Koncové ceny energií majú odrážať skutočné náklady a cena sa má stanoviť transparentne

Termín pre dokončenie vnútorného trhu s energiami v roku 2014 sa nepodarilo naplniť, otázny je aj termín integrácie tzv. energetických ostrovov. Kde vidíte hlavné bariéry doterajšieho neplnenia plánov?

V skutočnosti existujú silné dôkazy o tom, že vnútorný trh s energiami vo veľkej časti EÚ funguje a prináša hmatateľné prínosy. Chceme však, aby fungoval lepšie, a to treba urobiť nasledovne: potrebujeme lepšie pravidlá, najmä v oblasti elektriny, a potrebujeme viac prepojení, obzvlášť, aby sa ukončila izolácia energetických ostrovov. A po tretie, potrebujeme, aby sa členské štáty zdržali zbytočného zasahovania do trhu s energiami a robili nekoordinované národné opatrenia.

Pokiaľ ide o eliminovanie energetických ostrovov, v posledných rokoch sa urýchlili infraštruktúrne projekty a musím povedať, že vo svetle nedávnych udalostí na východnej hranici EÚ ešte viac. V roku 2013 Komisia pri energetickej infraštruktúre identifikovala 248 projektov spoločného záujmu (PCIs). Tento zoznam sa bude revidovať a aktualizovať  neskôr v tomto roku a potom každé dva roky. V roku 2014 Komisia identifikovala 33 infraštruktúrnych projektov, ktoré sú zásadné pre zlepšenie bezpečnosti dodávok a lepšie prepojenie trhov s energiami.

Pri plyne predstavujú energetický ostrov trojica Pobaltských štátov spolu s Fínskom, nakoľko nie sú prepojení s kontinentálnou prepravnou sieťou. Na ukončenie tejto izolácie, posilnenie vnútorných interkonektorov a ako značný príspevok k odstráneniu závislosti regiónu na jedinom dodávateľovi plynu – Gazprome, sa v regióne identifikovalo hneď niekoľko PCIs.

To, čo teraz potrebujeme, je politické odhodlanie členských štátov a všetkých ostatných aktérov, aby sa naplnili dohodnuté politické ciele. To znamená intenzívnejšiu prácu regionálnych skupín vytvorených na základe Nariadenia o TEN-E. Junckerova komisia bude húževnato pracovať na spájaní európskych energetických trhov, aby mali občania, domácnosti a firmy bezpečnejšiu, čistejšiu a lacnejšiu energiu.

Bude nový rámec energetickej únie vyžadovať aj zmeny zakladajúcich zmlúv EÚ? Akými legislatívnymi krokmi sa bude budovať? Pri implementácii smerníc aj tak členské krajiny postupujú vlastnou, národnou cestou, odporúčania či usmernenia z EÚ berú do úvahy skôr výnimočne…

Je jasné, že reakcia na naše energetické výzvy bude efektívnejšia a menej nákladná, ak štáty spoja svoje sily a budú konať kolektívne v duchu solidarity namiesto konania samostatne s ohľadom na národné záujmy.

Energetika je zdieľanou právomocou medzi EÚ a jej členskými štátmi a energetická únia to nezmení. Formálne rebalancovanie síl a príslušných úloh EÚ a štátov nie je na dosiahnutie cieľov energetickej únie potrebné. Princíp subsidiarity sa bude plne rešpektovať. EÚ a členské štáty sa musia sústrediť na viac cielené a zosilnené opatrenia na úrovni EÚ a zároveň musí byť národné jednanie viac koordinované a súdržné.

Členské štáty si musia ponechať dostatočnú flexibilitu pri prispôsobení politík národným okolnostiam a preferenciám, ale potrebujeme od nich silný záväzok k spolupráci na dosiahnutí energetickej únie. To musí zahŕňať konštruktívny prístup so zreteľom na spoločné dobro po tom, čo Komisia predloží špecifické iniciatívy na implementáciu stratégie, a tiež silný záväzok presadzovať národné politiky, ktoré nejdú proti tejto stratégiu, ale naopak podporujú jej naplnenie.

