Uniknutý dokument naznačuje stav energetickej únie
Budúcu stredu (18.11.) Európska komisia predstaví prvé hodnotenie stavu energetickej únie EÚ. Jeho súčasťou budú aj detailnejšie hodnotenia jednotlivých členských krajín. Do médií sa opäť dostala neoficiálna pracovná verzia dokumentu, ktorý kopíruje štruktúru energetickej únie s piatimi piliermi, t.j. dekarbonizácia hospodárstva; energetická efektívnosť; plne integrovaný vnútorný trh s energiami; energetická bezpečnosť a výskum; inovácie a konkurencieschopnosť.
V dokumente sa uvádza, že „stratégia energetickej únie sa chce ďalej vzdialiť od hospodárstva poháňaného fosílnymi palivami“. Zároveň ale nešpecifikuje žiadne bližšie kroky a opatrenia, ako to dosiahnuť. V texte sa uhlie ani tuhé palivá vôbec nespomínajú, hoci podľa Eurostatu sa ich v roku 2013 v EÚ spotrebovalo takmer 764,5 milióna ton (na Slovensko cez 6,8 mil. ton). Naopak, relatívne veľký dôraz sa kladie na oblasť plynu, ktorý je sám osebe fosílnym palivom.
Čo je teda pravdepodobne možné o pár dní očakávať z dielne Európskej komisie? Z uniknutého návrhu dokumentu sme vybrali niekoľko pasáží.
Efektívne neefektívni
Pripojená správa o pokroku pri implementácii cieľov v oblasti energetickej efektívnosti do roku 2020 ukazuje, že napriek určitému pokroku, kolektívnym úsilím na základe národných indikatívnych cieľov sa dosiahne len 17,6 percentná úroveň úspor primárnej energie v porovnaní s projekciami pre rok 2020. Budúci rok Komisia plánuje predstaviť plán, ako smernicu o energetickej efektívnosti zakomponovať do energeticko-klimatickej perspektívy do roku 2030. Eventualita, že by sa cieľ pre úspory energie mohol stať záväzným sa v návrhu nespomína.
Európska exekutíva poukazuje na veľkú výzvu pokiaľ ide o nutnosť investícií v tejto oblasti. Preto chce „ako prioritnú vec“ spolupracovať s partnermi na to, aby sa v roku 2016 vytvorila schéma pre agregovanie menších projektov energetickej efektívnosti.
V prípade Slovenska (spolu s Rakúskom, Litvou a Maltou) sa poukazuje na nutnosť zamerať pozornosť na znižovanie konečnej spotreby energie.
Vykurovanie
Jedna zo zásadných stratégií, ktorú má Brusel predstaviť v januári budúceho roka, sa týka najväčšieho žrúta energie – vykurovania a chladenia. Tie v EÚ pohlcujú až 53,4 % spotrebovanej energie, čo je viac než elektroenergetika a doprava dohromady. Pripravovaná stratégia „má zaistiť, že EÚ naplno využije prínos potenciálu pre inteligentnú transformáciu tohto odvetvia. Stratégia identifikuje riešenia a opatrenia na zníženie dopytu po teple a chlade v sektoroch bývania, služieb a priemyslu.
V oblasti výroby energie, analyzované ukazovatele výkonnosti podľa Komisie ukazujú zhoršujúci trend v mnohých krajinách. „Obzvlášť je treba, aby členské štáty ďalej podporovali podiel tepla vyrobeného vysokoúčinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla a tiež vysokoúčinné diaľkové vykurovanie a chladenie,“ píše sa v uniknutom návrhu.
Fyzická integrácia trhu
Dokument poukazuje na viacero projektov prepojení v oblasti elektrizačných aj plynárenských sústav. „Interkonektor medzi Maďarskom a Slovenskom je tiež dôležitým míľnikom,” uviedla EK.
Podľa údajov na webe spoločnosti Eustream pritom od jeho oficiálneho spustenia dňa 1.júla 2015 nepretiekol jediný meter kubický plynu.
Spolu so stavom energetickej únie sa má publikovať aktualizovaný 2. zoznam projektov spoločného záujmu (PCI). Už minulý týždeň predstavitelia Eustreamu, ale tiež eurokomisár Maroš Šefčovič počas konferencie v Bratislave, naznačovali, že by doň mal pribudnúť projekt Eastring.
Spomedzi súčasných viac než 250 PCIs by sa malo 13 dokončiť v tomto roku. Približne stovka projektov sa nachádza vo fáze povoľovania. Avšak až štvrtina projektov čelí omeškaniu, a to najmä kvôli problémom so získaním povolení a/alebo financovania.
Nový trh a spotrebitelia
Budúci rok chce Komisia predložiť legislatívne návrhy na implementáciu nového dizajnu trhu s elektrinou. Verejnú konzultáciu k tejto téme uzavrela pred mesiacom, zatiaľ však nezverejnila jej výsledky.
Pri príprave novej legislatívy sa chce Brusel zamerať hlavne na stimulovanie väčšej aktivity na strane spotreby, čím by sa mala zvýšiť efektívnosť a flexibilita sústav. Poukazuje na efektívne zavádzanie inteligentného merania napríklad vo Fínsku či Švédsku, v obmedzenej miere aj v Dánsku, Estónsku či Holandsku
„Nedostatok informácií o nákladoch a spotrebe, ťažkosti so zmenou dodávateľov a nedostatočné ocenenie aktívnej participácie, by sa mali stať minulosťou,“ píše sa v dokumente. „Spotrebitelia – domácnosti aj priemysel – chcú viac transparentnosti v cenách a nákladoch na energie.“
Ceny energií
Komisia budúci rok zverejní novú správu o cenách a nákladoch, ktorá by mala poskytnúť prehľad aj o daniach, poplatkoch či dotáciách. Pravidelné publikovanie týchto údajov v dvojročných intervaloch prisľúbila koncom januára 2014.
Okrem toho by mala budúci týždeň Komisia predstaviť návrh ako zlepšiť európske štatistické vykazovanie cien plynu a elektriny. Práve nevhodné metódy vykazovania v tejto oblasti sú podľa slovenského regulačného úradu dôvodom, prečo nám vo vzájomných porovnaniach vychádzajú vysoké sieťové poplatky.
„Cenová regulácia pre koncových odberateľov v priemysle je obmedzená na výnimočné prípady a mala by sa ďalej zredukovať v nadväznosti na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ,“ poukázala Komisia na svoje víťazstvo v prípade proti Poľsku. Kto však čakal otvorenejšiu kritiku EK ohľadom cenovej regulácie v ostatných segmentoch odberateľov, bude pravdepodobne sklamaný.
V uniknutom dokumente sa len konštatuje, že „zatiaľ čo viac členských štátov nedávno úspešne odstránilo reguláciu koncových cien (Írsko, Lotyšsko), ceny pre domácnosti zostávajú regulované v rôznej miere v asi polovici členských štátov.“
EK tiež poukazuje na to, že v niekoľkých krajinách administratívne prekážky bránia tomu, aby prechodu odberateľov k novým dodávateľom alebo lepším zmluvným podmienkam.
© energia.sk
K téme
