Eastring za 2 miliardy eur u nás prinesie pár desiatok pracovných miest
Jednou z tém tohtotýždňovej plynárenskej konferencie Energofórum sa stal projekt Eastring z dielne slovenského Eustreamu. Spoločnosť vlani cez svoj systém prepravila 46,5 miliardy m3 plynu, čo v prepočte zodpovedá 488,53 TWh. V roku 2013 to bolo 58,5 mld. m3, čiže asi o pätinu objemu viac.
Eastring získal na význame po zrušení ruského projektu South Stream a tiež po oznámení, že Gazprom nemieni po roku 2019 využívať tranzit cez Ukrajinu.
Koľko ľudí získa prácu?
Michal Ľalík na Energofóre predstavil aj ekonomické benefity Eastringu. Investície i prínosy pre zamestnanosť sa sústredia hlavne v Rumunsku a Bulharsku. Na Slovensku by sa malo počas implementácie projektu preinvestovať asi 125 miliónov eur a vzniknúť 80 pozícií. Samotná prevádzka plynovodu by od roku 2020 znamenala 10 pracovných miest a príjmy z predaja by boli kapacít maximálne do výšky 20 miliónov eur ročne.
Jediné čomu sa zatiaľ Eustream vyhol pri svojich výpočtoch je odhad zníženia ceny plynu v balkánskych krajinách, ktoré sú aktuálne plne závislé na dovoze ruského plynu cez Ukrajinu.
Benefity počas implementácie projektu (2017-2019), Zdroj: eustream, a.s.
Benefity počas prevádzky plynovodu (2020 a ďalej), Zdroj: eustream, a.s.
Slovenské politické špičky Eastring intenzívne presadzujú na medzinárodných fórach. Minulý týždeň (15.6.) premiér Robert Fico uviedol, že Slovensko chce projekt financovať z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI). Na základe výzvy Európskej komisie a združenia ENTSO-G by sa mal tiež doplniť do nového európskeho Desaťročného plánu rozvoja sústavy (TYNDP 2015), čo je jeden z predpokladov, aby získal status projektu spoločného záujmu (PCI) a prístup k ďalším financiám z EÚ.
Bezpečnosť dodávok
Medzi hlavnými dôvodmi pre potrebu projektu sa zdôrazňuje zaistenie bezpečnosti dodávok prostredníctvom diverzifikácie zdrojov a prepravných ciest, efektívne využitie existujúcej infraštruktúry, možnosť rýchlej implementácie, vytvorenie koridoru medzi Európou a Tureckom či transparentná cenotvorba prostredníctvom likvidných európskych trhových miest. Prospieť by mal hlavne krajinám v juhovýchodnej Európe (JVE), ktoré aktuálne nemajú možnosť diverzifikácie a sú najviac zraniteľné v prípade prerušenia toku cez Ukrajinu, čo ukázali aj minuloročné stress testy. Ceny plynu v krajinách JVE a Turecku sa podľa Eustreamu priblížia cenám na spotových trhoch o rozdiel asi 3 EUR/MWh.
Eastring má spájať Veľké Kapušany, kde sa nachádza najväčšia kompresorová stanica v EÚ, s bodom na bulharsko-tureckej hranici. „Ak by všetko išlo podľa plánu do konca roka 2019 by sa mal spustiť do prevádzky projekt s kapacitou 20 mld m3 pre prvú fázu s tým, že by sa dal rýchlo rozšíriť až na 40 mld. v oboch smeroch,“ uviedol Michal Ľalík z Eustreamu.
Zatiaľ je vypracovaný v štyroch variantoch s prechodom cez územie Ukrajiny alebo Maďarska. V závislosti od toho by mal dĺžku od 832 do 1015 km. Investičné náklady sa podľa toho odhadujú od 1,85 miliardy do 2,2 miliardy eur.
Existujúce plynovody v Európe a možné trasy Eastringu, Zdroj: eustream, a.s.
Turkish Stream
Podľa Eustreamu projekt v žiadnom prípade nie je koncipovaný ako pomoc Rusku v ich snahe obísť pri tranzite územie Ukrajiny, už len vzhľadom na obmedzenú kapacitu Eastringu.
Ľalík hovoril aj o možnom napojení na projekt Turkish Stream, ktorý aktuálne Moskva presadzuje. Deklarovaná kapacita 63 mld. m3 plynu podľa Eustreamu nie je v dohľadnej dobe reálna. Všetky dosiaľ vydané povolenia sa týkali len prvej línie so štvrtinovou kapacitou, ktorá by maximálne pokryla potreby rastúceho tureckého trhu. Ak by Turkish Stream dostal povolenia aj na ostatné tri línie, vznikli by reziduálne objemy plynu, ktoré by sa mohli cez Eastring dostať ďalej do Európy.
Odborná konferencia Energofórum 2015 – plyn sa konala v dňoch 22. – 23. júna 2015 v Senci. Organizovala ju spoločnosť sféra, a.s. pod záštitou Ministerstva hospodárstva SR. Partnerom bola aj spoločnosť energy analytics.
© energia.sk, FOTO: TASR – Štefan Puškáš
K téme
