Firmám, ktoré rozširujú podmorskú ťažbu ropy, hrozia dodatočné náklady
Pobrežné krajiny využívajú zákony OSN a svoje podmorské ťažobné teritóriá posúvajú za pôvodnú hranicu 370 km od pobrežia, kde bola povolená ťažba. Umožňujú to nové technológie, ktoré uľahčujú podmorský výskum a ťažbu ropy a zemného plynu. Rozšírením hraníc však prichádza povinnosť platiť Medzinárodnej organizácii OSN pre morské dno (ISA) určité percento z budúcich príjmov. Tieto poplatky sa niektoré vlády snažia presunúť na ropné a ťažobné spoločnosti.
Príslušné ustanovenia Dohovoru OSN o morskom práve boli doteraz bezpredmetné, pretože oblasti za určitou hranicou a v istej hĺbke boli príliš vzdialené a ťažba by bola veľmi nákladná. Rozvoj technológií však otvoril nové možnosti ťažby vo všetkých svetových oceánoch. Dokazuje to fakt, že spoločnosť Transocean vlani pri pobreží Indie vyvŕtala rekordný 3174 m dlhý vrt. Preto sa pozornosť sústreďuje na interpretáciu príslušných ustanovení čl. 82 dohovoru.
Všetky oči sa teraz upierajú na kanadské podmorské územie, kde Statoil odhalil nové ropné polia. Statoil spolu s partnerom Husky Energy začal v novembri skúšobné vrty približne 500 km od pobrežia kanadského Newfoundlandu, ktorých cieľom je odhadnúť rozsah náleziska. Firma odhaduje rozsah jedného z troch ložísk na 300 až 600 miliónov barelov, druhé by malo disponovať 100 až 200 miliónmi barelov a tretie zatiaľ nebolo dostatočne preskúmané.
Ak sa ťažba rozbehne, Kanada a Statoil budú prvé subjekty, ktorých sa bude týkať čl. 82, a teda platby na účet ISA. Platby sa začínajú šiestym rokom ťažby a dosahujú 1 % príjmov, následne sa každý rok zvyšujú o 1 %, najviac však na 7 % počnúc 12. rokom ťažby. Za predpokladu, že Statoil vyťaží len 400 miliónov barelov, zásoby vydržia 15 rokov a po zohľadnení súčasných cien ropy zhruba 80 USD (64,33 eura) za barel, by ISA získala celkovo 1 miliardu USD.
(1 EUR = 1,2436 USD)
Copyright © TASR 2014
K téme
