Zmení Hinkley Point financovanie jadra v Európe?

Ján Pišta (SSE)

„Sme v situácii, kedy je všetkým jasné, že aktuálne ceny elektriny nevytvárajú žiadne stimuly pre budovanie veľkých a investične náročných zdrojov. A zároveň je každému jasné, že ak takáto situácia potrvá dlhšie, čaká nás neveselá budúcnosť. Staré veľké a stabilizujúce zdroje dožijú a ak nebudú nahradené novými, budeme svedkami častých výpadkov a obmedzení v dodávkach elektriny, čo jej cenu vyženie oveľa vyššie, než sme doteraz videli. (Kto však na tomto postaví svoju investičnú stratégiu?)

Angličania si toto zrejme uvedomujú, preto to rozhodnutie. Verím, že sa stane precedensom pre zvyšok Európy, napríklad pre naše nedostavané Mochovce. Výhoda „contract for difference“ je hlavne v tom, že priamo nemanipuluje cenu elektriny, skôr ju stabilizuje. Isteže sa to v koncovej cene nejako prejaví (pravdepodobne cez regulované položky, alebo špeciálnu daň), no ak cena narastie nad strike price definovanú v „contract for difference“, EDF tento rozdiel vráti do systému, čo stlmí prudký rast koncovej ceny. „Contract for difference“ je v podstate alternatíva ku kapacitným platbám, no nevytvára nezdravé prostredie. (Fixáciu ceny na 35 rokov s 10% návratnosťou nepovažujem za neférovú.

Dvojnásobná cena sa teraz zdá byť vysoká, no berme do úvahy, že Hinkley Point C má byť uvedený do prevádzky až v roku 2023, kedy ceny môžu byť niekde inde.) Nemecko sa pohráva s myšlienkou, že kapacitné platby, ktoré sa v koncovej cene prejavia podobne ako pri „contract for difference“, budú dostávať hlavne uhoľné zdroje, čo je v rozpore s environmentálnou politikou EÚ. Kapacitné platby môžu navyše vniesť do systému ďalší nestabilný prvok.

V tom najhoršom prípade totiž môže dôjsť k tomu, že sa opäť bude „politicky“ prerozdeľovať zadarmo niečo, čo má na trhu hodnotu a ako to môže dopadnúť pekne vidno na emisných povolenkách. Z tohto pohľadu sa mi anglický prístup javí ako oveľa konzistentnejší. Každopádne, oboje je iba hasením problémov, ktoré sme si sami spôsobili nepremyslenou zelenou politikou.“

Ján Pišta je riaditeľ sekcie Nákup a manažment portfólia Stredoslovenskej energetiky (SSE).

Michal Šnobr (J&T)

„Podmienky, ktoré schválila Európska komisia v rámci „contract for difference“ sú nasledujúce: britská vláda garantuje EDF cenu elektriny 117 EUR/MWh plus infláciu od roku 2013 na prvých 35 rokov prevádzky.

K tomu Briti zagarantujú úvery až do výšky 65 % hodnoty projektu. Akceptované vnútorné výnosové percento (IRR) je stanovené na 13,5 %, výnos nad túto úroveň sa delí v pomere 60:40 pre vládu.

Cena 117 EUR/MWh je zhruba dvojnásobok ceny silovej elektriny v Británii, ale zároveň takmer tri a pol násobok silovej elektriny v našom regióne (Nemecko, ČR, Slovensko). Podľa môjho názoru nie sú podmieky britského „contract for difference “ jednoducho prenositeľné do nášho regiónu. Za hlavné dôvody považujem tieto:

