Nemecký priemysel odmieta zdanenie uhoľných elektrární
Ministerstvo hospodárstva Spolkovej republiky Nemecko navrhuje zdaniť uhoľné elektrárne staršie ako 20 rokov. Cieľom takéhoto opatrenia je znížiť emisie CO2. Podľa pripravovaného materiálu, ktorého základné body sa zverejnili v aprílu, by elektrárne mali platiť 18 – 20 eur za každú tonu CO2.
„Zväz nemeckého priemyslu podporuje vládny plán znížiť emisie CO2 do roku 2020 o 40 % (v porovnaní s úrovňou v roku 1990), aj keď je to veľmi ambiciózne. Domnievame sa ale, že prijatie uhoľnej dane nie je tou správnou cestou, ako dosiahnuť tento cieľ,“ skonštatoval Grillo.
Podľa neho by zavedenie dane spôsobilo odstavenie časti nemeckých uhoľných elektrární, krajina ale zatiaľ nemá kapacity, ktorými by ich nahradila. „Musíme v tomto smere rozmýšľať v širšom meradle. Ak odstavíme naše uhoľné elektrárne a začneme dovážať elektrinu zo zahraničných, svetovej klíme tým nijako nepomôžeme,“ povedal šéf BDI.
Uhoľné zdroje ako záloha
Riešením by podľa neho mohol byť alternatívny návrh, ktorý presadzujú tamojšie banícke a elektrárenské odbory. „Namiesto zdanenia uhoľných elektrární navrhujú previesť časť z nich na kapacitný trh, kedy by boli v pohotovosti a slúžili by ako rezerva pre situácie, keď klesá výkon obnoviteľných zdrojov. Tak by sa podarilo dosiahnuť cieľ, ktorým je zníženie emisií a nedošlo k masívnemu zániku pracovných miest,“ dodal.
V súvislosti s energetickou politikou Grillo taktiež kritizoval pomalý pokrok pri výstavbe vedenia vysokého napätia zo severu Nemecka, kde sa nachádza väčšina veterných elektrární, na priemyselný juh, kde sídli veľká časť firiem s energeticky náročnou výrobou. „Ak tieto vedenia rýchlo nepostavíme, môže sa čoskoro stať, že budeme zadarmo rozdávať susedom prebytky zelenej elektriny zo severu a na juhu od nich draho nakupovať ich uhoľný a jadrový prúd,“ vysvetlil.
Konflikt Energiewende
Nemecko chce postupne odstaviť všetky atómové elektrárne v krajine a prejsť výhradne na výrobu ekologickej elektriny. Do roku 2035 chce Berlín vyrábať až 65 % všetkej elektriny zo „zelených zdrojov“.
Vládna stratégia Energiewende ale podľa kritikov pomohla „vzkriesiť“ fosílne palivá. V energetickom mixe Nemecka patrí uhliu stále dominantné postavenie. V roku 2014 sa z hnedého uhlia, ktoré sa všeobecne považuje za najšpinavšie, vyrobilo 25,9 % zo všetkej elektriny. Podiel čierneho uhlia na celkovej produkcii mierne klesol – v minulom roku dosiahol približne 18 %.
Líder v investíciách do uhlia
Podľa štúdie troch environmentálnych organizácií, európske vlády v posledných rokoch finančne podporili uhoľný priemysel v hodnote 4,6 miliárd eur. V praxi išlo napríklad o garancie pre domáce firmy na nákup technológie, ktorá je nevyhnutná na výstavbu uhoľných elektrární. Ďalšia miliarda bola pridelená ako záruky pre súvisiace činnosti, aký je ťažba uhlia.
Práve Nemecko sa stalo najväčším európskym poskytovateľom prostriedkov prostredníctvom exportných úverových agentúr v Európe, na financovanie uhoľných projektov poskytlo približne 2,98 miliárd eur.
© energia.sk, ČTK
Ilustračná foto: TASR/AP Photo/Frank Augstein
K téme
