Miller: Jednotná cena plynu pre EÚ by bola tá najvyššia

Pondelková konferencia Valdai v Berlíne priniesla komplexný pohľad ruskej strany na aktuálne zmeny v energetickej bezpečnosti Európy a euroázijského priestoru. Jedným z najočakávanejších vystúpení bol prejav šéfa ruskej plynárenskej spoločnosti Gazprom.

„Budeme sa riadiť pravidlami európskeho trhu. Sme presvedčení o tom, že energetická únia má veľa dobrých myšlienok. A niektoré ciele sú pomerne zhodné s našimi vlastnými cieľmi,“ poznamenal Alexej Miller.

Vzťahy medzi Moskvou a Bruselom sa minulý rok značne zhoršili kvôli ruskej anexii Krymu a angažovaniu sa v konflikte na Ukrajine. Cez nášho východného suseda prúdi do Európy asi 40 % ruského vývozu plynu a Rusko pokrýva asi tretinu spotreby zemného plynu EÚ. Niektoré štáty sú ale na ňom závislé takmer na 100 %. Únia sa preto snaží znížiť závislosť na jednom dodávateľovi a diverzifikovať portfólio zdrojov i prepravných trás.

Tranzit ako dar

Rusko ale plánuje tento tranzit ukončiť v roku 2019. Minister energetiky Alexander Novak v pondelok potvrdil, že po vypršaní aktuálnej dohody neplánujú uzavrieť s Kyjevom novú zmluvu o tranzite.

„Ukrajinský tranzitný plynový systém je najslabším článkom vo vzťahoch spoločnosti Gazprom a Európskej únie. Má veľký konfrontačný potenciál. Tranzit plynu do Európy bol darom od ZSSR pre Ukrajinu. Ale keď sa dar začne používať ako manipulačný nástroj, nemôže to trvať dlho,“ uviedol šéf Gazpromu Miller. „Sťažnosti, že Ukrajina bude obchádzaná, sú neopodstatnené. Začali sme s tým už dávno s projektom Jamal-Európa, potom Modrým prúdom. Turecký prúd nie je v tomto zmysle nič nové. Južný prúd takisto nie je nič nové: predtým nám takisto nebolo umožnené implementovať projekt Jamal-Európa II,“ doplnil.

Krajiny, ktorým z toho plynie hrozba výpadku dodávok, by sa preto podľa Moskvy mali poponáhľať so zaistením potrebného objemu plynu cez nový projekt plynovodu do Turecka, ktorý by pokračoval ďalej do juhovýchodnej Európy. EÚ priamo varoval pred krokmi, ktoré by tento plán mohli zablokovať.

„Blokovanie Tureckého prúdu by bola veľká chyba. Tieto objemy by potom smerovali na iné trhy,“ povedal Miller. Podľa agentúry Reuters dodal, že Gazprom je ochotný dať si so svojím projektom pauzu, ak to bude potrebné.

Pokračovanie trasy plynovodu z Turecka do Grécka bolo tiež jednou z tém minulotýždňovej návštevy gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa v Moskve. Ak by sa k nemu Grécku pripojilo, podľa prezidenta Vladimira Putina by na ňom vďaka tranzitným poplatkom krajina zarobila, z čoho by následne ťažili aj medzinárodní veritelia tejto zadlženej krajiny. Ako však grécky premiér zdôraznil, že na ich území nemôžu akceptovať názov Turecký prúd.

Garancie odberu alebo pôjdeme inam

Podľa Millera prináša diverzifikácia bezpečnostné hrozby. „V posledných rokoch bol energetický model založený na vzájomnej závislosti s prvkami diverzifikácie. Ale tento model sa pomaly stáva minulosťou. Jeho miesto zaberá model plnej diverzifikácie. Z európskej strany počúvame o diverzifikácii zdrojov, výrobcov, potrubí, tranzitných systémov atď. V tomto modeli vidíme vážne bezpečnostné riziká,“ uviedol a poukázal na nerovnováhu medzi rizikami, ktoré nesú spotrebitelia a dodávatelia.

„Všetky riziká – regulačné, tranzitné atď. – teraz nesie dodávateľ. Riziká spojené s vytváraním kapacít patria medzi najvýznamnejšie z nich. Každý vie, že Gazprom má problémy s výberom pokút take-or-pay. Najčastejším dôvodom sú finančné problémy. Ale systém take-or-pay je platbou za dodané kapacity. Gazprom vytvoril kapacity, ktoré zodpovedajú zmluvám o ročných dodávkach. Kto znáša náklady? Gazprom. Neustále máme náklady spojené s udržiavaním týchto kapacít. Naše kapacity majú objem 617 miliárd metrov kubických. Toľko plynu môžeme dodať do Európy, ale nie je oň záujem. Tieto kapacity teda môžeme dodať aj iným trhom,“ povedal šéf ruského gigantu, podľa ktorého „musí EÚ jasne povedať, že tieto kapacity, ktoré sme vytvorili v rámci dlhodobých zmlúv, potrebuje. Dnes nám však nikto tieto záruky nedáva“.

