Analýza: Spracovanie biomasy v regióne východného Slovenska vo vzťahu k zachovaniu prirodzených lesov

Cieľom analýzy bolo poukázať na využívanie dendromasy na východnom Slovensku a z toho plynúce ohrozenie pre tunajšie lesy a dreviny rastúce mimo lesa. Na základe dostupných informácií o potenciály zdrojov dendromasy v Prešovskom a Košickom kraji, o produkcii energetickej dendromasy na Slovensku a o štruktúre a kapacitách spotrebiteľov energetickej dendromasy sme sa snažili poukázať na veľký nepomer medzi produkciou a spotrebou energetickej dendromasy. Tento nepomer vedie priamo k ohrozeniu lesov, brehových porastov, vetrolamov a inej nelesnej drevinovej vegetácie, ktoré plynie z neriadeného zvyšovania spotreby dendromasy. Výsledkom analýzy bolo popísať dôvody, resp. nájsť a pomenovať príčinu, ktorá spôsobila, že sa v posledných rokoch stalo spracovanie akejkoľvek drevnej vegetácie na štiepku rentabilným a prípadne navrhnúť riešenie.

Problém 1

Prvým problémom je, že sa ako dendromasa začali ťažiť doteraz nevyužívané biotopy na sukcesných plochách lúk, alúviálnych plochách pri riekach a potokoch a líniové prvky v krajine. Husté porasty borievky, kríkov trniek a šípok boli pritom významnými úkrytovými miestami pre vlkov a medveďov, pretože poskytovali pre šelmy mimoriadne tiché e pre človeka neprestupné priestory vhodné na zimovanie a vyvádzanie mláďat, čo je celoslovenská rarita a pravdepodobne aj európsky unikát. Rovnako ako brehové porasty boli aj tieto sukcesné porasty považované za hospodársky nevyužiteľné a nevyužívané viac ako 60 rokov.

Problém 2

Druhým problémom je prekračovanie kapacít zdrojov dendromasy na lesných pozemkoch. Na celoslovenskej úrovni odhadujeme spotrebu existujúcich a plánovaných väčších prevádzok na výrobu tepla a elektriny prostredníctvom v rokoch 2013/2014 na 1,47 mil. ton energetickej dendromasy ročne.

Celková spotreba drevnej dendromasy na Slovensku, po zarátaní domácností a ostatných spotrebiteľov dendromasy, sa tak v súčasnosti dostáva na úroveň okolo 3,8 mil. ton ročne, čo nie je len v príkrom rozpore z vyťaženými 1,3 mil. ton energetickej dendromasy v lesnom hospodárstve na Slovensku v roku 2012, ale aj s popisovaným potenciálom stromovej biomasy vhodnej na energetické využitie na úrovni 2,8 mil. ton.

Ešte lepšie sú tieto disproporcie viditeľné v podmienkach Prešovského a Košického kraja, kde sme získali podrobnejšie informácie. Celkové ročné využiteľné množstvo drevnej biomasy zo všetkých zdrojov je v Prešovskom a Košickom kraji spolu 530 000 ton ale súčasná ročná spotreba dendromasy v Prešovskom a Košickom kraji je približne 1 mil. ton. Ročný deficit dendromasy vhodnej na energetické využitie je tak 470 000 ton, čo predstavuje až 47 % zo spotreby.

Takéto neúmerné prekračovanie kapacít je spôsobené nekoordinovaným postupom pri tvorbe koncepcií a plánov (lesohospodárskych, energetických, ekonomických, rozvojových, environmentálnych) na všetkých úrovniach a vedie k ničeniu lesov a ostatných porastov drevín. Výsledkom je znižovanie ekologickej stability krajiny, ničenie biologickej diverzity a zhoršovanie životného prostredia obyvateľov. Ako najlepší príklad môžeme uviesť, že na Slovensku skutočná ročná ťažba v lesoch už od roku 1995 neustále prekračuje únosnú ročnú ťažbu v priemere o 20 %.

Problém 3

Tretím problémom vyplývajúcim z prekročenia kapacít zdrojov lesnej dendromasy je využívanie kvalitného dreva na energetické účely. Vyhláška č. 390/2009, ktorá upravuje využívanie dendromasy na energetické účely a Slovenské technické normy jednoznačne definujú akej kvality drevo sa môže využívať ako zdroj energie. Ako uvádzame vyššie na príklade Prešovského a Košického kraja, kapacity územia sú prekročené až o 470 000 ton dreva, ktoré sa v súčasnosti spotrebuje na energetické účely. Táto dendromasa potom logicky buď nepochádza z tohto územia, alebo musí ísť o drevo vyššej kvality, resp. o nelegálnu ťažbu.

Problém 4

Štvrtým problémom je nesprávna dotačná politika štátu, ktorá vedie k nekontrolovanému využívaniu dendromasy na energetické účely. Nepochopiteľne štedré dotácie vyhnali cenu lesnej štiepky na výšku okolo 58 €/t, čo urobilo spracovanie akýchkoľvek foriem dreva ekonomicky zaujímavým. Zlé nastavenie je zrejmé na príklade prípadovej štúdie BIOENERGY Bardejov, kde ako uvádzame podpora poskytnutá zo strany štátu pokrýva tejto firme všetky náklady na nákup dendromasy. Dotácie tak vytvárajú podmienky, ktoré vedú k deformáciám trhu s energiami a zároveň zvyšujú cenu elektrickej energie pre spotrebiteľov.

Ročne štát zaplatí na dotáciách na výrobu elektrickej energie z dendromasy len v Prešovskom a Košickom kraji okolo 11 mil. EUR. Dotácie na podporu využívania dendromasy na energetické účely však boli poskytované aj z EÚ fondov. Spolu bolo v rokoch 2004-2012 investovaných do podpory využívania dendromasy na energetické účely v Prešovskom a Košickom kraji takmer 56 mil. EUR (čo je v prepočte 1,7 miliardy Slovenských korún) zo štátneho rozpočtu a fondov EÚ.

Kompletné znenie analýzy Spracovanie biomasy v regióne východného Slovenska vo vzťahu k zachovaniu prirodzených lesov nájdete na stránkach Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk.

Závery dokumentu publikujeme so súhlasom autora.

© energia.sk

K téme