Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Vlajky SR EÚ - tasr
1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Vlajky SR a EÚ
30. júla 2014 Plyn a ropa od Energia.skSITA

Prerušenie dodávok plynu z Ruska by bolo aj skúškou európskej solidarity

Ako poukazujú nové ekonomické sankcie Bruselu voči Moskve, ktoré sa v maximálnej miere vyhýbajú penalizácii energetických firiem, zachovanie vzájomne nevyhnutnej spolupráce EÚ a Ruska v energetickej oblasti, zdá sa, zostáva prioritou pre obe strany.

Na pozadí vojenského konfliktu na Ukrajine a ďalšieho kola problematických rokovaní o cene plynu medzi Moskvou a Kyjevom, si však európske štáty jasne uvedomujú nevyhnutnosť zvýšiť svoju energetickú bezpečnosť a nezávislosť. Ich snaha sa odráža pri formulácii národných energetických politík, ale tiež pri rokovaniach o európskych stratégiách.

Koncom mája Európska komisia predstavila komplexnú stratégiu energetickej bezpečnosti. Otázka zníženia závislosti na externých dodávateľoch energie rezonuje aj v minulotýždňovom návrhu o cieli pre úspory energie do roku 2030.

Strategickou surovinou je predovšetkým zemný plyn, používaný hlavne na vykurovanie a tiež na výrobu elektriny, pri ktorom Únia nedisponuje dostatočnou vlastnou produkciou. Podľa Eurostatu sa do Únie dováža asi 133 miliárd kubických metrov ruského plynu ročne, pričom polovica tohto objemu sa minulý rok prepravovala cez územie Ukrajiny.

Alternatívne trasy

V prípade prerušenia tohto tranzitu, ku ktorému došlo naposledy začiatkom roka 2009, by bolo treba chýbajúci objem doplniť. Vďaka viacerým legislatívnym krokom, ktorých ťažiskom je nariadenie EÚ o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávky plynu (994/2010), sú členské štáty lepšie pripravené na prípadné výpadky dodávok.

Z krátkodobého hľadiska sa Európe ponúkajú v zásade tri možnosti ako prerušenie externých dodávok plynu cez Ukrajinu zmierniť: použiť inú zásobovaciu trasu, siahnuť na vlastné zásoby plynu, pristúpiť k nákupu skvapalneného zemného plynu (LNG).

Alternatívou môže byť plynovod Nord Stream, ktorý od roku 2011 priamo spája Rusko a Nemecko cez Baltské more, a vďaka prepojeniam na českú plynárenskú sústavu je ňou možné zásobovať aj Slovensko, Rakúsko či Taliansko. Nord Stream umožňuje prepraviť 55 miliárd metrov kubických plynu ročne.

Ďalšou trasou je plynovod Jamal s kapacitou 30 miliárd m3 ročne, ktorý prechádza Bieloruskom a Poľskom.

Zvýšenie objemu plynu prepravovaného oboma plynovodmi je však treba vyrokovať  s ruským monopolným exportérom plynu Gazpromom. Na druhú stranu, dlhodobé kontrakty Gazpromu s jednotlivými štátmi obsahujú záväzok o dodaní určitého objemu plynu. A ak chce Rusko zachovať povesť spoľahlivého dodávateľa, je to aj v jeho záujme. Napokon, po plynovej kríze v roku 2009 bola Moskva nútená zaplatiť nemalé penále za nedodržanie svojich obchodných záväzkov.

Ekonomickým mínusom pre slovenského prepravcu plynu by bola strata príjmu z tranzitu plynu z východu na západ. Avšak stále môže získať na preprave plynu z hraníc z ČR do Rakúska a tiež na rezervovaných kapacitách a reverznom toku na Ukrajinu, ktorý by mohol byť funkčný už od septembra v plnej kapacite 10 miliárd m3.

Solidarita, LNG, obmedzovanie spotreby

Krajiny ako je Bulharsko, Fínsko (s vlastným plynovodom z Ruska), Poľsko alebo Slovensko sú však naďalej veľmi zraniteľné voči prerušeniu dodávok, preto u nich významnú rolu zohrávajú zásobníky plynu, ktoré sú po teplej zime dostatočne naplnené, a tiež vzájomná solidarita pri ich zdieľaní.

Odborník na energetiku sa pre agentúru AFP vyjadril, že na európskej úrovni je potrebná koordinovaná a zdieľaná správa týchto zásob, čo by umožnilo prečkať zimu len s malou dodatočnou podporou v podobe LNG.

Dovoz väčších objemov LNG sa ponúka ako najdrahšie riešenie. Zasiahnuté európske krajiny by ho totiž museli kupovať na spotovom trhu, kde sú ceny podstatne vyššie než v dlhodobých kontraktoch s Ruskom. LNG sa v súčasnosti predáva najmä v Ázii, kde sú ceny oproti Európe takmer dvojnásobné.

