Vláda prerokuje novú verziu návrhu Energetickej politiky
Ministerstvo hospodárstva predložilo v máji návrh Energetickej politiky SR (EP), ktorá má nahradiť platný strategický dokument ešte z roku 2006. Odvtedy bol návrh na vláde medzi nezaradenými materiálmi.
Prvý novembrový týždeň sa konečne dostane na rokovanie vlády. Text októbrového dokumentu prešiel od jari niekoľkými zmenami. Po porovnaní oboch verzií návrhov nižšie uvádzame hlavné z nich.
Nedoriešená privatizácia SE
Zdá sa, že predaj majoritného podielu v Slovenských elektrárňach (SE), ku ktorému v júli pristúpil taliansky Enel, a medializácia viacerých káuz sa odzrkadlili aj v novom znení EP.
V bode týkajúcom sa privatizácie a liberalizácie energetického trhu (1.6) ministerstvo hospodárstva (MHSR) doplnilo rozsiahly odsek týkajúci sa otvorených, resp. problémových oblastí privatizácie SE.
Ide o otázku uzavretia transakcie predaja a kúpy 66 % podielu na základnom imaní spoločnosti Enelom, kde sa podľa zmluvy strany dohodli, že kúpna cena za prevod akcií SE bude predmetom budúcej úpravy, ku ktorej ešte stále nedošlo. Ďalej sa v aktuálnej verzii návrhu EP spomínajú otázky ohľadom prevádzky vodnej elektrárne Gabčíkovo, otvorené súdne spory a tiež otázka pokrytia historického dlhu na pokrytie nákladov na vyraďovanie jadrových elektrární A1 a V1 a spracovanie súvisiacich rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva.
Regulácia trhu: cenová bez deadlinu
Medzi koncepčné dokumenty prijaté od roku 2006 bola doplnená Regulačná politika na ďalšie regulačné obdobie vrátane vyhodnotenia účinnosti metód regulácie, jej opodstatnenosti v sieťových odvetviach a návrh vykonávania spôsobu regulácie v ďalšom období.
V bode 1.7 venovanom regulácii trhu vypadla veta: „V tomto kontexte sa javí ako dôležité stanoviť čas a spôsob ukončenia cenovej regulácie v oblasti dodávok energie.“
Naopak sa v tomto bode doplnilo viacero odsekov o ochrane odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby, o štandardoch kvality, energetickom audite, zabezpečení vyššej nezávislosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (URSO) a jeho väčších kompetenciách.
V texte tiež ministerstvo po novom uvádza, že prijatými opatreniami sa podporili predpoklady na stabilitu a znižovanie cien energií. Zákonmi z roku 2012, ktorými sa implementoval 3. energetický balík EÚ, sa podľa EP plne implementovali podmienky otvoreného konkurenčného trhu s elektrinou a plynom, zvýšila sa transparentnosť na trhu s elektrinou a plynom, výrazne sa posilnili práva odberateľov a zvýšila sa miera informovanosti odberateľov energie.
Doplnené sú aj ďalšie dva odseky týkajúce sa regulácie:
„Prijatím dvoch rozhodujúcich energetických zákonov dostal regulačný úrad do rúk kompetencie, ktoré mu prostredníctvom sekundárnej legislatívy umožnili razantne vstúpiť do tvorby sieťových poplatkov. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vydal príslušné vyhlášky a rozhodnutia, ktorými sa vytvorili reálne predpoklady na zníženie sieťových poplatkov.
Regulačný úrad vo svojej legislatíve dôsledne uplatnil európsku legislatívu o ochrane najzraniteľnejších skupín odberateľov a ustanovenia 3. energetického balíčka o práve na spravodlivé ceny pre všetkých účastníkov trhu. Prijali sa opatrenia, ktoré zaručujú odberateľom bezpečnú a spoľahlivú dodávku.“
Priority: bez OZE a udržateľnosti
Od mája sa tiež upravili priority EP. Pribudli 4 body:
Maximálne využitie prenosových sietí a tranzitných sústav prechádzajúcich cez územie Slovenskej republiky
Ochrana zraniteľných odberateľov
Riešenie energetickej chudoby
Podpora vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla.
