Do OZE smerovalo vlani globálne viac peňazí, neistota ale pretrváva
Investície do OZE sa v minulom roku vyšplhali na úroveň 270 miliárd dolárov (približne 250 miliárd eur), oproti sume 232 miliárd dolárov rok predtým. Dvojročný pokles investícií (2012 a 2013) sa pripisuje najmä nižším cenám OZE technológií a úsporám z rozsahu. Aj vlani však tento objem zaostal za rekordným maximom na úrovni 279 miliárd USD, ktoré sa dosiahlo v roku 2011.
Dodatočný výkon nových OZE zdrojov sa tak vlani vyšplhal až na 103 GW, čo je viac než výkon všetkých jadrových elektrární v Spojených štátoch. Vietor, slnko, biomasa, energia z odpadu, geotermálne a vodné elektrárne vlani spolu prispeli k svetovej výrobe elektriny vo výške asi 9,1%, oproti 8,5 % v roku 2013.
Za posledných 11 rokov sa do OZE investovali viac než 2 bilióny dolárov.
Údaje včera zverejnil Program OSN pre životné prostredie (UNEP) vo svojej správe o globálnych trendoch v investíciách do obnoviteľných zdrojov, ktorú pripravili inštitúty Frankfurtskej školy a Bloomberg New Energy Finance (BNEF).
Boom v Ázii, minikrok Európy
Do solárnych zdrojov sa globálne investovalo takmer 150 miliárd dolárov. Z toho až polovica, presnejšie 74,9 miliardy dolárov činili investície v Číne a Japonsku. Do veterných zdrojov smerovalo 99,5 miliardy dolárov, pričom veterné parky budované v moriach si z toho odkrojili 18,6 miliardy dolárov. Z nich až 16,2 miliardy predstavovali investície v Európe, zvyšných 2,4 miliardy dolárov si pripísali investori v Číne.
Rastúci trend sa potvrdil ešte v prípade geotermálnych zdrojov s medziročným nárastom investícií o 27 %. Na druhej strane investície do biopalív klesli medziročne o 8 %, do biomasy a energie z odpadu o 10 %. Do malých vodných elektrární smerovalo 4,5 miliardy dolárov, čo predstavuje pokles až o 17 %.
Správa UNEP však nezohľadňuje projekty veľkých vodných elektrární (nad 50 MW), pri ktorých sa celosvetovo rozhodlo o nových projektoch s výkonom asi 15 – 20 GW a investíciach vo výške asi 31 miliárd dolárov.
Najvýznamnejším prvkom minuloročných výsledkov je rýchla expanzia OZE na nových trhoch rozvíjajúcich sa krajín, kde investície stúpli o 36 %. Medzi top svetovými investormi figurujú Čína, Brazília, India, Južná Afrika, ale tiež Indonézia, Čile, Mexiko, Keňa a Turecko. Naopak investície v rozvinutých krajinách sa zvýšili len o 3 %, v prípade Európy dokonca len o necelé 1 %, keď vlani dosiahli sumu 57,5 miliardy dolárov.
Expanzia európskych offshore veterných parkov, hlavne v Holandsku, Nemecku a Veľkej Británii, viedla k tomu, že sedem projektov v hodnote viac než 1 miliardy dolárov dospelo v minulom roku do fázy konečného investičného rozhodnutia. Najväčším z nich je projekt Geminiza 2,8 miliardy eur s inštalovaným výkonom 600 MW. Elektrinu by mal začať vyrábať budúci rok, plná prevádzka sa predpokladá v roku 2017.
Pri tomto trende je možné predpokladať, že takzvané rozvíjajúce sa ekonomiky už veľmi skoro predbehnú rozvinuté štáty čo do objemu týchto investícií.
Obrat, ale s výstrahami
Hoci rok 2014 znamenal pre rozvoj OZE obrat, ďalší vývoj je ohrozený. Hlavnými výzvami sú politická neistota a štrukturálne otázky pre stabilitu elektrizačných sústav, ktorá v prípade slnka a vetra vyplýva už ich podstaty a závislosti na poveternostných podmienkach.
Za ďalšie riziko sa na prvý pohľad považoval aj kolaps cien ropy o viac než 50 % v druhej polovici 2014. Podľa prezidenta Frankfurtskej školy financií a manažmentu ale výkyv ceny ropy len schladí dôveru investorov v časti ropného biznisu a napríklad v prípade krajín exportujúcich ropu presunie ich záujem na slnko.
„Ropa a obnoviteľné zdroje spolu priamo nesúperia o investície do elektroenergetiky,“ uviedol Udo Steffens. „Sektory vetra a slnka by mali byť schopné naďalej prekvitať, obzvlášť keď budú naďalej pokračovať v znižovaní nákladov na MWh. Ich dlhodobý príbeh je o to viac presvedčivý,“ dodal.
Dlhodobé medzné náklady (LCOEs) pri slnečných a veterných technológiách potvrdzujú klesajúci trend.
Predseda poradného výboru BNEF Michael Liebreich podčiarkol, že veľkým problémom v Európe je erózia dôvery investorov kvôli neistote okolo vládnej podpory pre OZE a reštrukturalizácia doterajších dotačných mechanizmov, napr. posun od výkupných cien a zelených certifikátov k reverzným aukciám a dotačným stropom v snahe obmedziť bremeno nákladov, ktoré nesú spotrebitelia.
V mnohých krajinách sa tiež prevádzkovatelia prenosových a distribučných sústav snažia vyrovnať s rastúcim pripájaním veterných a solárnych zdrojov. Zvládnuť štvrtinový a vyšší podiel variabilnej výroby v energetickom mixe je pre siete a firmy náročnejšie než zmanažovať podiel na úrovni 5 %. Vlády navyše nedokážu prijímať politické opatrenia dostatočne rýchlo tak, aby dokázali udržať tempo s pokrokom v oblasti OZE a reagovali na dominový efekt týchto zdrojov na zvyšok elektrizačnej sústavy.
© energia.sk, Grafy: UNEP
K téme