V rámci Európskej stratégie energetickej bezpečnosti Komisia navrhla uskutočniť tzv. záťažové testy, ktoré sa v súčasnosti spúšťajú. V rámci nich sa modelujú rôzne scenáre pre zastavenie časti alebo celej dodávky plynu od jednotlivých dodávateľov.

Reakciou na dlhodobejšie výpadky je, obdobne ako počas plynovej krízy v roku 2009, model úpravy spotreby plynu na Slovensku a v celej EÚ. To by vlastne znamenalo, že jednotlivé krajiny EÚ by sa museli vzdať časti svojich dodávok plynu v prospech uspokojeniach nevyhnutných potrieb ostatných štátov. 

Na základe vyššie spomínaného nariadenia Rady má Slovensko vypracovaný núdzový plán, ktorý obsahuje preventívne opatrenia aj postup v prípade zníženia vplyvu prerušenia dodávky plynu. Podrobnosti upravuje vyhláška ministerstva hospodárstva 416/2012, pričom prioritou je zachovanie dodávok plynu do zdravotnícke zariadení, na vykurovanie bytov či objektov škôl. 

Obmedzenie dodávok pre priemysel by však malo významný negatívny dopad na priemyselné odvetvia ako sklárstvo či hutníctvo.

Dlhodobé možnosti

Z dlhodobého hľadiska zníženia závislosti EÚ na dovoze fosílnych palív z tretích krajín sa apeluje najmä na rozvoj obnoviteľných zdrojov a vyššiu energetickú efektívnosť.

Európska komisia už v januári navrhla, aby krajiny EÚ do roku 2030 spoločne zvýšili podiel OZE na koncovej spotrebe na úroveň najmenej 27 %. Minulý týždeň politický rámec doplnila o návrh opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a cieľom pre úspory vo výške 30 %.

Podľa vlastných slov pritom vychádzala z výsledkov, ktoré už boli dosiahnuté: nové budovy využívajú polovicu energie, ktorú spotrebovali nové budovy v 80. rokoch dvadsiateho storočia, a energetická náročnosť priemyslu je približne o 19 % nižšia než v roku 2001. Od návrhu si sľubuje nové príležitosti pre európske podniky, najmä z pohľadu lepšej predvídateľnosti a nižšieho regulačného rizika, finančne zvládnuteľné účty za energiu pre koncových odberateľov, zvýšenie energetickej bezpečnosti vďaka výraznému zníženiu dovozu zemného plynu a pozitívny vplyv na životné prostredie, napríklad z pohľadu lepšej kvality ovzdušia či nižšieho hluku.

Návrh cieľa úspor energie vo výške 30 % do roku 2030 je podľa eurokomisárky pre klímu dobrou správou. „Je to veľmi dobrá správa pre klímu. Je to tiež dobrá správa pre investorov a veľmi dobrá správa pre energetickú bezpečnosť a nezávislosť Európy. Čo znamená, že to nie je dobrá správa pre Putina,“ poznamenala Connie Hedegaard.

Medzi dlhodobými prínosmi sa uvádza, že účty za energie by mohli do roku 2030 klesnúť ročne o 53 miliárd eur. S každým 1 % dodatočných úspor energie zároveň klesne dovoz plynu do EÚ o 2,6 %, čím sa zníži naša závislosť od externých dodávateľov. Odhady nákladov, ktoré sú potrebné k dosiahnutiu 30% cieľa odhadla Komisia na 89 miliónov eur ročne. Európske štáty pritom môžu využiť širokú škálu finančných nástrojov zo zdrojov EÚ. Viacročný rozpočet na obdobie 2014 – 2020 počíta s výrazným nárastom prostriedkov na energetickú efektívnosť. Na investície do nízkouhlíkovej ekonomiky bola napríklad zo štrukturálnych fondov vyčlenená suma najmenej 38 miliárd eur, ďalšie prostriedky môžu štáty získať z výskumného programu Horizont 2020.

Rámec pre politiku v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 by mali členské štáty Únie schváliť najneskôr do konca októbra.

V záujme posilnenia energetickej bezpečnosti tiež európske krajiny, napríklad Británia, Cyprus, Poľsko či Dánsko, vkladajú nádeje do rozvoja podmorských ložísk plynu či zásob bridlicového plynu a tiež do geograficky rovnomerného budovania regasifikačných terminálov, ktoré sú v súčasnosti koncentrované v Španielsku a Spojenom kráľovstve. Možnosti väčšieho využívania LNG dovážaného z Blízkeho východu, Latinskej či Severnej Ameriky si však vyžaduje aj značné posilnenie plynárenských prepojení naprieč Európou v smere zo západu na východ a v severo-južnom smere.

© energia.sk

K téme

Bezplatné novinky z Energia.sk raz týždenne:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov
Copyright © iSicommerce s.r.o. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.