Spotrebitelia žalujú veľkých dodávateľov elektriny
Európsky inštitút pre ochranu spotrebiteľa a právny štát podal v pondelok na Okresnom súde Bratislava I žalobu voči dodávateľským spoločnostiam ZSE Energia, Stredoslovenská energetika a Východoslovenská energetika. Namieta v nej zákonnosť uplatňovania tarify za prevádzkovanie systému (TPS) voči spotrebiteľom a žiada, aby sa žalovaní zdržali jej uplatňovania voči domácnostiam.
Podľa združenia tieto firmy, ktoré majú spolu dominantný podiel na trhu s dodávkou elektriny, vyberajú platbu od zákazníkov bez toho, aby im poskytovali vecné protiplnenie a poskytovanie primárnej služby podmieňujú úhradou nesúvisiacich záväzkov. Kópiu dokumentu má náš portál k dispozícii.
Čo sa skrýva v TPS?
TPS platia všetci odberatelia elektriny – aktuálne vo výške 21,82 €/MWh bez DPH. Podľa údajov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) vlani tento komponent tvoril 16,41 % priemernej koncovej ceny elektriny domácností. Prostredníctvom TPS sa dotuje výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov (OZE) a vysoko účinnou kombinovanou výrobou (VÚ KVET), ťažba domáceho hnedého uhlia a z neho vyrobenej elektriny a tiež sa financuje činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE).
Spomedzi týchto zložiek vlani najvýraznejšie stúpla časť určená na podporu domáceho uhlia, a to o takmer 90 centov na MWh. Čiastka OZE stúpla približne o 56 centov za MWh.
Minulý rok sa tak prostredníctvom uvedenej tarify spotrebitelia na domáce uhlie vyzbierali sumou asi 124 mil. eur, na podporu OZE a VÚ KVET smerovalo približne 480 mil. eur a na činnosť OKTE ďalších 6 mil. eur. Spolu táto platba predstavovala balík vo výške asi 610 mil. eur ročne.
Bez opory v primárnej legislatíve
Definícia ani špecifikácia obsahu TPS však podľa občianskeho združenia nie je uvedená v žiadnom zákone. V zákonnej norme tiež chýba ustanovenie o tom, kto určuje sadzby taríf a kto ich má komu platiť. Tarifu naopak upravuje vyhláška ÚRSO o cenovej regulácii v elektroenergetike (221/2013 Z.z.).
Slovenská ústava však podľa združenia stanovuje, že dane a poplatky možno ukladať len zákonom a na jeho základe, a nie určovať podzákonným predpisom či správnym rozhodnutím. Orgány štátnej správy navyše môžu vydávať všeobecne záväzné právne predpisy len na základe zákona a v ich medziach, ak sú na to zákonom splnomocnené. „Určovanie autoritatívnej poplatkovej povinnosti znamená prekročenie právomoci ÚRSO priznanej mu zákonom,“ píše sa v žalobe.
Ako protiklad s týmto konaním sa v texte uvádza vytýčenie tzv. odvodu do Národného jadrového fondu, ktorý je definovaný zákonom (238/2006 Z.z.) a špecifikovaný nariadením vlády SR č. 426/2010 Z.z.
Vynútené náklady firiem
Spotrebiteľské združenie v žalobe poukazuje na to, že zložky TPS sú vlastne vynútenými nákladmi spojenými s podnikateľskou činnosťou v energetike, ktoré sú stanovené rôznymi právnymi predpismi pre tretie osoby (výrobcu elektriny Slovenské elektrárne, prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav, spoločnosť OKTE). Ak sa teda uplatňujú, mali by byť zahrnuté a kompenzované v cene tovarov alebo služieb poskytovaných tými subjektmi, ktoré ich znášajú, a nie vymerané na koncovú spotrebu elektriny.
Podľa žalobcu ich však pri súčasnom mechanizme uhrádzajú spotrebitelia bez toho, aby za svoju platbu dostávali vecné protiplnenie, mohli sa vyjadriť k zmenám tarify alebo mali priamy zmluvný vzťah s príjemcom poplatkov. Na druhej strane, ak by spotrebiteľ uvedenú tarifu, ktorá je automaticky súčasťou jeho faktúry za elektrinu nezaplatil, dodávateľ elektriny ho pokutuje úrokmi z omeškania, resp. mu hrozí prerušenie dodávky elektriny.
Vymáhaním TPS u odberateľov v domácnosti preto podľa združenia žalovaní porušujú právo na ochranu spotrebiteľa a vo svojich obchodných podmienkach a cenníkoch ustanovujú neprijateľné podmienky v zmysle Občianskeho zákonníka.
© energia.sk