Opatrenia na zlepšenie transparentnosti majú prísť zo slovenskej strany

Jednou z kritizovaných častí nedávno publikovaného hodnotenia Slovenska v rámci európskeho semestra je oblasť energetiky. Komisia napríklad podčiarkla vysoké ceny elektriny. Môžete v krátkosti vysvetliť súvislosti?

Európska komisia vo svojom hodnotení sleduje konkurencieschopnosť hospodárstva a vplyv na zamestnanosť a hospodársky rast. Ceny elektriny pre priemysel sú relatívne vysoké – sú nad priemerom EÚ a najvyššie v regióne, čo znižuje konkurencieschopnosť slovenských podnikov voči európskym a svetovým konkurentom. Menej konkurencieschopné podniky znamenajú, že k nám príde menej investícii prípadne, že existujúce podniky nebudú rozširovať svoje aktivity. Na vysoké ceny elektrickej energie pre priemysel upozorňujú viaceré podnikateľské združenia a komory.

Dôvodom vysokých cien sa zdá byť regulovaná zložka ceny, keďže veľkoobchodné ceny sú na úrovni okolitých štátov a navyše mali klesajúcu tendenciu. Regulované zložky ceny na Slovensku zahŕňajú poplatky za prenos a distribúciu elektriny ako aj podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, z domáceho hnedého uhlia, z kombinovanej výroby tepla a elektriny a tiež odvod do jadrového fondu. Pozornosť pri snahe o zníženie cien sa sústreďuje hlavne na podporu OZE, ktorá je najrýchlejšie rastúcou zložkou ceny a predstavuje v súčasnosti okolo 17 EUR/MWh. Koncové ceny elektriny ale zaťažujú aj podpora hnedého uhlia, ktorá je vo výške okolo 4 EUR/MWh a odvod do jadrového fondu vo výške cez 3 EUR/MWh.

Regulačný úrad vo svojej reakcii na hodnotenie Komisie zdôraznil, že Komisia pri kritike vysokých sieťových poplatkov vychádza z nesprávnych a neporovnateľných číselných údajov Eurostatu…

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví spochybňuje metodiku Eurostatu. Je pravdou, že európsky štatistický úrad nemá jasnú definíciu, do ktorej kategórie – sieťové poplatky alebo dane – sa má zahŕňať podpora OZE prípadne podpora iných zdrojov. Niektoré štáty vrátane Slovenska túto podporu zahŕňajú do sieťových poplatkov, iné do daní, čo môže narušít porovnateľnosť výšky sieťových poplatkov.

Práve tomuto sa venovala štúdia Eurelectric, kde očistili sieťové poplatky od vplyvu podpory OZE prípadne inej podpory. V prípade mnohých krajín vrátane Slovenska  došlo k výraznému zníženiu týchto poplatkov. Avšak Slovensko má aj v tomto porovnaní druhé najvyššie sieťové poplatky v krajinách Európskej únie.

Záver o tom, že samotné sieťové poplatky sú u nás vysoké, podporuje aj porovnanie poplatkov za prenos elektrickej energie z dielne ENTSO-E, ktoré sú na Slovensku dlhodobo jedny z najvyšších v EÚ. Navyše je tento rozdiel veľmi výrazný aj pri porovnaní s údajmi z iných krajín s podobnou hornatosťou terénu prípadne veľkosťou ako je napríklad Slovinsko.

Je potrebné priznať, že nie na všetky položky regulovanej časti ceny má ÚRSO reálny dopad, niektoré priamo určuje legislatíva a ÚRSO ich len aplikuje.

Ďalšou výčitkou z Bruselu bola netransparentnosť regulácie. ÚRSO ale tvrdí, že je dostatočná a nevie, čo viac od neho Komisia chce. Môžete vysvetliť, kde konkrétne vidíte priestor pre zmenu?

Európska komisia by chcela napomôcť budovaniu transparentného a predvídateľného prostredia v energetike, ktoré by zatraktívnilo trh s energiami na Slovensku. V súčasnosti je kapitál globálny a investície pôjdu tam, kde sa im vytvorí najlepšie prostredie. Prílev zahraničných investícií na Slovensko ako aj objem investícií vyjadrený ako % HDP v posledných rokoch zaostal za okolitými krajinami Vyšehradskej štvorky.

EK sa vo svoje správe vyjadruje k transparentnosti regulácie a nedostatočnej konzultácii odbornej verejnosti. Konkrétne opatrenia by mali vzísť zo slovenskej strany. Komisia  môže odporučiť niektoré štandardy, napríklad minimálna doba konzultácie verejnosti je pri kľúčových európskych dokumentoch 12 týždňov, pri ostatných 8 týždňov. Súčasťou konzultácie je aj zverejnenie východísk, ku ktorým sa má odborná verejnosť vyjadriť, ale tiež zhodnotenie predchádzajúceho obdobia. Európska komisia zároveň popri legislatívnom návrhu zverejňuje aj dopadovú štúdiu a výsledky konzultácie na svojej webovej stránke.

Podobné štandardy nájdeme aj v jednotlivých členských štátoch, príkladom môže byť britský regulátor Ofgem či  rakúsky E-control. Spomínaný britský eneregtický regulátor Ofgem napríklad  organizuje verejné konzultácie v trvaní 12 týždňov pri témach, o ktorých sa predpokladá, že by mohli mať veľký význam a vzbudzovať veľký záujem zúčastnených strán. Doba trvania iných konzultácií je 8 týždňov. Termín 4 týždňov sa uplatňuje v naliehavých otázkach, ktoré predstavujú iba čiastkovú zmenu jestvujúcich politík. Pri konzultáciách Ofgem zverejňuje aj podkladové materiály a analýzy. Všetky informácie o prebiehajúcich a ukončených konzultáciách sú verejne dostupné online. Obdobný prístup by sa mohol na Slovensku uplatniť napríklad v rámci konzultácie o novej regulačnej politike na obdobie od roku 2017.