Iný kraj, iná cena

Diskusia sa sústredila na otázku ceny plynu. „Férová cena plynu je tiež vážna otázka,“ podčiarkol Miller. „Spoločnosť Gazprom je zvyčajne obviňovaná za nastavovanie rôznych cien plynu pre rôzne trhy. Počúvame, že európsky trh by mal mať rovnaké ceny. Ale trh je rozdelený. Ceny sú závislé na energetickom mixe v každej krajine, ale aj na tom, ako veľmi sú spoločnosti zodpovedné za bezpečnosť dodávok energií v jednotlivých trhoch,“ uviedol.

Európska komisia aktuálne finišuje formálne vyšetrovanie Gazpromu z možného narušenia konkurencie na trhoch s plynom v strednej a východnej Európe a zneužívania dominantnej pozície v regióne, ktoré zmrazila vlani na jeseň. Z pohľadu cenotvorby sa najzávažnejším z nich zdá byť účtovanie neférových cien jednotlivým odberateľom a ich stanovenie na základe olejového vzorca.

Vyšetrovanie EK bolo spustené začiatkom septembra 2012 na základe materiálov, ktoré získali inšpektori Komisie počas razií v desiatke plynárenských spoločností z EÚ rok predtým. Medzi kontrolovanými firmami bol aj Slovenský plynárenský priemysel. V prípade potvrdenia podozrení by ruská spoločnosť mohla od Bruselu dostať pokutu až do výšky 10 % z celkového obratu uskutočneného v predchádzajúcom obchodnom roku, čo by ďalej popudilo Moskvu proti EÚ. Podľa ruských účtovných štandardov minulý rok koncernu klesol čistý zisk až o 70 % a firma vykázala aj historicky najnižší objem vyťaženého plynu. V prípade reálnej hrozby pokuty možno preto očakávať, že by sa Gazprom snažil s Komisiou dosiahnuť určitú formu dohody. Napokon, ak by sa porušenie pravidiel hospodárskej súťaže EÚ potvrdilo, ktorýkoľvek poškodený občan alebo firma by mohli od vinníka žiadať odškodnenie.

„Ak sa Európska komisia bude snažiť, aby boli ceny rovnaké, nebude to tá najnižšia, ale tá najvyššia cena, ktorá bude slúžiť ako základná cena,“ varoval Alexej Miller pred snahou EÚ zjednotiť ceny plynu pre jednotlivých odberateľov z Únie. Poukázal tiež na to, že v Ázii je indexovanie ceny plynu podľa ropy bežné.

Pripomenul tiež, že cena pre Ukrajinu je aktuálne oveľa nižšia ako pre Európu. „To sa okamžite odráža na reverznom toku. Reverzný tok pre Ukrajinu klesol v druhom štvrťroku o 15%. Ten, ktorý stále pokračuje, je pravdepodobne spôsobený dlhodobými zmluvami,“ dodal.

Pripojí sa Gazprom k Eastringu?

„Turecký prúd je už teraz výhodou pre európsky trh, keďže tomuto kontinentu chýbajú prepravné kapacity. Teraz sa objavil projekt Eastring, nápady, ako vybudovať trasy zo Srbska do Baumgartenu, z Grécka do Baumgartenu atď. Ak by sme boli požiadaní, o takýchto projektoch by sme uvažovali. Bolo by možné, že by sme sa k takýmto projektom pripojili, pokiaľ by boli pre nás výhodné,“ povedal Miller v súvislosti s novými diverzifikačnými projektmi, ktoré bojujú o realizáciu v regióne a tiež o politickú i finančnú podporu zo strany EÚ.

Na záver svojho prejavu šéf Gazpromu zmiernil konfrontačný tón a potvrdil, že Gazprom bude pracovať striktne v súlade s Tretím energetickým balíčkom.

„Keď sme sa rozhodli ukončiť projekt South Stream, objavilo sa veľa špekulácií, že sme sa nechceli držať tohto balíčka. To je ale nezmysel. Veľmi dobre poznáme pravidlá Tretieho energetického balíčka. Vieme, ako sa môže spoločnosť Gazprom držať v jeho hraniciach.“

„Náš pohľad, že sa súčasná politika EÚ napraví, je optimistický. Projekty, ktoré sú založené na vzájomnej závislosti a energetickej bezpečnosti naďalej zostávajú. Naša otvorená a čestná spolupráca bude pokračovať. Naša dôvera bola síce poškodená, ale veríme, že bude obnovená,“ podčiarkol Alexej Miller. „Nič nemôže stáť v ceste Ruska a Európy, aby boli partnermi v oblasti energetiky. Ruský plyn zostane nenahraditeľným prvkom na európskom energetickom trhu. Mám všetky dôvody na optimizmus, čo sa týka našej spoločnej budúcnosti.“

© energia.sk, Fotografie: Valdai Discussion Club

K téme