Zatmenie Slnka neovplyvnilo bezpečný prenos elektriny
Energetické systémy v Európe sa v období posledných 10-15 rokov výrazne zmenili. Prepojený energetický systém západnej Európy sa prepojil s časťou systémov v strednej Európe a galvanické hranice sa posunuli ďalej na sever a východ. S nástupom obnoviteľných zdrojov elektriny (OZE) sa energetika stala viac závislou od poveternostných podmienok. Najmä fotovoltické zdroje elektriny (FVE) pociťujú závislosť dennodenne. Slnko každý deň vychádza a zapadá, občas ho prekryje oblačnosť. Zriedka sa objaví aj jeho prekrytie Mesiacom.
Pre energetikov je náhly pokles výroby veľkého množstva FVE náročný problém. Zatiaľ čo pravidelný východ a západ Slnka je postupný a dobre predvídateľný, oblačnosť je vždy len nad časťou kontinentu a tiež je pomerne dobre predikovateľná, zatmenie Slnka je síce presne vopred popísaný jav, ale zasiahne podstatne väčšie územie a zmena výkonu vo FVE je rýchla.
Z uvedeného dôvodu vyvoláva zatmenie Slnka obavy a pri príprave naň treba vykonať viacero opatrení. Najdôležítejšie z nich je obmedzenie manipulácie v sieťach, čím sa obmedzia riziká výpadku elektriny. Plánovanie prevádzky v dispečingoch v regulovaných oblastiach (spravidla je regulovanou oblasťou národná sieť krajiny) sa teda prispôsobuje rizikovému obdobiu zatmenia.
Náhle zmeny výkonu v zdrojoch elektriny alebo na strane jej spotreby musia dispečingy odregulovať a k tomu potrebujú mať k dispozícii výkonovú rezervu. Tá sa zabezpečuje podľa očakávanej situácie. Pre prípad zatmenia sa energetici zabezpečili väčšími výkonovými rezervami.
Keďže javy v prepojenej celoeurópskej sieti sa šíria veľmi rýchlo, musia dispečeri v centrálnych dispečingoch pozorne sledovať situáciu a reagovať hneď na prvé príznaky naznačujúce problém. Preto je potrebné mať v riadiacich centrálach presné informácie a priebežne vedieť, ako sa situácia vyvíja nielen v oblasti sledovanej jednotlivým dispečingom, ale v celej Európe. Prepojený energetický systém predstavuje veľkú výhodu v tom, že okolie solidárne pomáha oblasti, kde sa problém vyskytne, pri jeho riešení. No na druhej strane prináša aj nevýhody, pretože ak vznikne veľký problém, rozšíri sa rýchlo do okolia. Dispečeri teda musia priebežne vyhodnocovať situáciu a rýchlo reagovať. Musia zhodnotiť, aký je stav prostriedkov pre riadenie, ktoré majú k dispozícii. Tieto prostriedky nakupujú ich kolegovia vopred prostredníctvom výberových konaní vo forme podporných služieb.
Ak objem prostriedkov je už blízko vyčerpania, je tu ešte možnosť obrátiť sa na partnerov s výzvou na ich dokúpenie. Preto je potrebné upozorniť partnerov na situáciu vopred, aby sa pripravili na možnosť, že bude potrebná ich pomoc.
Všetky uvedené opatrenia vykonali aj pracovníci Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a. s. (SEPS). Prepojená európska sústava je riadená združením prevádzkovateľov prenosových sústav (ENTSO-E). Členom združenia ENTSO-E je aj SEPS a zastupuje v nej záujmy slovenských energetických subjektov. ENTSO-E vyhodnotilo zatmenie ako vážny rizikový faktor a spracovalo analýzu pripravenosti svojich členov na tento jav. SEPS pri jej spracovaní aktívne spolupracovala a s cieľom dobre sa pripraviť vytvorila pracovnú skupinu odborníkov, ktorá riadila a kontrolovala priebeh príprav.
Priebeh výroby FVE inštalovaných na Slovensku SEPS vyhodnocuje v reálnom čase. Dopad zatmenia je najreprezentatívnejšie vidno na krivke, ktorá je na obrázku. Inštalovaný výkon FVE na Slovensku je asi 10 % z maximálneho zaťaženia, aj výroba elektriny z FVE pokrýva zaťaženie asi na 10 %. Zatmenie prebehlo v čase, ktorý sa blížil k maximálnej výrobe FVE. Prepad výkonu prebiehal, ako je znázornené na obrázku. Keďže pokles o 10 % je jav, ktorý bežne musia dispečeri zvládnuť, ani tentoraz nevznikli žiadne problémy. Tie sme očakávali skôr u susedov, kde je podiel FVE vyšší. Najmä v Nemecku a Českej republike. Našťastie, presne ako deklarovali v analýze, situáciu tiež zvládli.
Priebeh zatmenia na Slovensku:
Zdroj: SEPS, a.s.
K téme
