Krynica 2014: Baltský energetický trh sa integruje. Postupne
„Energetický trh má byť tak liberalizovaný, ako to ide. Dnes je na trhu príliš veľa regulácie,“ vyhlásil Davis Vibrickas, CEO litovského prevádzkovateľa elektrizačnej prenosovej sústavy LITGRID. Uznal však, že veľká časť regulácie na energetickom trhu má v súčasnosti svoje dôvody.
Trh sa rozvíja najskôr vo veľkých krajinách, pričom menší susedia ich prirodzene nasledujú. Jedným z prejavov je aj nasledovanie veľkoobchodnými cenami. „Na baltskom trhu s elektrinou bude v budúcnosti cena elektriny tvorená najmä poľskou cenou, sekundárne švédskymi a fínskymi cenami,“ myslí si Vibrickas.
Súčasnou prekážkou je nedostatočná cezhraničná infraštruktúra pre prenos elektriny. „Baltské krajiny sa ešte len pripájajú k elektrizačným sústavám v strednej a východnej Európe, pričom chýbajúce interkonektory sa prejavujú i vyššími národnými veľkoobchodnými cenami elektriny. Vidieť to najmä na cenách elektriny v Lotyšsku a Litve,“ vyhlásil predseda estónskeho parlamentného výboru pre európske záležitosti Kalle Palling.
Hando Sutter, regionálny manažér burzy Nord Pool Spot pre Estónsko, Lotyšsko, Litvu a Rusko, je presvedčený, že riešením problémov, ktoré súvisia s integráciou trhu s elektrinou, nemá byť trh samotný, ale dobre nastavená regulácia: „Všeobecne sa očakáva, že trh vyrieši problémy, no nie je to tak. Trh, ak funguje, iba poukazuje na problémy.“
Baltský trh s plynom sa postupne stáva súčasťou západoeurópskeho. Lídrom v plynárenstve v baltskom regióne je Nemecko, ktorého snahou je však postupne úplná integrácia s trhom v západnej Európe, hodnotí situáciu Rafal Wittmann, riaditeľ GAZ-SYSTEM, poľského prevádzkovateľa plynárenskej prepravnej siete.
Komplikovaná integrácia trhov s plynom v CEE
Integrácia plynárenských trhov v regióne strednej a východnej Európy (CEE) je však podľa Wittmanna celkovo komplikovaná. Ide najmä o dôsledok neexistencie koordinovaného prístupu naprieč regiónom. Ako príklad uviedol investíciu do výstavby LNG terminálov, pričom hlavným hnacím motorom je viac Európska komisia (napr. prostredníctvom finančnej pomoci) ako dané členské krajiny.
Okrem toho, z pohľadu krajín CEE existuje podľa neho aj niekoľko ďalších bariér, medzi nimi najmä dlhodobé kontrakty s klauzulami „take-or-pay“, cenové vzorce indexované na ropné ceny, či pravdepodobne existujúce teritoriálne klauzuly v dlhodobých zmluvách (pozn. red.: podozrenia z existencie teritoriálnych klauzúl sú i predmetom aktuálneho vyšetrovania Gazpromu zo strany Európskej komisie, teritoriálna klauzula znamená, že nakúpený zemný plyn nemôže obchodník bez obmedzení umiestniť na geograficky inom trhu, než na aký Gazprom komoditu pre daného obchodníka dodáva).
„Čo sa deje smerom na východ od Poľska, by malo byť motiváciou k spolupráci pre krajiny a firmy,“ uzavrel Wojciech Wroblewski z poľskej skupiny PZU, ktorá poisťuje i činnosť firiem na energetickom trhu.
Názory odzneli na XXIV. Hospodárskom fóre, ktoré sa konalo 2.-4. septembra 2014 v poľskom meste Krynica-Zdrój. Portál energia.sk je mediálnym partnerom Hospodárskeho fóra.
(c) energia.sk