Klepáč: Presmerovanie ruského plynu z Európy na východ nehrozí
Zlatý vek zemného plynu predpovedaný Medzinárodnou energetickou agentúrou v roku 2011 sa netýka Európy, kde dopyt klesá. „Príliš hlasno propagovať zemný plyn akoby nebolo v Európe in,“ uviedol v pondelok Ján Klepáč, výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ), na úvod svojej prezentácie počas konferencie Energofórum 2015 – Plyn.
Poukázal na to, že v období 2008 – 2013 jeho spotreba na starom kontinente klesla o takmer 10 %. Taktiež medzi 2013 a 2014 sa zaznamenal pokles o približne 11,5%. Dôvodov je viacero. „Plyn je zovretý medzi lacným uhlím a dotovanými obnoviteľnými zdrojmi,“ uviedol. Svoju rolu hrá aj snaha EÚ o zvýšenie energetickej efektívnosti, geopolitické otázky – najmä konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom, ale tiež teplé počasie a zmeny klímy.
Plyn v Európe podľa neho čelí troch hlavným výzvam, a to konkurencieschopnosti, udržateľnosti a bezpečnosti dodávok. „V strednej Európe sa pod bezpečnosťou dodávok rozumie hlavne totálna závislosť na jednom veľkom zdroji, a to ruskom zemnom plyne,“ poznamenal Klepáč.
Hoci niektoré materiály vrátane Eurostatu podľa neho uvádzajú 88% závislosť Slovenska na ruskom plyne, nie je to pravda. „88 % sú hlavne dlhodobé kontrakty pre dovoz ruského plynu cez Veľké Kapušany. Zvyšok je zase ruský plyn nakúpený na burzách alebo európskych huboch. Bohužiaľ, iba 1 % slovenskej spotreby pokrýva domáca ťažba plynu,“ vysvetlil šéf SPNZ.
Presmerovanie plynu do Ázie nehrozí
Klepáč poukázal na to, že doterajší európsky energetický model bol postavený na princípe vzájomnej závislosti v oblasti bezpečnosti dodávok a dopytu, čo znamenalo uspokojiť potreby odberateľov a zároveň príležitosť pre dodávateľov. „Posledné roky tento model dožíva a Európa vykročila cestou jasnej diverzifikácie,“ poznamenal.
„Gazprom na to reagoval tak, že z európskej plynárenskej stratégie prešiel na euroázijskú a vyhráža sa, že ak budeme robiť problémy, pošle všetko na východ,“ uviedol Klepáč a dodal: „Tak jednoduché to nebude. Žiadne obavy z toho nemusíme mať.“
Poukázal na veľké zásoby plynu na východe Ruska, konkurenciu v Turkmenistane či v podobe LNG a tiež vo vlastnej čínskej ťažbe plynu, ktorá má veľký potenciál. „Neviem si predstaviť, že by to zásobovalo ložisko na Jamalskom polostrove cez celú Ruskú federáciu. Je to ložisko odsúdené pre Európu,“ skonštatoval.
Doplnil, že rozkývaním doterajšej vzájomnej rovnováhy sa dnes riziko presunulo hlavne na dodávateľské krajiny.
Pohľad do budúcna
Pokiaľ ide o budúce využívanie plynu v Európe, Klepáč vidí jeho potenciál hneď v niekoľkých oblastiach. Pri výrobe elektriny sa podľa šéfa SPNZ jeho výhody prejavia v strednodobom horizonte, a to na pozadí uplatňovania štandardov schválenej smernice o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia z veľkých spaľovacích zariadení, predefinovania európskej emisnej schémy, odstavenia jadrových elektrární v Nemecku (do 2022) i Belgicku (do 2025) a tiež nutnosti investovať do starnúcich atómových blokov vo Francúzsku.
Pri výrobe tepla vidí hlavný potenciál pri využívaní vysokoúčinných kogeneračných zdrojov. Už v súčasnosti má plyn 34% podiel na výrobe tepla pre rezidenčných a komerčných odberateľov.
Príležitosti vidí aj v pokračujúcom využívaní zemného plynu v priemysle ako hlavného zdroja energie, ako palivo v doprave (CNG a LNG), technologický zemný plyn hlavne pri výrobe dusíkatých hnojív a napokon vo forme spolupráce s OZE.
Odborná konferencia Energofórum 2015 – plyn sa koná v dňoch 22. – 23. júna 2015 v Senci. Organizuje ju spoločnosť sféra, a.s. pod záštitou Ministerstva hospodárstva SR. Partnerom je aj spoločnosť energy analytics.
© energia.sk
K téme
