Energiewende vo Francúzsku
Toto prehodnotenie francúzskej energetickej politiky môže mať podľa Andreasa Rüdingera pozitívne dôsledky aj pre Nemecko a Európu. V spojitosti so štrukturálnymi výzvami a vzhľadom na ciele sa ukazuje nápadná konvergencia medzi nemeckou a francúzskou stratégiou, čo môže v budúcnosti otvoriť nové možnosti spolupráce na bilaterálnej aj európskej pôde.
Nasledujúce mesiace a roky ukážu, či Francúzsko má vôľu pretaviť túto víziu do špecifických opatrení. Popri technických otázkach budú pri tom rozhodujúce dva aspekty: rozvoj vhodných finančných mechanizmov a progresívne otváranie sa pribúdajúcej decentralizácii energetickej politiky.
Rüdinger vo svojej štúdii poukazuje na silnú pozíciu atómovej energie v v dejinách francúzskej energetickej politiky, národnú debatu o energetickej transformácii a porovnáva situácii vo Francúzsku a Nemecku, vrátane stanovených cieľov pre redukciu emisií skleníkových plynov, podiel OZE na konečnej spotrebe energie i elektriny a tiež zníženie primárnej i konečnej spotreby energie, a to v horizonte rokov 2020, 2030 a 2050.
Autor sa tiež bližšie sa pozrel na Energiewende ako model hospodárskeho úspechu, prechod v sektore elektroenergetiky a dopravy.
Obdobne ako v Nemecku stroj v centre politickej debaty sektor elektriny, hoci vo Francúzsku predstavujelen 24 % celkovej konečnej spotreby energie. V Nemecku je to 20 %. Zatiaľ čo Berlín plánuje úplný útlm jadrovej energetiky, Paríž chce do roku 2025 znížiť podiel elektriny z jadra na 50 %.
V oblasti OZE Francúzsko v posledných rokoch urobilo relatívne málo, čo možno vysvetliť tým, že bez zatvorenia starých elektrární to nebolo treba. S ročným prebytkom exportu takmer 60 TWh (Nemecko malo v roku 2012 34 TWh), má aj tak Francúzsko problém predávať vlastnú elektrinu na európskom trhu, ktorý trpí prebytočnou kapacitou.
Hoci podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe elektriny bol v roku 2013 na úrovni 19 %, ide predovšetkým o historický podiel vodných elektrární. Vyprodukovali až 76 TWh elektriny z celkových 102 TWh. Výstavba zdrojov pre výrobu elektriny z vetra a slnka vo Francúzsku značne zaostáva za Nemeckou. Na pozadí aktuálnych okolností sa zdá nepravdepodobné, že Francúzsko dosiahne svoj cieľ stanovený v rámci EÚ, a to 23% podiel energie z OZE na hrubej domácej spotrebe a 27 % na výrobe elektriny.
To však neznamená, že by bola energetická transformácia nemožná. Plánovaná odstávka 24 reaktorov otvorí prinajmenšom politické okno, aby sa premysleli rámcové podmienky pre OZE. Čisto matematicky by obnoviteľné zdroje museli do roku 2025 dosiahnuť podiel na výrobe elektriny až 40 %.
Celú štúdiu v nemeckom jazyku nájdete tu.
© energia.sk
Tento text sa publikuje v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung.
K téme