Členské štáty pri energetickej bezpečnosti stále myslia predovšetkým národne. Aké nástroje má EÚ v súčasnosti, aby ich nasmerovala viac k európskemu mysleniu? Akými cestami by ich mohla v rámci energetickej únie viac „prinútiť“ k solidarite?

Komisia sa snaží dosiahnuť konsenzus všetkých členských štátov na spoločnom prístupe voči výzvam, ktoré sú pred nami, v duchu solidarity a dôvery. Krajiny majú dlhú históriu v spolupráci a koordinácii pozícií v otázkach, kde majú podobné záujmy. Videli sme to napríklad pri Vyšehradskej skupine alebo severských štátoch v klimatickej oblasti. Výzvou pre Komisiu a štáty je teraz integrovať to do jednej holistickej stratégie, ktorá dokáže riešiť špecifické starosti všetkých členských krajín na základe ďalšej integrácie a spolupráce.

Ako ste naznačili, v EÚ je hneď niekoľko zoznamov prioritných a strategických infraštruktúrnych projektov – 10-ročné plány rozvoja sietí (TYNDP), PCIs, projekty identifikované v EESS, pripravuje sa databáza projektov v súvislosti s ESIF. Aj nástrojov na financovanie veľkých projektov je hneď niekoľko (napr. CEF, ESIF, štrukturálne fondy, nástroje EIB). Nebolo by namieste zlepšiť koordináciu aj v tomto smere tak, aby sa tzv. prioritné, kľúčové či strategické projekty nekopili a neprepisovali len na papieri a naozaj boli zmysluplne podporené verejnými prostriedkami?

Samozrejme, chápem, že množstvo používaných skratiek v súvislosti s energetickou politikou EÚ môže vyzerať impozantne a zároveň mätúco. Je však treba pochopiť jasné súvislosti medzi týmito rôznymi vecami.

Pokiaľ ide o infraštruktúru, zoznamy vypracúva Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav na základe mandátu vyplývajúceho z legislatívy EÚ v 10 ročných plánoch (TYNDPs) pre elektrinu a plyn, ktoré sa reflektujú v celoúnijovom zozname PCIs. Aby sa projekt kvalifikoval ako kandidát na PCI, musí byť v TYNPD a dôkladne preskúmaný, či prispieva k dokončeniu vnútorného trhu, bezpečnosti dodávok a udržateľnosti. Z celkovo 33 projektov v prílohe k Európskej stratégii energetickej bezpečnosti (EESS) je 29 PCIs s kľúčovým významom pre bezpečnosť dodávok.

Keďže energetická infraštruktúra sa tradične financuje trhom a tarifami užívateľov, granty – najmä v rámci CEF – sa používajú v krajnom prípade na podporu projektov, ktoré nie sú komerčne uskutočniteľné, ale majú vysokú európsku pridanú hodnotu. Tradičné úvery EIB, dlhový finančný nástroj v rámci CEF i nástroje, ktoré sa sprístupnia z Európskeho strategického fondu pre investície (ESIF) sa vzťahujú na komerčné projekty s rôznymi finančnými prvkami a profilmi rizík. Štrukturálne fondy zase spravujú členské štáty na decentralizovanej báze v snahe sprístupniť fondy čo najviac priamočiaro tým, ktorí z nich môžu mať prospech.

Národné regulácie

Koncoví odberatelia, hlavne domácnosti, v mnohých krajinách vôbec nepocítili prínosy vnútorného trhu s elektrinou a plynom na svojich účtoch. Podliehajú národnej regulácii, často aj cenovej – vrátane Slovenska. Dotujú národné schémy na podporu OZE. Aké kroky v ústrety spotrebiteľov Komisia pripravuje?