Naopak vypadli „zelené“ priority:
Zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe elektriny a najmä tepla
Udržateľnosť energetiky (hoci tej sa EP venuje v bode 2.6. s minimálnymi zmenami oproti starému zneniu návrhu).
Odlišná formulácia je aj v bode 2.2 o opatreniach na podporu pilierov EP na štátnej úrovni. Pôvodne malo ísť v oblasti regulácie cien o podporu zaistenia dlhodobo stabilného a predvídateľného regulačného rámca.
Po novom sa doplnili 2 odseky:
„Vyššou nezávislosťou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a jeho právomoci v oblasti určovania regulovaných cien, ako aj kontrolnej činnosti v regulovaných subjektoch zabezpečiť dlhodobo stabilný a predvídateľný regulačný rámec umožňujúci zamedziť prípadným nekalým obchodným praktikám, ktoré bránia rozvoju konkurencie na trhu a diskriminujú iných účastníkov trhu.
Podporiť predpoklady na stabilitu a znižovanie cien energií s prioritou riešení v prospech hospodárskych záujmov SR, ochrany odberateľov energie, predovšetkým zraniteľných odberateľov a boja proti energetickej chudobe.“
Energetická bezpečnosť
V súlade s novou prioritou EP ministerstvo medzi priority pre zvýšenie energetickej bezpečnosti doplnilo maximálne využitie prepravných a prenosových trás prechádzajúcich cez územie SR. Po novom však už prioritou nie je zvyšovanie podielu domácich OZE pri výrobe tepla, ale len „optimalizácia“ ich podielu, aj to „s ohľadom na efektívnosť nákladov“.
V rámci diverzifikácie zdrojov a prepravných trás sa doplnili informácie o vybudovaní nového prepojenia na Ukrajinu v dôsledku krízovej situácie na Ukrajine. Pre zásobovanie regiónu plynom pri zastavení toku plynu cez Ukrajinu je preto zásadné vybudovanie prepojenia Slovenska a Poľska, ktoré prinesie výrazné zvýšenie bezpečnosti dodávok v rámci EÚ, dodalo MHSR. V rámci posilňovania regionálnej spolupráce sa má klásť dôraz práve na prepojenie Slovenska a Poľska v plynárenstve.
Energetická efektívnosť, konkurencieschopnosť, udržateľnosť
Rezort hospodárstva značne zredukoval a aktualizoval text opatrení v oblasti energetickej efektívnosti (bod 2.4.) aj v reakcii na zákon o energetickej efektívnosti, ktorý bol schválený 21.10., a novelu zákona o tepelnej energetik účinnej od mája tohto roka.
V návrhu EP boli pre zabezpečenie konkurencieschopnosti doterajšie 3 stručné priority obohatené o vyššiu nezávislosť a právomoci regulátora v oblasti určovania cien i kontroly s tým, že dôsledné uplatňovanie kompetencií regulátora sa má zabezpečiť jeho nezávislosťou a podporou pri rozvoji jeho materiálnych a personálnych zdrojov.
Pre zabezpečenie energetiky, ktorá je v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja, nie je v novej verzii návrhu prioritou zvyšovanie podielu OZE najmä pri výrobe tepla, ale jeho optimalizácia. Spomedzi opatrení na zabezpečovanie environmentálnej udržateľnosti vypadol bod „zabezpečiť stabilný a predvídateľný legislatívny rámec vytvorený na základe dôkladných odborných analýz, ktorého súčasťou je nezávislý regulačný orgán“.
