Európsku sústavu zatmenie Slnka nezaskočilo

Naprieč Európou sú v súčasnosti nainštalované fotovoltické elektrárne s výkonom asi 90 GW, najviac sú sústredené v južnom Nemecku a severnom Taliansku. Piatkové čiastočné zatmenie Slnka bolo praktickým záťažovým testom pre integrovanú európsku elektrizačnú sústavu. Hoci odborníci žiadne riziko väčšieho blackoutu nepredpokladali, vzhľadom na rozvoj solárnych zdrojov v posledných rokoch šlo o novú situáciu.

Dispečeri z jednotlivých krajín sa na tento ohlásený astronomický jav vopred pripravili. Združenie ENTSO-E vypracovalo analýzu dopadov. V rámci predpovedí bralo do úvahy aj tzv. najhorší scenár, keď k zatmeniu dôjde v krásny slnečný deň.

„Pre energetikov je náhly pokles výroby veľkého množstva fotovoltických zdrojov elektriny náročný problém. Zatiaľ čo pravidelný východ a západ Slnka je postupný a dobre predvídateľný, oblačnosť je vždy len nad časťou kontinentu a tiež je pomerne dobre predikovateľná, zatmenie Slnka je síce presne vopred popísaný jav, ale zasiahne podstatne väčšie územie a zmena výkonu vo FVE je rýchla,“ uviedol František Pecho, výkonný riaditeľ Slovenského elektroenergetického dispečingu (SED) v spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS). Potvrdil, že vyše dvojhodinové čiastočné zatmenie Slnka u nás neovplyvnilo bezpečný prenos elektriny.

Od prevencie rizík po nákup podporných služieb

Pri príprave na tento jav SEPS vykonala viacero opatrení. „Najdôležitejšie z nich je obmedzenie manipulácie v sieťach, čím sa obmedzia riziká výpadku elektriny,“ vysvetlil Pecho. „Náhle zmeny výkonu v zdrojoch elektriny alebo na strane jej spotreby musia dispečingy odregulovať a k tomu potrebujú mať k dispozícii výkonovú rezervu. Tá sa zabezpečuje podľa očakávanej situácie. Pre prípad zatmenia sa energetici zabezpečili väčšími výkonovými rezervami,“ dodal.

Keďže zatmenie ovplyvnilo národné sústavy naprieč veľkou častou Európy, podstatné bolo mať v riadiacich centrálach presné informácie o vývoji situácie v celej Európe. „Prepojený energetický systém predstavuje veľkú výhodu v tom, že okolie solidárne pomáha oblasti, kde sa problém vyskytne, pri jeho riešení. No na druhej strane prináša aj nevýhody, pretože ak vznikne veľký problém, rozšíri sa rýchlo do okolia,“ poznamenal Pecho.

Poukázal tiež na nutnosť vopred nakúpiť prostriedky pre riadenie sústavy prostredníctvom výberových konaní vo forme podporných služieb. „Ak objem prostriedkov je už blízko vyčerpania, je tu ešte možnosť obrátiť sa na partnerov s výzvou na ich dokúpenie. Preto je potrebné upozorniť partnerov na situáciu vopred, aby sa pripravili na možnosť, že bude potrebná ich pomoc,“ doplnil.

Priebeh zatmenia

Podľa údajov Aeorologického a radiačného centra SHMÚ v Poprade–Gánovciach došlo medzi časom vrcholenia zatmenia Slnka v piatok a rovnakým časom minulú stredu (18.3) k poklesu hodnoty priameho slnečného žiarenia o 63 %.

Dopad čiastočného zatmenia na výrobu elektriny zo solárnych panelov inštalovaných na Slovensku vidno na krivke, ktorá je na obrázku nižšie. Podľa spoločnosti SEPS je inštalovaný výkon FVE na Slovensku asi 10 % z maximálneho zaťaženia. Aj výroba elektriny z FVE pokrýva zaťaženie asi na 10 %. Zatmenie prebehlo v čase, ktorý sa blížil k maximálnej produkcii fotovoltických zdrojov. „Keďže pokles o 10 % je jav, ktorý bežne musia dispečeri zvládnuť, ani tentoraz nevznikli žiadne problémy. Tie sme očakávali skôr u susedov, kde je podiel FVE vyšší. Najmä v Nemecku a Českej republike,“ uviedol šéf SED František Pecho.

