Martin Vlachynský: Utopené náklady elektromobility
Elektrické autá zažili svoju zlatú éru na konci 19. storočia a odvtedy sa beznádejne motajú v tieni bratov so spaľovacím motorom. Len intenzívne snahy regulátorov v USA a EÚ, ale aj charizma Elona Muska a jeho Tesla Motors v posledných pár rokoch ťahajú elektromobily späť na denné svetlo.
O (ne)výhodách elektromobilov sme pred časom písali tu. V skratke – elektromobily ponúkajú zaujímavé výhody, ale ku nim dostanete síce zmenšujúci sa, ale ešte stále dosť veľký balík nevýhod.
Ako každá technológia, elektromobily sú testované trhom, teda spotrebiteľmi. Tí zatiaľ rozhodli jasne. Po svete aktuálne jazdí len okolo 400.000 elektromobilov. Teda ak by sme všetky elektromobily sveta vzali a preniesli na Slovensko, stále by pokryli len zhruba šestinu vozového parku nášho maličkého štátu. Aj to je utopická predstava – v apríli 2014 bolo na Slovensku registrovaných 38 elektromobilov a 131 plug-in hybridov. Automobilov je registrovaných viac ako 2.600.000.
Napriek odporu ľudí, úradník už vybral víťaznú technológiu. Prečo práve elektrické autá? Prečo nie autá na zemný plyn, na stlačený vzduch alebo takéto elegantné vozy na drevoplyn? Ak by sme aj zadefinovali jednotný cieľ, napríklad znižovanie emisií (dotovanou elektrinou z hnedouhoľnej elektrárne…), zistíme, že neexistuje jediná správna technológia. Naopak, dnes sa posúvame do situácie, keď priemerný slovenský daňovník so svojím priemerným 11 rokov starým sadzometom bude dotovať zopár luxusných elektromobilov (aj maličký Nissan Leaf začína na 28.000 eurách).
Dva scenáre Stratégie predpokladajú 10.000, resp. 25.000 hybridov a elektromobilov na slovenských cestách v roku 2020. To by bol nárast o 5800 % resp. o 14 700 % oproti dnešnému stavu. Z malej základne sa ľahko rastie, ale aj tak tieto čísla pôsobia optimisticky. A stále je to len zhruba 0,35%/0,89% slovenského vozového parku.
A pre tento zlomok automobilov by sa mala vybudovať „národná sieť nabíjacích centier“ na diaľniciach a rýchlostných cestách (cca. 50 centier – predpokladá sa postupné zahustenie s maximálnym intervalom 60km).
Medzi ďalšie opatrenia patrí jazda v prednostných pruhoch, vyhradené parkovanie, či tzv. „zelené“ verejné obstarávanie (teda miesto služobnej fabie za 10k+všimné bude verejná správa nakupovať elektrický Nissan za 30k+všimné). Za zmienku stojí aj povinnosť vybudovať nabíjaciu stanicu pri výstavbe nových parkovacích miest – a teraz čítajte pozorne: „10 % nových parkovacích miest rezidenčného parkovania bude vybavených nabíjacím bodom pomalého nabíjania a ďalších 30 % miest bude vybavených elektroinštalačnou prípravou na osadenie takéhoto nabíjacieho bodu, pri ostatných parkoviskách bude vybavených nabíjacím bodom pomalého nabíjania 5 % parkovacích miest a elektroinštalačná príprava na osadenie nabíjacej stanice bude vykonaná na ďalších 15 % parkovacích miest“. To, že drvivá väčšina tohto budú utopené (stratené) náklady, ktoré predražia výstavbu, snáď ani netreba konštatovať. Nuž, ale stále lepšie ako vo Francúzsku, kde sa zjavil návrh dotovať za istých okolností kúpu elektromobilu sumou až 16.000 eur!
Aby sme len nekritizovali, Stratégia obsahuje aj zopár opatrení, s ktorými sa nedá nesúhlasiť, napríklad zjednodušenie administratívy pri výstavbe nabíjacej infraštruktúry. Hoci lepším návrhom by bolo zjednodušenie administratívy pri výstavbe čohokoľvek…
Rozvíjať infraštruktúru pre elektromobily (či samotné elektromobily) je príležitosť pre súkromný kapitál, napríklad z oblasti energetiky. Európsky producenti elektriny trpia prebytkovým trhom, mimoriadne nízkymi cenami silovej elektriny a stagnujúcou spotrebou. Možno by sa im podarilo (napríklad v spolupráci s developermi vo veľkých mestách) zažať svetielko komerčnej nádeje pre elektromobily. Možno už dnes existuje komerčne zaujímavý segment pre elektromobily (Taxíky? Elektrobusy? Požičovňa miniáut pre turistov? Rozvoz pošty?). Ich uplatnenie však úradník ani pri najlepšej vôli nemôže uhádnuť a ním preferované napevno stanovené riešenie (povinná výstavba nabíjacích miest od Bratislavy po Medzilaborce) naopak odoberá vzácne zdroje, ktoré by trh využil na optimálnejšie riešenie.
S nástupom dotácii a zvýhodňovania malej skupinky bohatých motoristov však daňovník a spotrebiteľ opäť raz zaplače.
Martin Vlachynský je analytikom inštitútu INESS. Zaoberá sa hospodárskou politikou, energetikou a prírodnými zdrojmi.(Názor vyšiel na blogu INESS, publikujeme ho so súhlasom autora)
© energia.sk
K téme