Nahradil ho text: „primeranými a cielenými regulačnými opatreniami prispieť k dosiahnutiu environmentálnej udržateľnosti stanovených cieľov.“
Zásobovanie plynom a liberalizácia
Ministerstvo aktualizovalo údaje o domácej spotrebe zemného plynu, ktorá poklesla za ostatných 11 rokov o 34 % na 5,1 miliardy m3 v roku 2013.
V odsekoch týkajúcich sa liberalizácie a rozvoja trhu vypadol text o preprave a distribúcii plynu v réžii eustreamu a SPP a pasáže o tarifách a regulovaných cenách nahradil popis cenovej politiky v energetike. Tá vychádza z regulačnej politiky, ktorú vypracováva Regulačná rada ÚRSO a pripomienkujú rezorty hospodárstva a životného prostredia.
V novom znení návrhu sa uvádza: „Podstatou tvorby cien v energetike je vytvorenie stabilného regulačného rámca, dodržanie princípov rovnosti podmienok všetkých účastníkov na trhu s energiami a transparentnosť sekundárnej legislatívy úradu ako štátnej regulačnej autority. Tvorba taríf a cien vychádza z objektívnych údajov, ktoré poskytujú regulované subjekty na základe požiadaviek úradu. Údaje a informácie sú podrobené dôslednej analýze a v prípade potreby aj kontrole priamo v subjekte. Návrhy predpisov a rozhodnutí sú zverejňované a v rámci pripomienkového konania osobne konzultované so všetkými zainteresovanými stranami, čo zaručuje transparentnosť postupov v štátnej regulácii.
Ceny energií zabezpečujú podnikateľom návratnosť ich investícií s primeraným ziskom a zároveň spĺňajú požiadavky ochrany spotrebiteľov, vyplývajúce z legislatívy Európskej únie. Sú komponované tak, že znemožňujú krížové dotácie medzi jednotlivými produktmi výrobcov a medzi rozličnými skupinami odberateľov. Z údajov predložených regulovanými subjektmi úrad spracováva ekonomické modely za účelom zistenia dopadov svojich regulačných opatrení a efektívnosti činnosti regulovaných subjektov.“
Diverzifikácia trás: smer Poľsko
Po novom sa v návrhu EP uvádza, že Slovensko podporuje diverzifikáciu prepravných trás plynu, avšak s dôrazom, že nové plynovody by nemali byť duplicitné ku existujúcim voľným kapacitám, ktoré je potrebné v plnej miere využiť.
Pri projekte plynárenského prepojenia Slovensko – Poľsko sa doplnila veta o jeho mimoriadnom význame v spojitosti s novo vybudovaným prepojením na Ukrajinu a možným výpadkom dodávok cez Ukrajinu v hlavnom tranzitnom koridore.
Predpokladané náklady slovenskej časti projektu poľsko-slovenského plynovodného prepojenia sú 142,2 miliónov eur.
Budúci vývoj
V bode 3.3.7 návrhu sa už nenachádza formulácia o tom, že zásahy štátu, napr. vo forme cenovej regulácie, by sa mali obmedziť len na tie oblasti, kde je to vzhľadom na daný charakter činnosti potrebné, t.j. na oblasť prevádzky sietí, ani pasáž o dostatočných celosvetových zásobách plynu.
Namiesto toho materiál poukazuje na to, že intenzívnym budovaním prepojení s plynárenskými sieťami, vrátane využitia plynu LNG a s elektrizačnými sústavami okolitých krajín, sa posilní bezpečnosť dodávok i nezávislosť od jedného dodávateľa, čím sa zlepší aj konkurenčné prostredie, Pre Slovensko je v súčasnosti jedným z najvýznamnejších krokov v oblasti energetickej bezpečnosti severo-južné plynárenské prepojenie. Okrem zvýšenia úrovne bezpečnosti zlepšuje konkurenciu a rozvoj nášho energetického trhu.
