Získa Brusel viac kontroly nad medzivládnymi zmluvami v energetike?
Hlavy štátov EÚ na marcovom summite schválili, že všetky zmluvy súvisiace s nákupom plynu od externých dodávateľov majú byť v súlade s právom EÚ a má sa posilniť transparentnosť týchto zmlúv. Aj v projekte energetickej únie figuruje návrh vyššej transparentnosti pri dodávkach energií.
Kompetencie Bruselu pri dohľade nad medzivládnymi zmluvami, tzv. IGAs, upravuje rozhodnutie 994/2012/EÚ, ktoré zaviedlo mechanizmus dodatočného posúdenia súladu zmlúv s európskou legislatívou po tom, čo ju členský štát s inou krajinou uzavreli. V rámci projektu energetickej únie by sa však mal tento prístup zmeniť. Ako? To Brusel momentálne zisťuje v prebiehajúcej konzultácii, ktorá je pre záujemcov otvorená do 22. októbra.
Inšpiráciou by mohlo byť ustanovenie zmluvy o Euratome (článok 103), podľa ktorého sa Bruselu oznamujú návrhy dohôd s tretími stranami v oblasti jadrovej energie a štáty ich nemôžu uzavrieť, kým nevyhovejú prípadným námietkam Komisie. Túto povinnosť si však v zakladajúcich dokumentoch dnešnej EÚ v 50. rokoch minulého storočia stanovilo 6 krajín a ostatné pristupujúce štáty ju museli prevziať. Medzi súčasnými 28 členmi nebude jednoduché obdobné ustanovenie vyrokovať.
15 pochybných zmlúv
Členské štáty dosiaľ Komisii oznámili 124 medzivládnych zmlúv v oblasti energetiky. Väčšinu z nich podpísali predtým, než do platnosti vstúpilo predmetné rozhodnutie. Od jeho platnosti žiadna krajina dobrovoľne neoznámila Bruselu prebiehajúce rokovania.
Pri 15 posudzovaných zmluvách Komisia spochybnila ich kompatibilitu, najmä pokiaľ ide o pravidlá tretieho energetického balíka. Brusel preto ešte v roku 2013 zaslal listy 9 krajinám a navrhol im, aby zmluvy opäť prerokovali alebo ich zrušili. Ani pri jednej sa tak nestalo.
EK sa nepozdávali napríklad zmluvy s Ruskom o výstavbe plynovodu South Stream. Moskva tento projekt vlani v decembri zrušila, pričom argumentovala aj obštrukciami Bruselu.
Komerčné kontrakty
Zmluvy medzi firmami týkajúce sa dodávok energií sa v aktuálnej konzultácii nepreberajú. Predseda EK Maroš Šefčovič pritom vo februári uviedol, že by chceli „veľmi výrazne tlačiť na transparentnosť aj v komerčných dlhodobých kontraktoch, ktoré medzi sebou uzatvárajú energetické spoločnosti.“
Podľa oznámenia o energetickej únii sa na má táto otázka sledovať v kontexte revízie nariadenia o bezpečnosti dodávky plynu 994/2010. Tá bola verejne konzultovaná začiatkom tohto roku. Slovenské inštitúcie sa do procesu nezapojili, spomedzi firiem svoju pozíciu zaslal len prepravca plynu Eustream.
EK uviedla, že niektorí respondenti sa vyjadrili v prospech zvýšenia transparentnosti komerčných kontraktov o plyne a navrhli aj ex-ante analýzu určitých zmlúv, ktorá by však bola obmedzená len na najcitlivejšie kontrakty spĺňajúce kritériá typu, že by šlo o dominantného dodávateľa či dlhodobú zmluvu. Ďalším z návrhov bolo zaviesť usmernenia pre firmy ohľadom nelegálnych ustanovení v zmluvách a lepšej transparentnosti cien plynu (napr. formou regionálnych benchmarkov).
V rámci prebiehajúceho vyšetrovania Gazpromu voči jeho postupu na trhoch strednej a východnej Európy EK došla k predbežnému záveru, že bránil súťaži na trhu v 8 štátoch vrátane Slovenska a neférové ceny platilo 5 krajín.
Spoločné nákupy či zásoby plynu? Eustream je proti
Minulý rok sa naprieč Úniou začalo diskutovať o možnom spoločnom nákupe plynu. Stúpenci tejto myšlienky argumentovali silnejšou vyjednávacou pozíciou voči dodávateľom a lepšou cenou. Šéf Gazpromu ale na jar upozornil, že zvažovaná jednotná cena by bola tá najvyššia.
Idea využívať takýto mechanizmus v prípade krízy je síce stále v hre, ale podľa väčšiny respondentov v ukončenej konzultácii by sa mechanizmy spoločného nákupu plynu alebo spoločných zásob mali zvážiť len na dobrovoľnej báze a v súlade s pravidlami vnútorného trhu. Likvidné a konkurenčné trhy s plynom totiž považujú za najlepšiu garanciu pre zaistenie štandardu dodávok. Taktiež treba vyjasniť pravidlá pri koordinovaných reakciách štátov v krízových situáciách, napr. že sa použijú až po vyčerpaní trhových opatrení alebo že rozhodnutie ich spustiť sa bude koordinovať na úrovni EÚ.
Aj Eustream varoval, že zle navrhnuté opatrenia, ktoré nie sú založené na trhových princípoch môžu mať škodlivý vplyv na fungovanie trhu. Na nie úplne vyspelých trhoch tiež môžu brániť jeho rozvoju. Tieto argumenty podľa Eustreamu jasne hovoria proti vytvoreniu mechanizmov koordinovaného nákupu či zásob plynu.
© energia.sk
K téme