Súhlasím s tým, že fungovanie maloobchodného trhu EÚ s elektrinou a plynom treba zlepšiť, aby z neho patrične mali plný prospech odberatelia. V súčasnosti mnohé domácnosti majú príliš malú možnosť výberu dodávateľov energie a príliš malú kontrolu nad svojimi nákladmi na energie. Komisia momentálne pripravuje oznámenie, ktorým stanoví svoju víziu nového dizajnu maloobchodného trhu s energiami, v centre ktorého budú odberatelia, a prínos budú mať domácnosti i podniky. Znamená to napríklad dať odberateľom prístup k flexibilným tarifám a cenovým signálom z trhu, čím sa viac prepoja veľkoobchodné a maloobchodné trhy s energiou. Tiež to znamená vytvoriť nutný rámec pre inovácie a rozvoj technológií, ktoré dokážu odberateľom v domácnostiach priniesť nové služby.

Jednou z prekážok rozvoja trhu a väčšej konkurencii dodávateľov sú aj regulované koncové ceny. Komisia už v roku 2010 uviedla, že otvorené trhy s fungujúcou konkurenciou s nimi nemôžu dlhodobo koexistovať. Odvtedy sa však veľa nezmenilo a posledná monitorovacia správa ACERu ukázala, že ešte ku koncu roka 2013 sa regulácia koncových cien pre domácnosti uplatňovala v 15 krajinách pri elektrine aj pri plyne. Mieni sa Komisia viac angažovať aj v tejto oblasti, napr. tlakom na ich odstránenie?

Existencia regulovaných taríf v mnohých členských štátoch naozaj vážne limituje rozvoj efektívnej hospodárskej súťaže, odrádza od investícií a vstupu nových hráčov na trh. To platí najmä, keď sú tarify stanovené nižšie než sú náklady. Koncové ceny majú odrážať skutočné náklady a cena sa má stanoviť transparentne. Komisia opakovane vyzývala členské štáty, aby sa vyhli rušivým intervenciám a cenovej regulácii v sektore energetiky. Konzultovala a úzko spolupracovala s viacerými krajinami, ktoré sa zaviazali odstrániť regulované ceny a zároveň pritom zaistiť ochranu zraniteľných odberateľov. Príkladom sú Dánsko, Írsko, Lotyšsko či Rumunsko. Čísla reflektujúce situáciu v roku 2013 sa teda zmenili.

Avšak je pravda, že viacero štátov sa stále zdráha prijať kroky v ústrety transparentnosti maloobchodných cien a odstránenia regulácie. Komisia má v úmysle venovať zvláštnu pozornosť verejným intervenciám ako sú regulované tarify a ich dopadu na deficit taríf a bude sa usilovať o odstránenie regulovaných cien nižších než náklady.

Dotácie pre zdroje, posilnenie právomocí ACERu

Môžeme očakávať aj väčší tlak na konvergenciu národných schém pre dotovanie obnoviteľných zdrojov (OZE)?

Na úvod treba povedať, že špecializované podporné schémy pre OZE sú jedným z úspešných príbehov EÚ a dramaticky znížili náklady na tieto technológie. Niektoré technológie OZE ako veterné elektrárne vo vnútrozemí a veľké solárne elektrárne sa už blížia grid parite. Čiže z ekonomického pohľadu dokážu čoraz viac stáť na svojich vlastných nohách. To znamená, že v budúcnosti bude treba menej dotácií. Dúfame, že po roku 2020 s vhodne koncipovaným a funkčným trhom s energiami bude viac investícií pochádzať z trhových výnosov tak, ako pri akomkoľvek inom bežnom biznise.

Zároveň ale máme situáciu, kedy každá krajina má svoju vlastnú podpornú schému pre OZE s odlišnými charakteristikami a stimulmi, ktoré sa aplikujú len na inštalácie OZE v danej krajine. Chápem, že je pre národných politikov náročné vysvetliť voličom, prečo by mali dotovať investície do OZE v inom členskom štáte. Ale na druhej strane, viac integrovaný európsky trh s elektrinou trpí pokračujúcou národnou fragmentáciou štátnych intervencií do trhu. A toto nie je špecifické len pre obnoviteľné zdroje. To isté možno povedať aj pri iných typoch výroby energie, či už ide o jadro, uhlie alebo plyn, alebo o diskusie o národných mechanizmoch pre odmeňovanie za kapacity.

V reakcii na fragmentáciu schém OZE bude Komisia pokračovať vo svojej politike tlačiť viac na spoluprácu medzi členskými krajinami pri rozvoji obnoviteľných zdrojov a na konvergenciu národných podporných schém v kontexte projektu energetickej únie.