Optimalizácia obnoviteľných zdrojov
Cieľom v oblasti podpory elektriny z OZE už nie je „znižovanie“, ale optimalizácia výkupných cien tak, aby po roku 2020 nebola potrebná žiadna podpora schémou výkupných cien. V najbližších rokoch sa by tie druhy OZE, ktoré nevykazujú fluktuáciu výroby, od určitého výkonu nemali byť oslobodené od zodpovednosti za odchýlku a uprednostňovať sa budú tie druhy OZE, ktoré nevykazujú fluktuáciu výroby a ktorých výkupné ceny budú najbližšie trhovým. Nové nastavenie podpory OZE zabezpečí dosiahnutie vytýčených cieľov nákladovo efektívnym spôsobom a zabráni negatívnemu vplyvu na ceny elektriny.
Z cieľov v oblasti OZE vypadlo zvýšenie využívania OZE v pomere k hrubej konečnej energetickej spotrebe na 20 % v roku 2030. Medzi opatreniami na racionálne využívanie OZE nefiguruje v predloženej verzii úloha zabezpečiť transparentnosť podpory OZE stanovením vhodných výkupných cien pri neprenášaní časti podpory do investičných povinností sieťových odvetví.
Zásobovanie elektrinou
Nové znenie EP bolo doplnené o projekty spoločného záujmu EÚ v oblasti prenosu elektriny na slovensko-maďarskom profile. Úvahy o výstavbe ďalších prepojení s ČR a Poľskom sa odsunuli až po roku 2030.
Predpokladané náklady na rozvoj vnútroštátnej infraštruktúry sú podľa ministerstva 697,1 mil. eur, na rozvoj slovenskej časti medzinárodných vedení sú 44,6 mil. eur. Tieto čísla zohľadňujú investície do nových vedení, staníc, inovácií a obnovy zariadení a sú v súlade s aktuálnym Dlhodobým investičným plánom SEPS, avšak bez uvažovanie vplyvu inflácie a prípadnej zmeny technického riešenia v čase realizácie.
Teplo: stručnejšie, miernejšie
Napriek tomu, že „výroba, dodávka a spotreba tepla predstavuje významný podiel zásobovania energiou v SR“, tabuľky o spotrebe a výrobe v aktualizovanom návrhu EP stále obsahujú údaje len do roku 2010.
V rámci charakteristiky súčasnej situácie v systémoch centrálneho zásobovania teplom (CZT) vypadla pasáž: „Cena tepla aj napriek jej regulácii sa stala významnou položkou pri uplatnení sa na trhu s teplom. Tendencie odpájania sa odberateľov tepla od systémov CZT boli v minulosti motivované aj deformáciami v cenových tarifách zemného plynu.“
V októbrovej verzii už k nedostatku investičných prostriedkov na modernizáciu systémov CZT neprispievajú „čiastočné obmedzenia zo strany regulácie cien tepla“. Rezort hospodárstva odstránil aj vetu: „Súčasný systém regulácie len čiastočne zohľadňuje odlišné potreby jednotlivých odberateľov tepla a nedostatočne ich motivuje na realizáciu opatrení v oblasti energetickej efektívnosti.“
V novom znení tiež chýbajú odseky o nutnosti dlhodobo stabilného a predvídateľného podnikateľského a legislatívneho prostredia s primeranou návratnosťou investícií; o riziku straty konkurenčnej schopnosti jednotkovej ceny tepla a neúmernom raste fixnej zložky ceny, čo by mohlo viesť ku kolapsu celej sústavy zásobovania teplom vrátane sociálnych dôsledkov; a o sprísnení emisných požiadaviek pri veľkých zdrojoch a alternatívnom prechode na biomasu a domáce uhlie.
Medzi opatreniami v oblasti tepelnej energetiky už nefiguruje prehodnotenie súčasného systému regulácie cien tepla a podporovať sa má „ekonomicky efektívne“ využívanie OZE.
© energia.sk
K téme
