Uhoľné Poľsko? Gniewino a okolie sa vymyká stereotypu
Pred pár dňami sme navštívili komúnu Gniewino na severe Poľska, ktorá má síce len niečo cez 7000 obyvateľov roztrúsených v malých dedinách, avšak na jednom mieste tu nájdete najväčšiu vodnú elektráreň v krajine, množstvo veterných parkov a tiež miesto jedinej nedokončenej jadrovej elektrárne v Poľsku. Lokalita je momentálne horúcim kandidátom pre projekt novej jadrovej elektrárne, ktorého realizácia je však zatiaľ neistá. V posledných rokoch sa tiež v oblasti rozšírili plantáže na pestovanie vŕby na výrobu biomasy.
Práve diverzifikovaná a ekologická produkcia energie je jedným z hlavných ekonomických odvetví v tejto bohatej oblasti, ktorá sa pýši vysokou zamestnanosťou a vôbec nezodpovedá stereotypu o uhoľnom Poľsku.
Voda
Prečerpávacia vodná elektráreň Żarnowiec v obci Czymanowo nad Żarnowieckým jazerom má výkon 716 MW a v prevádzke je od roku 1983. Pôvodne bola postavená ako akumulátor energie pre jadrovú elektráreň budovanú na opačnom brehu prírodnej vodnej plochy. Na kopci nad jazerom sa postavila horná nádrž s objemom 13,6 mil. m3. Medzi nádržou a budovou elektrárne vedú štyri paralelné potrubia s dĺžkou 1100 m a priemerom od 7,1 m do 5,4 m, ktoré privádzajú vodu do sústrojenstiev s reverzibilnými turbínami. Celková prietočná kapacita je 700 m3/s pri turbínovej prevádzke a 600 m3/s pri čerpaní.
V čase dostatku alebo prebytku elektriny v sústave sa voda prečerpáva do hornej nádrže, v čase nedostatku elektriny sa voda spustí cez turbíny a potrebnú elektrinu doplní. Prevádzkovateľ vodnej elektrárne, ktorým je dcérska spoločnosť PGE špecializujúca sa na OZE (PGE Energia Odnawialna), je najväčším platiteľom lokálnych daní. Budova samotnej elektrárne má výšku viac než 60 m, avšak 2/3 sú schované pod povrchom. Umelo vytvorený kanál medzi elektrárňou a jazerom meria 835 m. Úroveň hladiny prírodného jazera s rozlohou 1430 hektárov a kapacitou 12 mil. m3 denne kolíše v rozsahu asi 1 meter. Jazero sa aktívne využíva na rekreačné účely.
Vietor
Sever Poľska má priam ideálne podmienky pre výstavbu veterných elektrární, či už na súši alebo pre tzv. offshore parky. Naprieč krajinou sa nachádza približne 310 veterných fariem. Podľa údajov Európskej asociácie pre veternú energiu (EWEA) minulý rok v Poľsku pribudli nové veterné zdroje s inštalovaným výkonom viac ako 444 MW (medziročný pokles o polovicu najmä kvôli neistote o dopadoch systému podpory podľa nového zákona o OZE). Ku koncu minulého roka tak celkový inštalovaný výkon veterných elektrární v Poľsku dosiahol takmer 3834 MW.
Hneď vedľa obce Gniewino sa nachádza veterný park Lisewo so 17 turbínami s celkovým výkonom 10,8 MW. Sprevádzkované boli v priebehu rokov 2005 – 2007. Prvá pôvodná turbína bola v tomto mieste postavená už v 90. rokoch. Merala necelých 33 m a mala výkon 150 kW. Súčasné zariadenia sa týčia do výšky 60 m a ich výkon je 600 kW. Na juhu od dediny Gniewino v obci Tadzino stoja dokonca tri turbíny s výškou až 80 m a výkonom 1500 kW. Podľa predstaviteľa miestnej komúny evidujú záujem o výstavbu turbín od ďalších investorov, naopak nezaznamenali negatívne reakcie zo strany obyvateľov.
Navštívili sme tiež veternú farmu Puck v susednej prímorskej komúne, ktorá sa nachádza na západ od dedinky Gnieżdżewo. Tu jednotlivé turbíny dosahujú výkon až 2000 kW.
Jadro
Komúna svoju budúcnosť spája hlavne s víziou výstavby jadrovej elektrárne. Nadviazať by mala na atómovú elektráreň, ktorá sa tu stavala v 80. rokoch minulého storočia. Mala mať 4 reaktory typu VVER-440, ktoré vyrobila československá Škoda. V dôsledku protestov verejnosti po havárii v Černobyle (1986) a tiež kvôli zmenám politického a ekonomického režimu bol však projekt v decembri 1990 zrušený. Niektoré časti elektrárne boli pritom vo vysokom štádiu dokončenia. Prevádzka sa mala oficiálne spustiť koncom roka 1992. V súčasnosti sú na mieste len betónové torzá budov, zariadenia boli rozpredané alebo rozobraté. Celý komplex ležiaci najmä v katastri dediny Kartoszyno mal mať rozlohu až 425 hektárov. Časť vyhradenej oblasti dnes slúži ako špeciálna ekonomická zóna (priemyselný park).
Mikołaj Orzeł z komunálneho úradu označil zrušenie projektu z pohľadu lokálnej zamestnanosti za „katastrofu“. Po tom, ako sa v roku 2008 na verejnosť dostali informácie o obnove jadrového programu v Poľsku, komúna Gniewino okamžite podala svoju ponuku ako potenciálna lokalita pre elektráreň. Začal sa dialóg s obyvateľmi, z ktorých podľa prieskumov viac než 80 % výstavbu podporuje, a tiež spolupráca s GMF Europe, čo je skupina európskych samospráv s jadrovými zariadeniami. V dôsledku debát o rozvoji domáceho bridlicového plynu ale jadro opäť v očiach národných politických špičiek i najväčšej štátom vlastnenej energetickej spoločnosti PGE stratilo perspektívu. Očakávania o potenciáli bridlicového plynu sa však nenaplnili. Na pozadí udalostí na Ukrajine, intenzívnych diskusií o potrebe energetickej nezávislosti a diverzifikácii zdrojov a tiež v snahe znižovania emisií sa jadro opäť vracia do centra pozornosti.
© energia.sk