• Britská energetika je fakticky „ostrovnou“ prevádzkou bez zásadného vplyvu na energetiky iných krajín. Odlišná je cena aj cenotvorba silovej elektriny. Tá je takmer dvojnásobná oproti našim podmienkam.
• Dohoda medzi britskou vládou a minimálne sčasti „súkromnou“ spoločnosťou EDF, teraz schválená EK, neovplyvní podnikanie iných subjektov na trhu, neovplyvní ani energetické koncepcie iných krajín EÚ.  To je v podmienkach regiónu strednej Európy nereálne. Trhová cena je tvorená na nemeckom trhu a vývoj na tomto trhu ovplyvňuje podnikanie mnohých subjektov v celom regióne (Rakúsko, Nemecko, kde je odpor proti jadru ideologický). „Contract for difference „v podmienkach nášho regiónu a rozsahu úmernému tomu britskému by zásadne zmenil podmienky na trhu. Krajinám ako je Slovensko a ČR síce bolo dané právo rozhodovať sa o svojom vlastnom energetickom mixe, no prepojením s Nemeckom a Rakúskom z titulu jednotného energetického trhu, preberaním nemeckých cien elektriny sme sa tohto práva fakticky vzdali.
• V našom regióne je zrejme jedinou šancou „contract for difference “ obísť priamou investíciou štátu do jadrových zariadení (po vzore maďarského zámeru).
• Otázkou zostáva, či sú britské podmienky vôbec prenositeľné do ČR alebo na Slovensko čisto  z ekonomického uhla pohľadu. Z podmienok výstavby jadrových elektrární vo Fínsku, Francúzsku, základných parametrov dohody Maďarov a Rusov, nakoniec i dostavby JE Mochovce je zrejmé, že reálny CAPEX do JE sa dnes pohybuje na úrovni 5.500 až 6.500 EUR/kW inštalovaného výkonu. Tomu zodpovedá aj britský kontrakt. Moja otázka znie, môže si to ekonomicky slabšia časť EÚ dovoliť?

Michal Šnobr je poradca finančnej skupiny J&T v oblasti energetiky.

Václav Bartuška (diplomat)

„Dilema súčasnej európskej energetiky znie: ako financovať výstavbu nových elektrární, keď cena silovej elektriny na burze nedáva nádej na finančnú návratnosť akýchkoľvek investícií (zemný plyn, uhlie, atóm) bez garantovanej výkupnej ceny.

Britský „contract for difference “ je len jednou z možných odpovedí. Ostatné krajiny zvolili názov „strategic reserve “ alebo „capacity market“, prípadne iné pomenovania.

Podstatnou ale bude vždy nejaká forma garancie ceny zo strany štátu resp. konečných spotrebiteľov. Prinajmenšom do tej doby, keď ceny silovej elektriny opäť začnú mať nejakú výpovednú hodnotu.“

Václav Bartuška je zvláštnym veľvyslancom ČR pre energetickú bezpečnosť.

Ivana Tomovičová (JESS)

„Rozhodnutie Európskej komisie otvára ďalšiu možnosť financovania jadrových projektov. Spôsobov financovania je vždy niekoľko. Model Hinkley Point napriek svojej špecifickosti otvára cestu podobným projektom v Európe. Minulosť potvrdzuje, že každá prelomová záležitosť otvára dvere ďalším. Je pravdepodobne, že Európa bude tému podpôr riešiť aj naďalej.

Samozrejme je možné očakávať, že bude k tejto téme pristupovať opatrnejšie a s poučením z nedávnej minulosti, kedy podpora jedného typu zdroja, v tomto prípade, obnoviteľných zdrojov, spôsobila rozvrat trhového prostredia. Bez podpory však v tejto chvíli v Európe nie je možné realizovať žiaden projekt výstavby a v tejto súvislosti je potrebne uvedomiť si skutočnosť, že realizácia týchto projektov je úzko spojená s hospodárskymi záujmami jednotlivých krajín. Každý projekt prípravy a výstavby jadrovej elektrárne je jedinečný, finančne, časovo a legislatívne veľmi náročný, aj preto spôsob financovania reflektuje vždy konkrétne možnosti danej krajiny.“

Ivana Tomovičová je hovorkyňa Jadrovej energetickej spoločnosti Slovenska (JESS).

© energia.sk

K téme