Gončar: Ficov plynový lobing v Moskve poškodil vzťahy s Ukrajinou
Podľa Michaila Gončara sa slovensko-ukrajinské vzťahy zhoršili po júnovej návšteve premiéra Roberta Fica v Moskve, na ktorej loboval za plánovaný plynovod Eastring. Projekt slovenského prepravcu Eustream nevylučuje využitie plynových dodávok pripravovaného plynovodu Turecký prúd. Ako vysvetlil, Ficovu rétoriku si politici v Kyjeve vyložili ako pokračujúcu snahu Slovenska (bez ich prítomnosti) docieliť dohodu s Gazpromom, ako obísť územie Ukrajiny a súčasne sa vyhnúť rokovaniam o „veľkom reverze „.
Na druhej strane, slovenská diplomacia ostala zaskočená, keď Ukrajina zrušila svoju účasť na konferencii organizovanej Vyšehradskou štvorkou. Na nej sa mali položiť základy projektu, v rámci ktorého by krajiny V4 odovzdávali Ukrajine skúsenosti v oblasti energetickej efektívnosti. „Bratislava považovala túto záležitosť ako prejav neúcty,“ myslí si Gončar.
Naštrbenie slovensko-ukrajinských vzťahov by mohlo byť vodou na mlyn pre Moskvu i Berlín, domnieva sa expert. Gazpromu podľa neho takýto stav vyhovuje, lebo ponecháva status-quo a možnosť diktovať podmienky obom stranám individuálne. Nemecko zase podporuje výstavbu projektu Nord Stream-2, ktorým by sa dostával ruský plyn do EÚ obídením Ukrajiny i Slovenska. „No je tu problém. Tým problémom je príliš veľa Gazpromu na obidvoch stranách a príliš málo dôvery medzi zainteresovanými,“ dodal.
Zemný plyn ako jablko sváru
Ukrajina sa nedávno obrátila na Európsku komisiu s výčitkou, že Moskva bráni využívaniu plynovodu medzi Užhorodom a Veľkými Kapušanmi. Spustenie tzv. „veľkého reverzu“ by ale podľa slovenského prepravcu Eustream a ruského monopolného vývozcu Gazprom znamenalo porušenie platnej zmluvy.
Podľa štátneho Naftogazu je zmluva medzi Gazpromom a Eustreamom v rozpore s pravidlami EÚ. „Ďalšou vecou ale je, že ak Kyjev požaduje „veľký reverz“, no zároveň nevyužíva maximálnu kapacitu „malého reverzu“, takýto postoj môže na Slovensku vyvolať prekvapenie a vlnu podozrenia,“ poznamenal Gončar, podľa ktorého zaujal Brusel pozíciu pštrosa s hlavou v piesku.
V tejto situáciu považuje analytik za nevyhnutné vytvoriť trilaterálnu pracovnú skupinu. Jej členmi by boli Ukrajina, Slovensko a zástupcovia EK. V rámci takej tejto platformy by vznikol priestor pre nájdenie vzájomne výhodných riešení. Účasť Gazpromu by podľa neho nebola konštruktívna.
Turkménsky plyn cez Ukrajinu?
Súčasné plynárenstvo musí zohľadňovať nové skutočnosti. Po zrušení plánu plynovodu South Stream sú nimi podľa analytika projekty Turecký prúd a Nord Stream-2. Za perspektívny stále považuje aj Eastring, zvlášť ak by sa mu podarilo dostať do EÚ plyn z centrálnej Ázie. O vstup na európsky trh sa už dlhšie usiluje Turkmenistan, nezávisle od plynárenských trás Gazpromu. „Turecká trasa sa dnes stáva relatívne nákladnou z pohľadu nízkych cien ropy a plynu na európskom trhu a straty konkurenčných výhod,“ dodal.
Ruský monopolný vývozca viackrát zopakoval, že po roku 2019 už nemieni využívať tranzit cez Ukrajinu. Ak sa tak naozaj stane alebo dôjde k výraznému zníženiu prepravovaných objemov plynu, podľa Gončara existuje dostatok záujemcov, ktorí by boli ochotní využívať túto trasu pre svoje dodávky do Európy. „Prečo nikto z Bratislavy alebo Bruselu nepožaduje od Ruska, aby plnilo normy Svetovej obchodnej organizácie, pokiaľ ide o voľný tranzit turkménskeho plynu cez územie Ruska?“ uzavrel predseda organizácie Centre for Global Studies Strategy XXI v Kyjeve.
© energia.sk
Foto: osobný archív Michaila Gončara
K téme
