C. Filis: Európa a Rusko na kritickej energetickej križovatke
Zdôrazňujú však aj to, že Rusko zostáva kľúčovým energetickým partnerom pre Európu aj v blízkej budúcnosti. Práve preto je nevyhnutné obnoviť dôveru medzi týmito partnermi a eliminovať politické vzťahy v oblasti energetiky, a to aj z dôvodu pretrvávajúcej vzájomnej energetickej závislosti medzi Ruskom a Európou.
Európsky trh sa zaviazal v nasledovných rokoch k zmene. Závislosť EÚ na importe zemného plynu rastie. Zásoby v Severnom mori sa postupne vyčerpávajú a vyhliadky na využívanie zdrojov zemného plynu vo východnom Stredomorí sa zdajú byť ešte vzdialené. Zároveň však prichádzajú na európsky trh nové formy dodávok: predpokladá sa napríklad rastúca úloha LNG. Bridlicový plyn môže taktiež pokryť existujúci dopyt. Iránsky plyn je ďalšou z možností. Avšak, tieto dodávky môžu iba pomôcť zmierniť obdobie nedostatkov v importe. Rusko aj naďalej pokryje najväčší podiel dopytu po zemnom plyne.
Predĺženie plynovodu Nord Stream už čoskoro prinesie väčšie množstvo plynu na pokrytie európskych potrieb. Nord Stream 2, dodatočný plynovod k už existujúcim trasám ako Yamal (prepravujúci 33 miliárd metrov kubických cez Bielorusko a Poľsko), pomôže zabezpečiť energetickú bezpečnosť Európy. Jednou z výhod projektu Nord Stream 2 je účasť vplyvných a vedúcich európskych energetických spoločností. Veľkosť a vyspelosť stredoeurópskeho trhu v obchodovaní s plynom by mali dovoliť veľkému počtu krajín v regióne profitovať z dodatočného objemu. Juhovýchodná Európa a Grécko však zostanú vystavené riziku spojenému s plynovým tranzitom cez Ukrajinu z dôvodu nedostatočných plynových prepojení.
Plán Gazpromu postaviť Turecký prúd (Turkish Stream), plynovod s objemom 63 miliárd metrov kubických, môže vyriešiť tento problém, aj napriek tomu, že niektoré otázky v oblasti implementácie projektu zostávajú stále otvorené. Celých 16 miliárd metrov kubických bude dopravovaných iba tureckému trhu, avšak objem prichádzajúci do Európy môže byť nižší, ako zvyšných 48 miliárd metrov kubických. Takýto scenár môže nastať v prípade, že dopyt bude naďalej klesať a Nord Stream 2 sa medzičasom stihne spustiť. Zároveň môže nastať aj situácia, že Moskva, Kyjev a Brusel dosiahnu kompromis, čo zníži potrebu takéhoto projektu. Inou potenciálnou prekážkou je, že Európska komisia má tendencie postaviť sa proti každému projektu, ak je vnímaný ako posilnenie pozície Moskvy alebo, ak dokonca podkopáva európske záujmy. Pre Európu je bezpečnosť dodávok v skutočnosti hlavne o diverzifikácií zdrojov, ako aj o diverzifikácií trás. Dôvodom je ukrajinský systém plynového tranzitu, ktorý sa ukázal pri viacerých príležitostiach v minulosti ako nespoľahlivý. Vyžadoval by si obšírnu investíciu do údržby a modernizácie. Zavedenie plynovodu by potrebovalo politickú podporu a úzku spoluprácu medzi podporovateľmi projektu. Aj keď Nord Stream 2 toto všetko už zahŕňa, európski hráči na trhu, zainteresovaní do otázky juhoeurópskeho plynovodu, nemajú potrebný politický vplyv Nemecka, aby dokázali združiť partnerov okolo tohto projektu.
Ak by boli splnené tieto podmienky, najrealistickejší scenár trasy pre európsku vetvu Tureckého prúdu (Turkish Stream) by viedol cez oživené prepojenie medzi Gréckom a Talianskom. Dôvodom je vyspelosť povoľovacieho procesu, technických prvkov plynovodu (krátka vzdialenosť, nízke stavebné náklady) a zapojenie menšieho počtu partnerských krajín s väčšou stabilitou. Nepriama spolupráca Francúzska prostredníctvom firmy Edison, vlastneného spoločnosťou EDF, ktorá už vopred vyjadrila svoj záujem na projekte, môže pomôcť zabezpečiť projektovú realizáciu a prepravu dostatočného množstva objemu do juhovýchodnej Európy cez bezpečnú trasu.
Energia zostane aj v nasledujúcich rokoch kameňom úrazu vo vzťahu medzi EÚ a Ruskom. Na to, aby toto partnerstvo fungovalo, musia obe strany demonštrovať flexibilitu a schopnosť prispôsobiť sa novým trhovým reáliám a definovať vzájomne akceptovateľný rámec pravidiel. Najdôležitejšie je však, že zlepšenie európskej energetickej bezpečnosti si vyžaduje dať prednosť trhovým potrebám pred politickým zmýšľaním.
Constantinos Filis je riaditeľ výskumu Inštitútu medzinárodných vzťahov v Aténach.
K téme