Zdroj: SEPS

Distribútori bez výraznejších výkyvov

Čiastočné zatmenie Slnka sa negatívne neprejavilo na bezpečnosti a spoľahlivosti distribuovanej elektriny na území Východoslovenskej distribučnej, potvrdila pre náš portál hovorkyňa spoločnosti Andrea Danihelová. „SEPS kompenzovala na území VSD výpadok výroby z fotovoltických elektrární prostredníctvom tzv. podporných služieb. Približne od 10.00 hod bol na území VSD pozorovaný prudký pokles výroby z FVE na minimum, cca o 11.00 hod dosiahla úroveň asi 50 % počiatočnej hodnoty výroby. Do 12.00 hod bola výroba elektriny z FVE úplne obnovená. Takmer 2-hodinový výkyv výroby z FVE nespôsobil výraznú zmenu frekvencie,“ uviedla.

Danihelová tiež poukázala na to, že s podobnými situáciami spoločnosť ráta vo svojich havarijných plánoch, ktoré napríklad minulý rok úspešne preverila unikátnou skúškou „Štart z tmy“, kedy došlo k obnoveniu prevádzky elektrizačnej sústavy po poruche typu black-out.

Najviac zdrojov na výrobu elektriny zo slnka je nainštalovaných na strednom Slovensku. Jana Ušiaková z komunikačného oddelenia spoločnosti Stredoslovenská energetika potvrdila, že astronomický jav nespôsobil výrazný výkyv v ich distribučnej sústave. „Z toho dôvodu sa nevyžadovali žiadne mimoriadne opatrenia oproti štandardnej prevádzke,“ uviedla.

Aj hovorkyňa skupiny ZSE Michaela Dobošová dosvedčila, že čiastočné zatmenie Slnka nemalo žiaden významnejší vplyv na distribučnú sústavu na západe Slovenska.

Pokoj aj u susedov

„Kvalita dispečerského riadenia v celej kontinentálnej Európe bola snáď ešte lepšia, než pri štandardných podmienkach,“ uviedol podpredseda predstavenstva ČEPS Vladimír Tošovský.

Za zásadný moment označil moment návratu výkonu FVE pri zakončení zatmenia, kedy sa výroba z týchto zdrojov v Čechách zvyšovala z približne 500 MW na 1580 MW. Náklady ČEPSu na nákup dodatočnej výkonovej rezervy sa pohybovali v jednotkách miliónov českých korún.

Zatmenie bolo najväčšou výzvou pre sústavy v Nemecku s inštalovaným výkonom solárnych elektrární asi 39 GW a v Taliansku s 18 GW.

Po maximálnom zakrytí Slnka Mesiacom, ktoré na niektorých miestach Nemecka dosiahlo až 83 %, museli prevádzkovatelia sústav v priebehu krátkeho času zvládnuť obrovské a rýchle zmeny vo výrobe solárnych elektrární. Zatiaľ čo ráno dodávali solárne zariadenia do sústavy asi 14 GW, postupne produkcia klesla pod 7 GW. Na konci zase prudko vzrástla na viac než 20 GW. Tento výkon zodpovedá približne 15 blokom atómových elektrární.

Ako uviedla agentúra DPA, výpadok čiastočne kompenzovali iné elektrárne, najmä prečerpávacie,. Znížením produkcie vyšli v ústrety i niektoré energeticky náročné hlinikárne. Prevádzkovatelia nemeckých prenosových sústav sa tiež poistili nákupom rezervy vo výške 3800 MW, čo ich vyšlo asi na 3,5 milióna eur. Napokon ju však využili minimálne.

Taliani sa vzhľadom na piatkovú predpoveď veľmi slnečného počasia rozhodli v rámci prevencie odstaviť v čase od 7. ráno do 14. hodiny popoludní solárne elektrárne s výkonom 5 GW.

Nasledujúce výraznejšie zatmenie Slnka sa predpovedá v októbri 2022, a to 35-percentné, a v auguste 2026, kedy by sa malo Slnko zakryť až na 86 %. V tej dobe sa očakáva ešte vyšší podiel produkcie elektriny z obnoviteľných zdrojov.

Energia.sk, TASR, ČTK

K téme