IEA: Do roku 2040 sa vo svete odstaví takmer 200 reaktorov

Svetový energetický výhľad (WEO 2014), ktorý dnes predstavili v Londýne, prináša pohľad na energetický systém v horizonte nasledujúcich dekád. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) sa tentoraz v rámci svojej komplexnej analýzy zamerala na jadrovú energetiku. Podľa ústredného scenára sa do roku 2040 zvýši inštalovaný výkon atómových elektrární o 60 %, a to najmä v štyroch krajinách – Číne, Indii, Južnej Kórei a Rusku.

IEA upozornila, že súčasné udalosti odvádzajú pozornosť od uznania a riešenia dlhodobých signálov záťaže, ktoré sa formujú v energetickom systéme a treba ich riešiť skôr než dosiahnu bod zlomu.

„Hľadiac na globálny vývoj v energetike až do roku 2040 je WEO 2014 silnou pripomienkou, že ak chceme zmeniť energetické trendy k lepšiemu, zásadné je nepretržité politické úsilie,“ uviedol v reakcii na vydanie publikácie podpredseda Európskej komisie zodpovedný za energetickú úniu Maroš Šefčovič.

„Uprostred geopolitickej neistoty a s obavami o energetickú bezpečnosť na vzostupe, Európska únia potrebuje, viac než doposiaľ, spoločnú diplomaciu v energetike, inovatívne opatrenia energetickej efektívnosti a dobre integrovaný vnútorný trh s energiami. Inými slovami: globálny vývoj nám opäť pripomína, prečo potrebujeme ambicióznu európsku energetickú úniu,“ dodal Šefčovič.

Vývoj spotreby, dopytu a mixu

Globálna spotreba primárnej energie bude podľa ústredného scenára WEO 2014 v roku 2040 o 37 % vyššia. Tlak na energetický systém môže byť ešte horší, ak opatrenia energetickej efektívnosti nebudú hrať zásadnú rolu pri zmiernení rastu dopytu.

Dopyt po uhlí a rope by sa mal do roku 2040 v zásade vyrovnať. Zavádzanie technológií obnoviteľných zdrojov bude rýchlo naberať na obrátkach, najmä vďaka klesajúcim nákladom i dotáciám. Tie sa v roku 2013 odhadli na úrovni 120 miliárd dolárov (takmer €100 mld.). Dotácie pre fosílne palivá však boli 4,5-násobne vyššie a celosvetovo dosiahli 550 miliárd dolárov (cca €440 mld.)

Globálny energetický mix sa tak rozdelí na kvarteto takmer rovnakých dielcov – nízkouhlíkové zdroje (jadro a OZE), ropu, zemný plyn a uhlie.

„Očakáva sa, že obnoviteľné zdroje budú stále posilňovať a je úžasné, že môžeme vidieť bod, kedy sa stanú svetovou jednotkou pri výrobe elektriny,“ uviedla výkonná riaditeľka IEA Maria van der Hoeven.

Najväčší vzostup spomedzi OZE sa očakáva pri elektrine z vetra, ktorú bude nasledovať vodné a solárne zdroje. Štvornásobný nárast podielu fotovoltiky a vetra vo svetovom mixe elektrickej energie ale zároveň znamená čoraz náročnejšiu integráciu týchto zdrojov z technickej i trhovej perspektívy.

Do roku 2040 sa ukončí prevádzka rôznych elektrární s celkovým výkonom asi 2500 GW a naopak pribudnú výrobné zdroje s výkonom až 7200 GW.

Ropa a plyn

Do roku 2040 podľa IEA stúpne svetový dopyt po rope na 104 miliónov barelov denne, pričom hlavným zdrojov rastu dodávok bude Blízky východ. Dopyt po rope pritom u mnohých súčasných najväčších spotrebiteľov, ako je USA, EÚ a Japonsko, dlhodobo upadne. Čína sa okolo roku 2030 stane namiesto USA najväčším konzumentom ropy, veľkými motormi rastu dopytu sa stanú India, subsaharská Afrika, Blízky východ a juhovýchodná Ázia.

„Krátkodobo dobre zásobený trh s ropou by nemal maskovať výzvy, ktoré sú pred nami, nakoľko sa svet bude čoraz viac spoliehať na relatívne malý počet producentských krajín,“ poznamenal hlavný ekonóm IEA Fatih Birol.

Dopyt po zemnom plyne bude v roku 2040 viac než o polovicu vyšší a ide o jediné fosílne palivo, ktoré v priebehu času vykazuje výrazný vzostup. Najväčším producentom zostanú Spojené štáty, hoci maximálna úroveň produkcie bridlicového plynu sa dosiahne koncom dekády 2030 a následne dôjde k ústupu. Dôležitým zdrojom skvapalneného plynu sa popri Kataru, Austrálii a severnej Amerike stane východná Afrika. Kľúčovou otázkou pre LNG však je, či bude dostupný za ceny dostatočne nízke a atraktívne pre spotrebiteľov a zároveň dostatočne vysoké, aby stimulovali veľké investície do dodávok LNG.

Jadro: ambiciózne plány i rozsiahle vyraďovanie

Jadro zohráva v niektorých krajinách významnú strategickú rolu pri posilňovaní energetickej bezpečnosti. Predstavitelia mnohých krajín považujú jadro, že účinnú cestu redukovania emisií skleníkových plynov a tiež zníženia závislosti na dovoze palív. Zároveň ale čelí veľkým výzvam na konkurenčných trhoch, hlavne kvôli výrazným trhovým a regulačným rizikám a tiež akceptácii verejnosti.

Krajiny ako Čína, Veľká Británia, ale aj štáty strednej Európy, predkladajú či už realizujú ambiciózne programy výstavby nových atómových elektrární. Mnohé štáty zase čaká odstavovanie atómových elektrární.

Do roku 2040 by malo dôjsť k odstaveniu takmer 200 reaktorov, čo podľa IEA so sebou obnáša značné neistoty ohľadom súvisiacich nákladov i riziko ich podceňovania zo strany vlád, čo súvisí aj s ich obmedzenou skúsenosťou pri bezpečnom uzatváraní atómových elektrární.

Agentúra preto vyzvala regulačné úrady a energetické spoločnosti, aby zabezpečili dostatok finančných prostriedkov na pokrytie budúcich výdavkov.

Odstavenie elektrární a odstránenie všetkých následkov prevádzky stále viac starnúcej flotily reaktorov si podľa IEA len počas nasledujúcich 25 rokov vyžiada sumu cez 100 miliárd dolárov, t.j. viac než 81 miliárd eur.

Podľa IEA sa do roku 2040 objem vyhoreného jadrového paliva viac než zdvojnásobí na 700.000 ton. Ani po 60 rokoch prevádzky týchto elektrární pritom nie je jasný konečný spôsob ako sa tohto materiálu zbaviť a žiadna krajina dosiaľ neotvorila trvalé úložisko pre rádioaktívny odpad z elektrární.

Generálna riaditeľka Svetovej jadrovej asociácie (WNA) Agneta Rising zdieľa obavy IEA o urgentnej potrebe nasmerovať energetický systém na bezpečnejšiu nízkouhlíkovú cestu. „Musíme konať  a prejsť na čistejšie a dostupnejšie zdroje energie. Jadro je nákladovo efektívna cesta výroby spoľahlivej nízkouhlíkovej elektriny vo veľkej škále a musí byť súčasťou svetovej dodávky energie, ak chceme seriózne riešiť klimatickú zmenu,“ uviedla.

© energia.sk, Grafy: IEA

K téme