Stredná Európa chce stále vo veľkom investovať do fosílnych palív

Zoznam potenciálnych projektov pre financovanie z nového Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) obsahuje asi 2000 projektov za 1,3 bilióna eur. Takzvané nízkouhlíkové investície vrátane jadra tvoria asi polovicu z objemu predložených projektov. Až 20 % z nich sú naopak projekty, ktoré vedú skôr k zvyšovaniu emisií uhlíka.

Len 5 % projektov, ktoré krajiny a Komisia posunuli do zoznamu potenciálnych projektov, sa priamo týkajú opatrení na zvyšovanie energetickej efektívnosti, zavádzania inteligentných technológií a riadenia spotreby na strane odberateľov energií.

Podľa environmentálnej konzultačnej spoločnosti E3G pätina projektov navrhnutých na financovanie z fondu pre strategické investície ohrozuje úsilie Bruselu znižovať emisie a vybudovať nízkouhlíkové hospodárstvo. V predloženom zozname sú totiž viaceré uhoľné elektrárne, plynovody či ropovody.

Poľsko, Chorvátsko a Rumunsko by napríklad z fondu radi financovali aj uhoľné elektrárne a bane.

Medzi energetickými projektmi, ktoré predložilo Slovensko, nájdeme podporu energetickej efektívnosti verejných budov, rodinných a bytových domov, ale tiež väzenských budov, zefektívnenie prevádzky priemyselných podnikov, podporu geotermálnej energie, ale aj modernizáciu plynárenskej a ropnej infraštruktúry, rozvoj podzemných zásobníkov alebo domácej ťažby plynu. V zozname predloženom Komisiou sa Slovenska týkajú projekty prepojení plynárenskej siete a elektrizačnej sústavy i zavádzania inteligentných meracích systémov.

Autori však vo svojej analýze pripomenuli, že predseda Komisie Juncker ešte koncom roka zdôrazňoval, že v energetike majú byť prioritou investície do energetickej efektívnosti a chýbajúcich cezhraničných prepojení elektrizačných sústav, ktoré majú jasný pozitívny socio-ekonomický prínos, prispievajú k dekarbonizácii a tiež k zníženiu účtov za energie u koncových odberateľov.  

Príležitosti sú inde

Podľa E3G Európa na stimulovanie hospodárskeho rastu nepotrebuje financovať rizikové projekty, ktoré budú zvyšovať emisie uhlíka. Národné vlády totiž identifikovali príležitosti pre investície do obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti, verejnej dopravy a opatrení na posilnenie odolnosti voči dopadom klimatickej zmeny približne na úrovni 624 miliárd eur. Z nich projekty za 222 miliárd by sa mohli realizovať už do konca roka 2017, čo je dvojnásobok hodnoty tzv. vysoko-uhlíkových projektov, uskutočniteľných v rovnakom období.

Podporou projektov ako sú elektrárne spaľujúce fosílne palivá, plynovody a ropovody či expanzie cestnej infraštruktúry by podľa záverov ich analýzy šla EÚ proti vlastným strategickým cieľom a tiež riskovala, že v budúcnosti budú zbytočné. Rozširovanie kapacít mnohých letísk totiž nezodpovedá stagnujúcemu dopytu pasažierov. Vzhľadom na klesajúci dopyt po plyne v poslednej dekáde nevidia ani význam investovať 26 miliárd eur do projektov plynárenskej či ropnej infraštruktúryi.

Stredná Európa stále vo fosílnom zajatí

Najviac zarážajúce sú podľa E3G návrhy krajín zo strednej a východnej Európy. Hoci sa krajiny Vyšehradskej štvorky, Bulharsko a Rumunsko vyznačujú jednou z najvyšších závislostí na dovoze plynu z Ruska a majú na svojom území značne energeticky nehospodárne budovy, len 21 potenciálnych projektov sa týkajú úspor energie. „Ich preferenciou pre novú plynárenskú infraštruktúru namiesto energetickej efektívnosti sa riskuje energetická bezpečnosť celej Európy,“ tvrdia autori analýzy.

Podčiarkli, že výstavbou infraštruktúry v súlade s rétorikou politikov o nízkouhlíkovej budúcnosti by sa zmaximalizovala hodnota verejných investícií a zvýšila bezpečnosť dodávok znížením závislosti na dovoze palív.

Slovensko, Bulharsko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko predložili spolu 21 projektov na zlepšenie energetickej efektívnosti, aplikácie inteligentných technológií a riadenie spotreby na strane odberu. Ich celková hodnota má byť 5,2 miliardy eur, z toho projekty realizovateľné do konca roka 2017 sú v hodnote 2 miliardy eur.

Je to len 7 % z celkovej hodnoty balíka projektov na úsporu energií vo výške 75 miliárd eur, ktoré predložili všetky krajiny Únie.

Zdroj: E3G

Naopak spomínaných 6 krajín strednej a východnej Európy predložilo až 54 projektov v oblasti uhoľnej, plynárenskej a ropnej infraštruktúry, t.j. novej kapacity pre výrobu elektriny z fosílnych zdrojov a tiež na prepravy surovín, s celkovou hodnotou 11 miliárd eur, z toho 5 miliárd realizovateľných do 3 rokov.

EIB mieni uplatniť svoje emisné štandardy

Jednotlivé projekty do zoznamov predložili členské štáty a Európska komisia. To, ktorý z nich úspešne prejde hodnotením a v tvrdej konkurencii napokon získa požadované financie, je zatiaľ otvorené.

O detailoch implementácie nového fondu ešte vedú rokovania Európska komisia a Európska investičná banka. Následne budú musieť dohody schváliť europarlament i členské štáty a tiež vedenie banky, čo sa očakáva do polovice tohto roka. Reálne by mal EFSI začať fungovať v septembri.

Dušan Ondrejička z komunikačného oddelenia EIB v reakcii na otázky nášho portálu potvrdil, že všetky projekty predložené banke na financovanie „budú podliehať normálnej náležitej pozornosti v súlade s existujúcimi postupmi EIB a usmerneniami a/alebo s legislatívou Európskej únie vrátane hodnotenia podľa kritérií poskytovania úverov v energetike“.

Dodal tiež, že v prípade projektov výroby energie z fosílnych palív sa budú uplatňovať tzv. štandardy emisnej výkonnosti. Tie banka aktualizovala a sprísnila v júli 2013 s cieľom posilniť investície do obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti a rozvoja sietí.

© energia.sk

K téme