Štúdia: Investície do OZE a úspor vytvárajú krátkodobo viac pracovných miest

Odborníci z britského centra pre energetický výskum (UKERC) analyzovali údaje z päťdesiatky štúdií publikovaných od roku 2000 a sledovali vzťah medzi investíciami do „zelenej“ energetiky a tvorbou pracovných miest v Európe, USA a Číne.

Vo svojej správe došli k záverom, že v priemere:

Elektrina z fosílnych palív vytvára v hrubom 0,1 – 0,2 pracovného miesta na vyrobenú gigawatthodinu (z toho plyn 0,12 miesta/GWh, uhlie 0,15 miesta/GWh a CCS 0,18 miesta/GWh)

Elektrina z vetra vytvára 0,05 – 0,5 pracovného miesta na vyrobenú GWh

Energetická efektívnosť vytvára 0,3 – 1,0 pracovné miesto na ušetrenú GWh

Elektrina zo slnka vytvára 0,4 – 1,1 pracovného miesta na vyrobenú GWh.

Investície do OZE a úspor energie teda viac podporujú zamestnanosť, pokiaľ ide o prácu počas konštrukčnej fázy či inštalácie a tiež vzhľadom na priemernú prevádzkovú životnosť elektrárne.

Autori poukazujú na to, že pri slabom výkone ekonomiky napr. v čase recesie, je rozumnejšie zamerať vládne výdavky na tieto sektory náročné na prácu. Zároveň však upozornili, že dlhodobá tvorba pracovných miest nie je vzhľadom na komplexnosť problému jednoznačná a do úvahy treba brať širšie makroekonomické otázky.

„Debata o zelených pracovných miestach bola vždy ošemetná – často kvôli osobným záujmom a preto, že analýza je krátkodobá a poskytuje nekompletný obraz,“ uviedol Rob Gross z Imperial College London, jeden z autorov správy. „V zásade investícia do obnoviteľnej energie a energetickej efektívnosti  môže tvoriť pracovné miesta. Ide ale o komplexné záležitosti a je treba vyhnúť sa zjednodušujúcim záverom.“

Odborný tím porovnával aj finančný indikátor, t.j. tvorbu pracovných miest na 1 milión investovaných libier. Ani tu investície do fosílnych palív neprekonali OZE a úspory. V priemere pripadalo na milión investovaných libier  7 miest pri uhlí a 5 miest pri plyne, zatiaľ čo pri opatreniach energetickej efektívnosti vzniklo za rovnakú sumu 14 pracovných miest a pri OZE to je v priemere 16 pracovných miest.

„Vládne investície do OZE a energetickej efektívnosti môžu ponúknuť krátkodobé prínosy a pomôcť ekonomike rásť v čase recesie podporou zamestnanosti,“ uviedol Will Blyth, vedúci dvojročného projektu.

Dodal, že v čase hospodárskeho zotavovania je tiež kľúčové podporiť prechod k strategickým cieľom, ako boj s klimatickou zmenou. „Tu je silný argument pre investície do OZE a opatrení efektívnosti ako súčasť transformačnej zmeny na nízkouhlíkový energetický systém,“ poznamenal Blyth.

© energia.sk

Tento text sa publikuje v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung.

K téme