Energetické firmy na Slovensku vrátane Združenia dodávateľov energie (ZDE) poukazujú aj na to, že časť regulácie je nadbytočná a príliš zložitá. Ako jedna z ciest sa ponúka možnosť, aby bol v rámci rozhodnutí stanovený jeden cenový strop pre celé spotrebiteľské pásmo a nemuseli by sa vydávať individuálne cenové rozhodnutia pre jednotlivé subjekty.

Slovensko však nebolo jediným štátom, kde Brusel kritizoval parametre národného trhu s energiami. Môžete uviesť príklady iných krajín, ktoré si v tejto oblasti tiež vypočuli kritické slová a prečo?

Slovensko  nebolo jedinou krajinou, kde sa Európska komisia pozrela na kvalitu regulácie v energetike. V prípade Belgicka sa zamerala na relatívne vysoké ceny elektrickej energie pre priemysel v porovnaní s okolitými krajinami a analyzovala jednotlivé komponenty ceny s dôrazom na distribučné tarify, dane a poplatky. V Belgicku pritom ide o nižšie ceny elektriny než sú na Slovensku.

V prípade Bulharska, Francúzska, Maďarska, Rumunska a Španielska sa Komisia vyjadrila k regulovaným cenám pre koncových zákazníkov prípadne k tarifným deficitom. V Maďarsku sa pozrela hlavne na dlhodobú udržateľnosť systému regulovaných cien pre domácnosti a ich vplyv na atraktívnosť energetického trhu z pohľadu investícií. V Bulharsku napríklad hodnotí pokrok pri zlepšovaní fungovania trhu s energiami ako limitovaný, problematický je hlavne tarifný deficit, regulované ceny, slabá finančná stabilita štátom vlastnených spoločností ako aj nezávislosť a administratívna kapacita regulátora.

Komisia sa kriticky vyjadrila aj k pomalej výstavbe energetickej infraštruktúry v Nemecku a ocenila úsilie vystaviť OZE vo väčšej miere trhovému prostrediu, nakoľko podpora OZE bola v Nemecku účinná, ale vyžiadala si vysoké náklady. Nedostatočné energetické prepojenia v rámci Nemecka zaťažujú aj slovenskú sieť.

Leitmotívom európskej energetickej politiky sa v ostatnom období stal projekt energetickej únie, ktorý Komisia predstavila koncom februára tohto roka. Aké sú naň reakcie?

Ohlasy na tento návrh sú vo veľkej miere pozitívne. Tým, že je projekt energetickej únie tak široko koncipovaný, všetky krajiny si v ňom vedia nájsť svoje priority. Pre severské krajiny prípadne Nemecko je to časť týkajúca sa dekarbonizácie, energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov. Pre náš región, Bulharsko a Pobaltie je to skôr otázka energetickej bezpečnosti a solidarity. Veľká Británia a iné západoeurópske krajiny si od projektu sľubujú aj redizajn fungovania trhu s elektrinou.

Projekt vzbudil veľkú pozornosť v krajinách EÚ a živo sa o ňom diskutuje na rôznych fórach. Bol hlavným predmetom rokovania marcovej Európskej rady, ktorá ho v plnej miere podporila. Európski lídri vyzdvihli hlavne význam budovania energetických prepojení, lepšiu implementáciu pravidiel v oblasti vnútorného trhu a bezpečnosti dodávok, ako aj v prípade zmlúv s externými dodávateľmi. Podporili tiež prípravu legislatívy na splnenie cieľov do roku 2030 a efektívnejšie fungovanie energetických trhov.

Aké reakcie zaznamenala Komisia u nás?

Na Slovensku najviac rezonujú témy energetickej bezpečnosti, cien energií, technologickej neutrality teda zachovanie možnosti využívania jadrovej energie a ochrana zraniteľných spotrebiteľov prostredníctvom regulácie v energetike. Zastúpenie Európskej komisie, ako aj iné zastúpenia Komisie v členských štátoch, aktuálne zbiera spätnú väzbu od odbornej verejnosti, aby EK mohla lepšie zohľadniť skutočné potreby a obavy rôznych stakeholderov pri ďalšej príprave projektu energetickej únie.

Aktuálny zverejnený návrh energetickej únie je vlastne predstavením hlavných zámerov projektu. Keď sa predstavia jednotlivé legislatívne návrhy je možné očakávať väčšiu aktivitu členských krajín alebo iných skupín týkajúcich sa konkrétnych ustanovení.

Lívia Vašáková je ekonomický radca na Zastúpení Európskej komisie na Slovensku. V rokoch 2005 -2013 pôsobila na Generálnom riaditeľstve EK pre energetiku v Bruseli, kde pripravila viacero strategických analýz v oblasti modelovania, dopadových štúdií, prispela aj k mnohým dokumentom Európskej komisie v oblasti energetickej efektívnosti, infraštruktúry, regulácie, jadra a obnoviteľných zdrojov.

S Líviou Vašákovou sa zhovárala šéfredaktorka portálu Lenka Ferenčáková. Prepis rozhovoru bol autorizovaný.

(c) energia.sk, Foto: L. Vašáková, Grafy: Eurelectric a ENTSO-E (upravené)

K téme