Energetická bezpečnosť v Európe bola témou konferencie o energetike v Záhrebe
Konferencia s názvom „Energia – Zabezpečenie kľúčových dovozov pre EÚ“ sa niesla v duchu otázky, či energetická politika únie dokáže čeliť novým výzvam a zároveň novým hrozbám v tejto oblasti.
Predseda Zamestnávateľskej skupiny EHSV Jacek Krawczyk pripomenul, že táto inštitúcia, ktorá združuje 353 členov zo zamestnávateľskej sféry, odborov a mimovládnych organizácií, je najstaršou zo všetkých euroinštitúcií a jej cieľom je udržiavať dialóg medzi EÚ a podnikmi, občanmi a mimovládnymi organizáciami.
Tento cieľ platí aj v energetickej oblasti, pretože Európania a európske podniky majú záujem o to, aby aj v budúcnosti mali zaručené nízke ceny energie a nezaostávali na poli konkurencieschopnosti.
Krawczyk pripomenul, že EÚ každý deň zaplatí jednu miliardu eur za dovoz energie zo zahraničia, pričom cieľom únie je znižovať tieto náklady a zároveň diverzifikovať energetickú štruktúru. Ako dodal, vývoj v posledných mesiacoch na východe Európy je znepokojivý, a preto musí EÚ zintenzívniť úsilie o posilnenie energetickej bezpečnosti.
Členov konferencie cez videovstup pozdravil bývalý predseda Európskeho parlamentu (EP) Jerzy Buzek, ktorý je predsedom európske parlamentného výboru pre priemysel, obchod, výskum a energetiku. Buzek, ktorý v roku 2010 navrhol vytvorenie európskeho energetického spoločenstva, zdôraznil, že koncept energetickej únie, ktorý presadzuje nová Európska komisia (EK), je odvážnejší, ako bol jeho zámer. Dodal, že tento koncept je v súlade s filozofiou jednotného trhu EÚ a dobre chápe potrebu energetického sektora, ako aj výzvy, ktoré v tomto sektore existujú. Dodal však, že všetky opatrenia a ciele musia byť v prospech občanov. Tí sú hlavní konzumenti energie.
Chorvátsky minister hospodárstva Ivan Vrdoljak zdôraznil pripravenosť svojej krajiny zapájať sa do projektu energetickej únie, hlavne v oblasti energetických prepojení s jej susedmi.
„Národná energetická politika už prestáva existovať,“ zdôraznil Vrdoljak s odkazom na snahy únie vystupovať ako jeden blok v energetických vzťahoch so svojimi partnermi.
Vrdoljak tiež upozornil na úskalia energeticko-klimatického balíka EÚ s výhľadom do roku 2030, hlavne pri znižovaní emisií CO2. Chorvátsky priemysel v tomto smere trpí, čo znázornil na príklade chorvátskych cementární, ktoré pri dodržiavaní prísnych emisných kritérií EÚ nemôžu konkurovať cementárňam zo susedných krajín, ktoré nie sú členmi EÚ a ktoré postupne obsadzujú chorvátsky trh.
Šéf chorvátskeho rezortu hospodárstva pripomenul, že EÚ v ekonomickom napredovaní zaostáva za USA a Čínou, a preto aj pri presadzovaní ambicióznych cieľov v energetike a klíme by únia nemala zabúdať na svoj priemysel a jeho konkurencieschopnosť.
Všetky zúčastnené strany na konferencii v Záhrebe zdôraznili nevyhnutnosť diverzifikácie energetických zdrojov, znižovania energetickej závislosti a nákladov na dovoz energie, potrebu vzájomného prepájania sa či perspektívu pre vytváranie nových pracovných miest, ktoré by mohla v blízkej budúcnosti zabezpečiť „zelená energia“.
Najhlavnejším odkazom zo Záhrebu je však potreba zabezpečenia čo najlacnejšej energie pre koncových užívateľov, či už ide o domácnosti, alebo podniky, ktoré nesmú stratiť svoju konkurencieschopnosť v celosvetovom meradle.
Copyright © TASR 2014
K téme
