Elektrina z jadra oslavuje šesťdesiatku
V júni 1954 bola v Sovietskom zväze v meste Obninsk, asi 110 km juhozápadne od Moskvy, uvedená do prevádzky prvá jadrová elektráreň na svete. K jej prvému spusteniu došlo síce už 17.6. avšak ako oficiálny začiatok prevádzky sa uvádza 27. jún. Zariadenie vyrábalo elektrinu do roku 1968, potom už slúžilo len na výskumné účely Akadémie vied ZSSR a k výrobe teplej vody. Elektráreň definitívne uzavreli v apríli 2002, dnes slúži ako múzeum.
V Spojených štátoch sa síce prvý reaktor spustil v decembri 1951, ale jeho výkon bol tak malý, že dokázal pokryť len spotrebu nutnú pre chod zariadenia.
Podľa údajov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA) malo ku koncu minulého roka jadro najväčší podiel na výrobe elektriny vo Francúzsku (73,3 %), Belgicku (52,1 ), na Slovensku (51,7 %), v Maďarsku (50,7 %) a na Ukrajine (43,6 %). Najviac reaktorov je v prevádzke v Spojených štátoch (100) a Francúzsku (58).
Celkovo je dnes v 30 krajinách sveta v prevádzke 435 jadrových reaktorov s celkovou kapacitou cez 377 640 MW. Spolu dodávajú asi 10 % svetovo produkovanej elektriny.
Vo výstavbe je ďalších 72 blokov v 15 krajinách sveta, najviac v Číne, Rusku a Indii. V Európe sa okrem európskej časti Ruska stavajú nové reaktory v Bielorusku (Astravec), Fínsku (Olkiluoto), Francúzsku (Flamanville) a na Slovensku (3. a 4. blok elektrárne Mochovce).
Prvú jadrová elektráreň na našom území spustili v Československu 25. decembra 1972 v Jaslovských Bohuniciach – blok A1. Vo februári 1977 však počas prevádzky a výmeny palivových súborov došlo v reaktore k havárii, ktorá bola na 7-stupňovej medzinárodnej stupnici vyhodnotená stupňom 4. Elektráreň bola uzavretá a od roku 1979 je oficiálne v likvidácii.
Rozmach i nenaplnené očakávania
Veľký rozmach tejto technológie sa zaznamenal v 70. rokoch, vrchol v množstve objednaných blokov sa dosiahol v 1973 – 1974, avšak v dôsledku rastu cien stavebných nákladov, postupne sa sprísňujúcej bezpečnostnej regulácii a silnejúcemu environmentálnemu hnutiu, nastal jej mierny útlm a došlo k rušeniu objednávok. Do rozvoja odvetvia zasiahli aj obavy z jadrových havárií, a to najmä v dôsledku udalostí v elektrárni Three Mile Islande (USA) v marci 1979 a najmä havária v Černobyle v apríli 1986.
Zdroj: IAEA – