Baníci sa majú dotovať až do roku 2030
Zatiaľ čo po minulé roky sa rozhodnutia vzťahujúce sa k využívaniu domáceho uhlia pri výrobe elektriny štandardne vydávali na jeden rok, resp. v prípade minuloročného rozhodnutia na dva roky (2015 a 2016), tentokrát sa rezort s predstihom rozhodol zafixovať podporu hnedého uhlia a lignitu na celých 14 rokov dopredu. Ministerstvo hospodárstva vydalo 2. septembra 2015 rozhodnutie, že Slovenské elektrárne musia od 1.1.2017 až do roku 2030 vyrábať elektrinu z domáceho uhlia v objeme 1.584 GWh ročne a dodávať ju do sústavy v objeme 1.350 GWh.
Už od roku 2005 sa na Slovensku pri výrobe a dodávke elektriny z domáceho hnedého uhlia uplatňuje tzv. všeobecný hospodársky záujem (VHZ). Elektrárne v Novákoch resp. Slovenské elektrárne (SE) sú povinné uhlie nakupovať a vyrábať z neho elektrinu v stanovenom objeme, prevádzkovatelia sústav ju musia prednostne preniesť a distribuovať. Súčasne z nej dispečing prenosovej sústavy musí prednostne obstarávať podporné služby (PpS). Každý koncový odberateľ ju zase musí zadotovať vo svojej faktúre za elektrinu. Kompenzácia nákladov na výrobu elektriny z domáceho uhlia je totiž súčasťou tarify za prevádzkovanie systému (TPS). Vlani bola uhoľná zložka na úrovni 4,4337 €/MWh, čo predstavovalo celkový balík peňazí v objeme zhruba 95 mil. eur vo forme podpory baníctva a výroby elektriny z domáceho uhlia.
Zákonnosť samotného uplatňovania TPS, ktorá je aktuálne vo výške 21,82 €/MWh, pritom 7. septembra napadlo na súde spotrebiteľské združenie.
Európska smernica 2009/72/ES umožňuje, aby štáty uložili elektroenergetickým podnikom povinnosti služby vo verejnom záujme. Tie však musia byť jasne definované, transparentné, nediskriminačné i overiteľné. Rozhodnutie MH SR č. 23/2015 nie je ani po viac než 22 dňoch od vydania zverejnené na webstránke ministerstva, náš portál ho však má k dispozícii.
Realita a záväzný 14-ročný plán
Celková spotreba i ťažba uhlia na Slovensku má dlhodobo klesajúci trend. Napríklad v roku 2012 dosahovala domáca produkcia hnedého uhlia a lignitu úroveň 2.292 kiloton. Šlo pritom o 32-percentný pokles oproti obdobiu spred 10 rokov.
Vlani Hornonitrianske bane Prievidza z podzemia ťažobných úsekov Handlová, Cígeľ a Nováky vyťažili takmer 2 mil. ton uhlia. Do Elektrárne Nováky spoločnosť dodala 1,7 mil. ton energetického uhlia.
Baňa Čáry na Záhorí v minulom roku vyťažila 166 tis. ton lignitu, čo bolo o 13 tis. ton menej ako v roku 2013. Takmer všetok lignit smeroval do ENO. Podľa výročnej správy firmy tieto výsledky odrážajú „ťažké geologické a hydrogeologické podmienky“. Na druhej strane, ministerstvo počíta s nárastom ťažby v tejto bani až na 500 tis. ton ročne. Baňa Dolina pri Veľkom Krtíši bola na jar tohto roku uzavretá.
Samotné Elektrárne Nováky mali VHZ vlani splniť na 102 %. Vyrobili totiž elektrinu v objeme 1.743 GWh. „Oproti predchádzajúcim rokom sa kvalita dodávaného uhlia mierne zlepšila a aby bol spálený dohodnutý objem uhlia, bola v závere roka výroba oproti pôvodným plánom navýšená,“ píše sa vo výročnej správe SE.
Rámcový dokument Energetická politika SR aj uznesenie vlády 381/2013 predpokladá, že v rozpätí rokov 2017 – 2030 sa u nás stále bude každoročne ťažiť až 1,8 mil. ton uhlia a lignitu. Práve čísla o predpokladoch vývoja domácej ťažby a optimalizácii výroby elektriny s výhľadom do roku 2030 sa zjavne stali podkladom pre nové záväzné rozhodnutie ministerstva.
Vplyv na koncové ceny nejasný
V súlade z rozhodnutím ÚRSO si Slovenské elektrárne na každú MWh elektriny dodanú do sústavy a preukázateľne vyrobenú z domáceho uhlia uplatňujú doplatok „DOPt“. Cena silovej elektriny na trhu sa pri ročných kontraktoch pohybuje zhruba okolo 30 eur/MWh, čo zďaleka nepokrýva náklady na výrobu elektriny z domáceho uhlia. Ak by elektrina na trhu zdražela, s čím ale zatiaľ nové „vizionárske“ rozhodnutie nepočíta, doplatok by sa mohol znížiť.
V apríli 2015 regulačný úrad rozhodol, že „DOP2015“ sa počnúc od začiatku tohto roka zvýši na 66,3112 €/MWh, čo znamená medziročné zvýšenie o takmer +3 € na každú MWh. Pre budúci rok stúpne doplatok ešte viac, a to na 70,7113 €/MWh. Ročne odberatelia elektrinu z domáceho uhlia dotujú sumou v celkovej výške asi 95 mil. eur. Viac o zvyšovaní doplatku sa dočítate tu.
