Zelenšia doprava – od stratégií k praxi
Električka v Bratislave, FOTO: TASR – Michal Svítok
Do povedomia slovenských politikov i verejnosti sa pomalými krokmi dostáva koncepcia rozvoja bezemisnej a inteligentnej dopravy, a to hlavne v mestách. Už o pár dní sa približne dvadsiatka slovenských miest a obcí zapojí do ďalšieho ročníka tradičného Európskeho týždňa mobility. Jeho súčasťou je napríklad Deň MHD (16.9.) alebo Deň bez áut (22.9.). V hlavnom meste sa tiež 22. septembra uskutoční konferencia Zelená Bratislava (zeBra).
Cieľom kampane je povzbudiť samosprávy, aby zaviedli a podporovali opatrenia udržateľnej mestskej mobility a stimulovali obyvateľov k využívaniu alternatív k osobnej motorovej preprave (pešia, cyklistická či hromadná doprava).
Verejná doprava
V Bratislave nedávno došlo po vyše 15 rokoch k obnove vozového parku dopravného podniku. Od apríla na niektorých trasách jazdia nové električky, ktoré sú prispôsobené aj pre prepravu zdravotne postihnutých ľudí – disponujú výklopnou plošinou pre vozíčkarov aj systémom pre hlasovú komunikáciu medzi nevidiacimi cestujúcimi a vodičom. Aktuálne ich v meste jazdí približne 30 kusov, v roku 2016 ich má byť až 60. Projekt vyšiel na 115 miliónov eur, z takmer 81 % ho zafinancovala Európska únia.
Mesto však aktuálne rieši problém s rozbitými koľajnicami v mnohých mestských častiach, ktoré treba prispôsobiť pre nové električky. V metropole tiež chýba tzv. nosný dopravný systém, v ktorom sa prepojí prímestská doprava s MHD. Aj na to chce magistrát využiť eurofondy.
Aj košický dopravný podnik aktuálne obnovuje vozový park a rekonštruuje trate. Na nákup električiek získal 40,5 milióna eur z eurofondov a štátneho rozpočtu. Aktivity projektu sa majú dokončiť v decembri tohto roka. Východniari sa pritom môžu pochváliť prvými elektrobusmi na Slovensku. Od októbra 2014 v meste jazdí päť vozidiel, ktoré každé vyšlo na 362 tisíc eur.
Elektrobus v Košiciach, FOTO: TASR – František Iván
Elektromobilita
Tento týždeň bola vládou po dvoch rokoch príprav schválená národná stratégia rozvoja elektromobility, podľa ktorej by malo na našich cestách do roku 2020 jazdiť 10 – 25 tisíc elektromobilov a plug-in hybridov. Ku koncu minulého roka bolo pritom na Slovensku registrovaných len 119 vozidiel na elektrinu.
Zatiaľ čo na Slovensku vláda elektromobilitu podporí hlavne nepriamo – daňovými úľavami, podporou výstavby parkovacích miest s možnosťou nabíjania, bezplatným parkovaním či osvetou, v zahraničí aj priame finančné dotácie, napr. na nákup vozidla.
Priekopníkom elektromobility je Nórsko, kde tieto vozidlá tvoria asi 23 % nových predaných áut. Poslanci nórskej liberálnej strany nedávno dokonca navrhli, aby sa autá so spaľovacím motorom na cestách úplne eliminovali a do roku 2025 prešli vodiči čisto na elektrický pohon.
Ďalšou alternatívou voči benzínu či nafte môže byť stlačený zemný plyn. Toto palivo sa už udomácnilo v Taliansku, Rakúsku či Českej republike, u nás sú však osobné autá na CNG stále zriedkavé a počet plniacich staníc je minimálny.
Cyklodoprava
Ministerstvo dopravy predstavilo ešte v roku 2013 Národnú stratégiu rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v SR, kde si ako priority stanovilo legislatívnu podporu, rozvoj infraštruktúry a zabezpečenie financií na jej rozvoj a tiež osvetu a vzdelávanie. Väčšina opatrení však zatiaľ ostáva skôr na papieri. Hoci sa v stratégii hovorí o vytvorení trvalého finančného mechanizmu na implementáciu, vzhľadom na chýbajúce peniaze zo štátnej pokladnice či rozpočtov samospráv sa aj tu Slovensko spolieha hlavne na eurofondy či súkromné investície.
Inšpirovať sa pritom Slovensko môže hneď niekoľkými európskymi príkladmi plnohodnotnej integrácie cyklistov priamo v Európe. V Kodani či Amsterdame sa jasne oddelené jazdné pruhy či samostatné semafory pre cyklistov stali bežnou súčasťou mestskej dopravy.
© energia.sk
K téme
