CEE Bankwatch Network: Krajiny V4+2 ohrozujú klimaticko-energetické ciele EÚ
„Pozícia skupiny krajín V4+2 je sklamaním,“ uviedol v správe pre médiá zástupca pre energetiku v CEE Bankwatch Ondrej Pasek. Jeho slová sú reakciou na dohodu šestice uvedených krajín, ku ktorej dospeli diplomati v pondelok (29.9.) v rámci zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli a o deň neskôr ju potvrdili ministri životného prostredia zo skupiny V4+2.
Pasek zároveň skonštatoval, že aj napriek snahám o spoločnú pozíciu krajín V4 dochádza k názorovým rozdielom hlavne medzi Poľskom a Českom.
Krajiny V4 podľa Paseka žiadajú akýsi kompenzačný mechanizmus na presmerovanie financií zo starých členských štátov do modernizácie svojich zastaraných a uhlíkovo náročných priemyselných odvetví, zároveň však nechcú byť viazaní konkrétnym cieľom.
„To je úplne iracionálne a škodlivé. Potrebujeme záväzné ciele v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti, aby sme mohli vytvárať úspory a pracovné miesta pre ľudí. Všetky krajiny musia byť zodpovedné za to, ako využívajú finančné prostriedky poskytnuté z verejných rozpočtov v EÚ,“ upozornil Pasek.
Ministri životného prostredia V4 a ich kolegovia z Bulharska a Rumunska 30. septembra vyhlásili, že ich krajiny by mohli potvrdiť jeden z troch klimatických cieľov stratégie 2030, ktoré sa majú prijímať na októbrovom summite EÚ, a to záväzné ciele pre zníženie emisií CO2. Ale iba s podmienkou, že tieto ciele budú nastavené „realisticky a technologicky neutrálnym spôsobom“. Ministri dodali, že záväzné ciele pre obnoviteľné zdroje energie a energetickú účinnosť do roku 2030 sú „nežiaduce“.
Najtvrdšiu pozíciu v skupine V4+2 podľa Paseka zastáva Poľsko, ktoré naznačilo, že buď neprijme záväzné ciele, o ktorých EÚ diskutuje, alebo bude žiadať významné finančné výhody výmenou za súhlas s týmito cieľmi. Túto tvrdú líniu zopakovala aj nová poľská premiérka Ewa Kopaczová v rámci jej inauguračného prejavu v poľskom parlamente. Uviedla, že jej vláda bude na summite EÚ hlasovať proti ustanoveniam, ktoré zvýšia náklady a ceny energií.
Avšak v záverečnom vyhlásení sa krajiny V4 spolu s Rumunskom a Bulharskom nenaviazali na tvrdý poľský postoj a nakoniec spoločne vyzvali na záväzné ciele znižovania emisií. Najviac sa v skupine odlišuje pozícia Českej republiky, ktorej vláda v auguste sa zaviazala aktívne podporovať aj neväzné ciele v oblasti energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie. Táto pozícia ČR sa v spoločnom vyhlásení ministrov V4+2 neodzrkadlila.
„Česká republika si je dobre vedomá ekonomických prínosov spoločných cieľov v oblasti energetickej účinnosti, ale v tejto chvíli nemôže urobiť nič viac,“ skonštatoval Pasek.
Poľská tvrdá pozícia v tejto oblasti je podľa analytikov daná tým, že vláda je pod veľkým tlakom ťažobného priemyslu.
„Blokovanie rozvoja obnoviteľných zdrojov energie bude mať ďalekosiahle dôsledky pre poľskú energetickú bezpečnosť. Ak máme udržať náš súčasný energetický mix, založený na uhlí, budeme musieť zvýšiť našu závislosť na dovoze energie, v dôsledku nárastu dovozu čierneho uhlia, alebo nás zaťažia obrovské náklady potrebné na udržanie nad vodou nášho zničeného priemyslu,“ uviedol v správe Bankwatch Marek Jozefiak z poľskej mimovládnej organizácie Poľská zelená sieť.
CEE Bankwatch Network pôsobí v celom regióne strednej a východnej Európy. Sleduje aktivity medzinárodných finančných inštitúcií a navrhuje konštruktívne environmentálne a sociálne alternatívy politík a projektov, ktoré tieto inštitúcie podporujú.
Copyright © TASR 2014
K téme
