Trh s plynom krízu neočakáva, sedliacky rozum áno
Ak sa pozrieme na ceny NCG (referenčné ceny plynu pre náš región) s fyzickou dodávkou v roku 2015, signály z trhu sú rozporné. Zatiaľ čo pokles z 27 na 25,8 eura/MWh v období od januára do novembra 2013 nemusí byť prekvapujúci, iný dojem vzniká, ak sa na ceny plynu pozeráme v období od vypuknutia prvých otvorených konfliktov na Ukrajine. Cena plynu pre rok 2015 začínala v januári tohto roka na hornej hranici okolo 26,2 eura/MWh, následne sa prepadla až k necelým 23,5 eura/MWh pred polovicou júla. Dnes sa ceny pohybujú okolo 24,6 eura/MWh.
Ani v rakúskom Baumgartene minulý týždeň obchodníci neočakávali problém s dodávkami plynu v októbri. Teda aspoň cena do 22 eura/MWh tomu nenapovedá. Trh teda problémy s fyzickou dodávkou pre rok 2015 nepredpokladá.
V podobnom duchu sa nesie aj odhad Gazpromu. Firma plánuje v tomto roku dodať do krajín EÚ 158,4 miliardy kubíkov, pričom objem môže narásť s ohľadom na vývoj počasia v závere roka. Ruský dodávateľ tiež počíta so stabilným podielom 30 percent na európskom trhu do roku 2020, výhľadovo do roku 2030 plánuje až 32 percent.
Rátajme s problémom
To sú ciele, ktoré sa s opakovaním „januára 2009“ nezlučujú. Najmä pokiaľ sa polovica ruského plynu dopravuje do EÚ stále cez Ukrajinu a nové plynárenské kapacity, ktoré by umožnili Kyjev obísť úplne, nebudú v prevádzke ani v najbližších rokoch. Otázkou vôbec je, aký osud stihne South Stream, prípadne rozšírenie Nord Streamu o tretiu vetvu, ak bude spolupráca EÚ a Ruska determinovaná ekonomickými sankciami.
Zatiaľ čo náznaky z trhu sú pomerne optimistické, sedliacky rozum napovedá niečo iné: ak sa ruská a ukrajinská strana do polovice leta nedohodnú aspoň na dodávkach s cieľom plniť ukrajinské zásobníky plynu, vo vykurovacej sezóne 2014/2015 nastane problém.
Treba mať na pamäti, aký je dnešný stav príprav ukrajinského plynárenstva na vykurovaciu sezónu. Ukrajinský minister energetiky Jurij Prodan 17. júla v parlamente uviedol, že v zásobníkoch sa nachádza zhruba 6 miliárd kubíkov plynu. To je len o niečo viac ako desatina z celkovej ročnej spotreby krajiny, pričom netreba zabúdať, že zásobníky plnia kľúčovú rolu aj z pohľadu vyvažovania tlaku v plynárenskej sústave. Inými slovami, skladuje sa v nich aj plyn, ktorý primárne neputuje k zákazníkom, ale využíva sa na vykrývanie náhlych nárastov dennej spotreby počas vykurovacej sezóny. Plyn na tieto účely sa dnes do ukrajinských zásobníkov stále netlačí.
Tiež nemožno opomenúť celkové pozadie rusko-ukrajinskej plynárenskej spolupráce. Spor o cenu plynu je latentný a ťahá sa de facto od rozpadu spoločného sovietskeho štátu.
Je viera v tranzit úprimná?
Dobrou vizitkou pre cenotvorbu Gazprom Exportu nie je situácia, v ktorej sa ceny ruského plynu pre Ukrajinu upravujú podľa toho, ako sa mení politická reprezentácia v Kyjeve. Zlé svetlo na stranu Ukrajiny vrhá neschopnosť zaplatiť tú časť platieb za plyn, ktorú obe strany čiastkovo odsúhlasili, a to aj napriek posúvaniu termínu splatnosti. Do tretice, vyjednávaciu pozíciu EÚ v spleti týchto vzťahov komplikuje fakt, že podľa platných zmlúv je prevádzkovateľom plynárenskej sústavy na Ukrajine Gazexport, dcérska spoločnosť Gazpromu.
Ku všetkému je potrebné pripočítať, že situácia na Ukrajine je v prvom rade bezpečnostným rizikom s tendenciou transformovať sa na otvorený vojenský konflikt. Existujúce napätie a celkovú nedôveru všetkých voči všetkým ešte viac vyhrocujú nešťastné omyly, v týchto dňoch napríklad zostrelenie malajzijského civilného lietadla nad územím východnej Ukrajiny.
Ak sa vrátime k tomu, čo prostredníctvom cenových signálov hovorí o ukrajinskej situácii plynárenský trh, je na mieste položiť si rečnícku otázku, či je viera v bezproblémový tranzit cez Ukrajinu úprimná, alebo či ide o ticho pred búrkou.
Zatiaľ čo prvý scenár medzi riadkami počíta možno aj s vojenskou intervenciou Ruska na Ukrajine, v druhom prípade budeme pravdepodobne ešte v lete svedkami významnejšieho zdraženia plynu na trhu a následných problémov so zásobovaním viacerých krajín EÚ, medzi nimi i Slovenska.
V takom prípade však treba doplniť, že Slovensko sa z januára 2009 poučilo, poctivo si spravilo svoje domáce úlohy. Ale napokon až prípadná nová kríza v kombinácii s chladnou zimou v praxi ukáže, či to bude stačiť.
Upozornenie: Text vychádza 24.7.2014 v denníku SME.
(pozn. komentár bol pripravený pre redakciu SME dňa 18.7.2014)