A čo prezumpcia neviny, vážení?
Slovenská republika je právny štát, a aj keď to tak niekedy v praxi nevyzerá, normou najvyššej právnej sily je ústava. Pravidlám, ktoré z nej vyplývajú, musí byť vždy daná prednosť pred pravidlami, ktoré obsahujú zákony a ďalšie právne predpisy. A práve ústava, opierajúc sa o univerzálne platné princípy základných práv a slobôd, zakotvuje okrem iného aj zásadu prezumpcie neviny. Hoci by sa zdalo, že táto platí len v trestnom práve, nie je tomu tak. Rovnako ju treba rešpektovať v správnom práve, pri posudzovaní zodpovednosti za správne delikty a priestupky, čo roky potvrdzuje aj ustálená prax slovenských súdov.
Článok 50 ods. 2 Ústavy SR uvádza: „Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.“
Aj Európsky súd pre ľudské práva (v rozsudku Neumeister c/a Rakúsko z júla 1976) uvádza, že trestanie za správne delikty musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Všetky ústavné záruky musia byť preto poskytnuté nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť.
Za správny delikt musíme pritom považovať aj porušenie povinnosti výrobcov elektriny ustanovených v § 4 ods. 2 zákona o podpore, t.j. tých, ktorých údajné nedodržanie má za následok odopretie podpory viac ako dvanástim stovkám výrobcov elektriny. Tento záver jednoznačne vyplýva aj zo samotného zákona o podpore: „Porušenie ustanovení tohto zákona je správnym deliktom…“ (§ 15 ods. 1).
Pokiaľ teda orgán štátneho dozoru (SOI) v správnom konaní vedenom voči každému z dotknutých výrobcov právoplatne nerozhodol, že k porušeniu zákona skutočne došlo, pred zákonom je každý takýto výrobca „nevinný“. Ak však s niekým jednáme ako s vinníkom bez právoplatného rozhodnutia, porušujeme jeden z elementárnych princípov demokracie a právneho štátu – prezumpciu neviny. Trest bez súdu sa neuplatňoval ani za bývalého režimu, ktorý zvrátene vykazoval aspoň zdanie zákonnosti. Takéto praktiky je preto potrebné odsúdiť skôr ako sa prenesú aj do iných sfér života našej spoločnosti.
K téme
