Obnova budov by mohla pokračovať v nastúpenom tempe
Slovenská vláda minulý týždeň diskutovala o návrhu stratégie obnovy fondu budov, ktorý predložilo ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Materiál reaguje na článok 4 európskej smernice o energetickej efektívnosti (2012/27/EÚ).
Ten vyžaduje stanoviť dlhodobú stratégiu na mobilizáciu investícií do obnovy vnútroštátneho fondu bytových a nebytových budov. Identifikuje nákladovo efektívne prístupy, opatrenia na podporu hĺbkovej obnovy i perspektívu s cieľom usmerňovať investičné rozhodnutia jednotlivcov, stavebného sektoru a finančných inštitúcií. Taktiež má obsahovať evidenciou podložený odhad očakávaných úspor energie.
V aktualizácii Koncepcie energetickej hospodárnosti budov do roku 2010 s výhľadom do roku 2020, ktorá bola odsúhlasená v roku 2012, sa potenciál úspor energie v období 2011 – 2020 odhadol na 15 222,8 TJ. Podmienky pre stanovenie potenciálu úspor energie sa však odvtedy zmenili.
Potenciál úspor a obnovy po novom
Po novom sa vychádza z opatrení podľa tretieho Akčného plánu energetickej efektívnosti na roky 2014 – 2016 s výhľadom do roku 2020. V ňom sa predpokladá úspora energie z obnovy bytových a nebytových budov do roku 2030 na úrovni 6 928,6 GWh.
„Po doterajších skúsenostiach a dostatočných formách podpory obnovy bytových budov sa predpokladá, že obnova bytových budov by mala pokračovať v tempe 29 tisíc bytov v bytových domoch a 22 tisíc bytov v rodinných domoch ročne. Obnova takéhoto počtu bytov by mala v roku 2020 zabezpečiť 72,38% podiel obnovy bytových domov a 48,81% podiel rodinných domov,“ uvádza sa v stratégii.
Ministerstvo poukázalo na to, že obnova budov je príležitosťou výrazne prispieť k požadovaným celkovým úsporám energie a potrebnému zníženiu emisií skleníkových plynov. Zároveň znamená významný prínos pre tvorbu pracovných miest, prispieva k zmierňovaniu energetickej chudoby, zvyšovaniu energetickej bezpečnosti a priemyselnej konkurencieschopnosti. Hĺbkovou obnovou budov sa navyše predĺži životnosť budov a zlepšia hygienické podmienky pri ich užívaní.
Mobilizácia investícií
Pokiaľ ide o zdroje investícií do obnovy, v prípade bytových domov sa majú využívať prostriedky z pôvodného fondu JESSICA, financie alokované v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu 2014 – 2020 (IROP) a tiež vnútroštátne zdroje cez Štátny fond rozvoja bývania. Okrem toho sa využijú aj zdroje z európskych bankových inštitúcií (programy MUNSEFF a SLOVSEFF III) a zo súkromných domácich bankových inštitúcií.
Pri obnove nebytových budov sa počíta predovšetkým s využitím štrukturálnych fondov, obzvlášť Operačného programu Kvalita životného prostredia a IROP 2014 – 2020, ktoré majú smerovať najmä na obnovu budov štátnej správy.
Európska smernica totiž stanovuje príkladnú rolu budov vo vlastníctve a správe štátu pri obnove stavebného fondu (článok 5). Štát má zabezpečiť, aby sa od 1. januára 2014 každoročne obnovili 3 % z celkovej podlahovej plochy vykurovaných alebo chladených budov, ktoré vlastnia a využívajú ústredné orgány štátnej správy.
Susedia na súde
Obnovou sa majú dosiahnuť aspoň minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov, ktoré sú stanovené v smernici 2010/31/EÚ.
Napriek tomu, že štáty ju mali prevziať do svojho právneho poriadku do júla 2012, susedné krajiny Poľsko a Rakúsko tak dosiaľ plne nespravili. Európska komisia (EK) preto minulý týždeň podala žaloby na Súdny dvor EÚ. V prípade Poľska tiež navrhla dennú pokutu vo výške 96 720 eur, v prípade Rakúska vo výške takmer 39 593 eur, ktoré by v prípade rozhodnutia súdu v ich neprospech mali krajiny platiť od dňa rozhodnutia až po termín zosúladenia národných právnych predpisov s európskou smernicou.
Pri návrhu pokuty EK vychádza z niekoľkých faktorov: závažnosti porušenia pravidiel, dĺžky trvania, plošnej sadzby (v súčasnosti na úrovni €650/deň) a tzv. n faktoru, ktorý závisí od výšky HDP členskej krajiny. Presnú výšku pokuty však v rozsudku stanovuje Súdny dvor.
Kvôli neúplnej transpozícii predmetnej smernice sa už na súde ocitli aj Dánsko a Fínsko. EK navyše skúma aj situáciu v Českej republike, Holandsku, Luxembursku, Slovinsku a Taliansku, nakoľko ani s ich prevzatím smernice nie je Brusel spokojný.
© energia.sk
K téme
