Úsporné budovy: Vláda má plány, ambiciózni hotové projekty
Minulý týždeň v Trnave na konferencii SIEA venovanej energeticky úsporným budovám predstavili ministerstvo dopravy, Slovenská inovačná a energetická agentúra či Štátny fond rozvoja bývania rozbehnuté programy, ktoré by mali zvýšiť počet tzv. pasívnych budov. Chýbajú ale príklady komplexných riešení v rámci väčších projektov z praxe – o technickej stránke nehovoriac.
Ako dobrý príklad z praxe na Slovensku bol prezentovaný nadnárodný projekt CEC5 podporený v rámci Operačného programu Stredná Európa, ktorého výsledkom bol komplexný inovatívny projekt v škole v Senici. Realizovaný bol v rokoch 2011-2014.
Ešte pred samotným projektom škola nenásilnou formou podporovala zvyšovanie povedomia žiakov o problematike alternatívnych zdrojov energie. Potom sa ale vzdelávacia aktivita premenila na prax. „Pred 6 rokmi mi Trnavský samosprávny kraj dal dôveru. Stal som sa riaditeľom, dostal som určitý balík peňazí, teda máme na výplaty, zaplatíme energie a môžem sedieť pri stole a nič nemusím robiť,“ vyjadril sa riaditeľ SOŠ Senica Pavol Paradeiser. Ako však vzápätí doplnil, to mu zďaleka nestačilo.
Inovačný unikát
V kotolni školy najprv nahradili výkon jedného z troch stacionárnych plynových kotlov novými oknami. Potom z dôvodu vysokých poplatkov odstavili druhý tým, že budovu kompletne zateplili. A nakoniec ostal v kotolni aktívny jeden, aj to na polovičný výkon.
V škole nainštalovali 4 zariadenia využívajúce OZE – jeden kotol na peletky, solárne panely na teplú úžitkovú vodu, ostrovný fotovoltický systém na výrobu elektriny aj rekuperačnú jednotku na vykurovanie. V časti budovy, kde bola zavedená táto sústava zariadení, sa dosiahla 77-percentná úspora energie.
„Máme jednu smolu, že nemôžeme predávať elektrickú energiu ako v iných štátoch, pretože zariadenie ako škola ju nemôže predávať. ÚRSO to zatiaľ nedovolil,“ doplnil riaditeľ. Podľa neho si aj napriek tomu s vyrobenou elektrinou poradia, či už elektrifikáciou ďalších častí školy alebo vybudovaním laboratória pre cukrárov. Majú tiež naplánovaný projekt na vybudovanie veternej elektrárne.
Realizácia ďalších podobných projektov si podľa Paradeisera vyžaduje vyššie ambície, koordinovanú spoluprácu všetkých potrebných zainteresovaných strán a v neposlednom rade aj patričnú finančnú investíciu, čo sa pri spomínanom projekte podarilo. „Niekedy sa oplatí aj tých 5-8 rokov robiť zadarmo, než príde taká investícia,“ povzbudil na záver.
© energia.sk
K téme