Hoci sa v novom rozhodnutí ministerstva i v predchádzajúcich uzneseniach vlády hovorí o schvaľovaní VHZ s prihliadnutím na dopad na koncové ceny elektriny, samotný dokument sa týmto aspektom nijako nezaoberá. Pri súčasných forwardových cenách elektriny, po započítaní korekcií s dvojročných odstupom, či dokonca zarátaní nutných investičných nákladov na predĺženie životnosti (viď nižšie), by sa pri hrubých odhadoch mohla uhoľná zložka v koncovej cene elektriny dostať na úroveň približne 5,50 €/MWh a celková výška ročného doplatku až na 120 – 130 mil. eur ročne.
Problematická regulácia výkonu
Ako hlavný dôvod podpory uhlia MH SR uvádza bezpečnosť a spoľahlivosť elektrizačnej sústavy pri výrobe elektriny aj pri zabezpečení podporných služieb. Argumentuje predovšetkým nedostatočnou výrobnou základňou s dostatočným regulovateľným výkonom a deficitom pri primárnej, terciárnej ale najmä sekundárnej regulácii výkonu.
Z analýzy pokrývania diagramu zaťaženia sústavy za minulý rok podľa ministerstva vyplýva nedostatočná disponibilita sekundárnej regulácie výkonu, a to vo výške 16 %. Nedostatok disponibility sa má týkať aj primárnej regulácie výkonu (4,2 %) a problém bol tiež s mierou disponibility kladnej a zápornej 30-minútovej terciárnej regulácie, a to vo výške 17 % a 14 %. Vlani však nedošlo k stavu, že by spomínaný deficit ohrozil bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky sústavy.
S odkazom na prevádzkovú príručku ENTSO-E navyše rezort tvrdí, že už pri súčasnom stave sa deficity dostupnosti podporných služieb pohybujú na hrane povolených rozsahov, ktoré si môže prevádzkovateľ prenosovej sústavy zabezpečovať od prenosových sústav z okolitých regulačných oblastí.
Chýbajúca flexibilita i garancia
Rezort hospodárstva poukazuje aj na to, že už desať rokov nefungujú bloky elektrárne Vojany EVO2 a že od minulého roka sú mimo prevádzky aj ďalšie dva bloky EVO1. Zásadnou príčinou odstavenia týchto blokov bolo pritom popri nízkych cenách elektriny na trhu legislatívne zavedenie platby za prístup do sústavy, tzv. G-komponentu.
V súčasnosti je tak regulačná oblasť Slovenska prevádzkovaná bez 870 MW inštalovaného výkonu, píše ministerstvo. Od budúceho roka sa tento deficit zvýši na 1.100 MW, keďže dôjde k odstaveniu 3. a 4. bloku ENO z dôvodu nespĺňania emisných limitov platných od roku 2016. Práve environmentálne požiadavky sú dôvodom aktuálne prebiehajúcej rekonštrukcie nováckych blokov 1 a 2 , ktorá by sa mala ukončiť v novembri.
Aké budú reálne technické parametre rekonštruovaných blokov je pritom nejasné, čo priznali aj Slovenské elektrárne vo svojom stanovisku k rozhodnutiu MH SR. V ňom uviedli, že „nevedia garantovať hodnoty“ stanovené pre výrobu a dodávku elektriny ani poskytovanie podporných služieb v období 2017-2030. Zároveň upozornili, že bloky ENO 1 a 2 nie sú z hľadiska životnosti projektované na obdobie až do roku 2030 a na jej predĺženie je potrebná finančne náročná investícia.
Okrem toho SE tiež avizovali pravdepodobnú zmenu európskej legislatívy, ktorá im v budúcnosti neumožní poskytovať podporné služby na ročnej báze bez medzinárodných tendrov a za presne určenú cenu. Pre vysvetlenie, návrh sieťového predpisu o výkonovej rovnováhe (Network Code on Electricity Balancing) by v prípade schválenia v súčasnom znení preferoval mesačné produkty podporných služieb, pričom cena za regulačný výkon a regulačnú elektrinu by mala byť flexibilná s cieľom zohľadňovať vývoj hodnoty elektriny na veľkoobchodnom trhu.
Čo ak…
So spustením 3. a 4. bloku Mochoviec inštalovaných výkon slovenských elektrární narastie a celková bilancia výroby a spotreby elektriny v SR bude prebytková. Hoci sa politické špičky často chvália tým, že Slovensko má vyvážený mix zdrojov, nové jadrové bloky nie sú z hľadiska regulovateľnosti adekvátnou náhradou odstavených flexibilných elektrární využívajúcich fosílne palivá.
MH SR tak svoje rozhodnutie o VHZ podopiera úvahami o tom, čo ak počas nasledujúcich 14 rokov nízka cena silovej elektriny a vysoká cena plynu neumožní prevádzkovať alternatívne elektrárne – čo ak sa nebudú prevádzkovať paroplyny v Bratislave a Malženiciach (pozn. red.: Elektráreň Malženice sa v súčasnosti pre ekonomickú nerentabilnosť neprevádzkuje); čo ak budú pokračovať nepredvídateľné kruhové toky v sústave; čo ak dôjde k úplnému odstaveniu tepelných blokov vo Vojanoch či dokonca samotných Novák…
Nezverejnené rozhodnutie ministerstva vzhľadom na komerčnú neschopnosť výroby v Novákoch vyvoláva viacero otázok. Na pozadí diskusií o navýšení podielu štátu v SE a najmä prebiehajúcich exkluzívnych rokovaní o predaji väčšinového podielu Enel-u v SE s holdingom EPH sa začína špekulovať nielen o konečnom účte za dotované uhlie, ale aj o možnom rozdelení súčasného portfólia SE, kedy by sa Elektrárne Nováky mohli odčleniť resp. predať – napríklad priamo Hornonitrianskym baniam.
© energia.sk
K téme