Mohlo by pri riešení regulačnej fragmentácie pomôcť posilnenie roly ACER-u? Mohol by sa stať „európskym regulačným úradom“?

Agentúra pre spoluprácu energetických regulátorov (ACER), ktorá vznikla 3. liberalizačným balíkom, značne prispela k tvorbe jednotného trhu s energiami. Avšak v tejto fáze má len obmedzené rozhodovacie právomoci. Významné posilnenie právomocí, najmä pokiaľ ide o vydávanie záväzných rozhodnutí namiesto odporúčaní a názorov, by posilnilo reguláciu na trhu celej EÚ. Takáto kompetencia by sa mohla týkať rozvoja pravidiel trhu a tiež prijímania rozhodnutí o cezhraničných otázkach vrátane výnimiek pre cezhraničnú energetickú infraštruktúru z častí regulácie vnútorného trhu s energiami.

Popri dotovaniu nízkouhlíkových zdrojov mnohé krajiny Únie stále rôznymi formami dotujú aj (domáce) fosílne palivá. Komisia si nechala vypracovať správu o ich postupnom odstránení, publikovaná bola v roku 2012. Lídri krajín EÚ na summite v máji 2013 tiež podporili ich odstránenie. Aké konkrétne kroky zo strany Komisie teda možno očakávať v tomto smere?

Je jasné, že dotačné schémy členských štátov by nemali podkopávať vnútorný trhu EÚ s energiami. Ďalším dôležitým aspektom je, že tieto schémy by tiež mali zohľadňovať dopady na daňovníkov a spotrebiteľov energie. Dotácie sa môžu používať na zníženie, často veľkoobchodných, cien, napríklad na ochranu určitých priemyselných odvetví, zaistenie cenovo dostupnej energie a umožnenie priemyslu súťažiť na globálnych trhoch, ale stále ich niekto platí!

Dotácie sa v súčasnosti poskytujú na podporu dekarbonizácie, ale aj na iné sociálne a ekonomické reštrukturalizačné účely. Príkladom je režim EÚ do roku 2018 pre dotácie na podporu zatvárania uhoľných baní. Naše dotácie pre OZE sa zvyšujú: v roku 2012 EÚ poskytla 14,7 miliardy eur na solárnu energiu, 9,8 miliardy eur na veterné zdroje vo vnútrozemí, 1,4 miliardy eur na veterné parky pri pobreží a 8,3 miliardy eur na biomasu. dotácie pre jadrovú energetiku boli okolo 6,6 miliardy eur. Pokiaľ ide o fosílne palivá, dotácie naopak klesajú, ale stále sú pomerne rozsiahle – v roku 2012 boli pre uhlie stále vo výške 9,8 miliardy eur a 6,6 miliardy eur pre plyn.

Členské štáty majú viac než 700 rôznych nástrojov ako zasahovať do trhu s energiami! Štúdia Komisie bola prvým krokom pre pochopenie tejto situácie. Teraz spúšťame proces skúmania toho, aký dopad majú tieto nástroje na trh a na životné prostredie. Vyhodnocujeme ich aj v rámci pravidiel o štátnej pomoci a všeobecne pracujeme na tom, ako odstrániť dotácie, ktoré nie sú nevyhnutné a nie sú opodstatnené.

Koordinácia medzivládnych dohôd, spoločný nákup

Už bývalý eurokomisár pre energetiku G. Oettinger avizoval väčšiu rolu EK pri rokovaniach o medzivládnych dohodách v oblasti plynu. Možno teda očakávať zo strany EK návrh na zmenu Rozhodnutia EP a Rady 994/2012/EÚ?

Jedným z kľúčových cieľov energetickej únie bude, aby EÚ pri rokovaniach s tretími krajinami hovorila jedným hlasom.

Z tohto pohľadu sú najdôležitejšími nástrojmi medzivládne dohody (IGAs), ktoré členské štáty EÚ uzatvárajú s tretími krajinami. Komisia má už dnes právo kontrolovať, či medzivládne dohody nie sú v rozpore s pravidlami vnútorného trhu a kritériami bezpečnosti dodávok, ale až potom, čo členský štát EÚ uzavrel dohodu s nečlenskou krajinou.

V budúcnosti, ak chceme naozaj hovoriť jedným hlasom, zvýšiť transparentnosť a dodržiavanie európskych pravidiel, Komisia by mala byť vedieť o medzivládnych rokovaniach už v počiatočnom štádiu. Účasť Komisie pri vyjednávaniach s tretími krajinami by mohla predísť zbytočnému tlaku a zaistiť rešpekt pravidiel EÚ.

Navyše v kontexte Nariadenia o bezpečnosti  dodávok plynu Komisia tiež navrhne zabezpečiť primeranú transparentnosť pri zmluvách o dodávkach plynu, ale súčasne bude dbať na ochranu dôverných a citlivých informácií.

Na rokovaní v Moskve s ruským ministrom energetiky Alexandrom Novakom.

Hovorilo sa aj o spoločnom nákupe plynu. Vidíte to ako reálnu možnosť pre zlepšenie postavenia aspoň časti krajín EÚ, minimálne na dobrovoľnej báze, napr. v podobe akejsi asociácie? Prípadne realizovať ho v čase plynovej krízy?

V súčasnosti je EÚ najväčší importérom energií na svete. Každoročne dovážame energie v hodnote viac než 400 mld. eur. Zníženie závislosti EÚ na dovoze si vyžaduje prijatie viacerých krokov,  vrátane rozhodnejšej diplomacie a jednotného postoja voči tretím krajinám. Preto Komisia hľadá spôsoby, ako zvýšiť vyjednávaciu silu EÚ voči dodávateľom z tretích krajín, príkladom môže byť dobrovoľný kolektívny nákup zemného plynu.

O umožnení dohôd o spoločnom nákupu v krízových situáciách sa hovorí tiež v rámci verejných konzultácií, ktoré sa zaoberajú revíziou nariadení o bezpečnosti plynových dodávok. Tento proces sa spustil 15. januára 2015.

Popri závislosti na dovoze plynu z Ruska je tiež pre mnoho krajín Únie Rusko jediným dodávateľom jadrového paliva. V stratégii energetickej bezpečnosti (EESS) z mája 2014, ktorú odobrila aj Európska rada, sa hovorí o potrebe diverzifikácie aj v tomto smere. Môžeme v politike zásobovania očakávať návrh pre posilnenie kompetencií Komisie, prípadne Euratom Supply Agency (ESA)?

Keďže doposiaľ nebol problém s nedostatkom uránu a trhové mechanizmy, ktoré zabezpečujú dostatočné dodávky, fungovali správne, spoločný nákup uránovej rudy alebo iných jadrových materiálov sa nepovažuje za nevyhnutnosť. V každom prípade, Zásobovacia agentúra Euratomu musí odobriť všetky zmluvy o dodávkach.

V praxi ESA systematicky zohľadňuje diverzifikáciu a bezpečnosť  dodávok predtým, než potvrdí platnosť zmlúv o  dodávkach paliva medzi členskými štátmi EÚ a tretími krajinami. To bol aj nedávny prípad, kedy ESA analyzovala a nakoniec aj potvrdila zmluvu o dodávkach v spojitosti s atómovou elektrárňou Hanhikivi vo Fínsku.

Z opačného pohľadu – neboli by kroky smerom k spoločnému či koordinovanému nákupu plynu tak trochu návratom k obdobiu RVHP? Neobmedzovalo by to kreativitu obchodníkov a ich vzájomné súťaženie?

Je zrejmé, že našim cieľom nie je obmedzovať konkurenciu, alebo ako vravíte, kreativitu obchodníkov. Naopak hospodárska súťaž EÚ a pravidlá vnútorného trhu, takisto ako pravidlá Svetovej obchodnej organizácie (WTO), sa budú musieť vždy starostlivo dodržiavať.

Maroš Šefčovič je podpredsedom Európskej komisie pre energetickú úniu. Rozhovor bol autorizovaný.

© energia.sk

Foto:Európska komisia

K téme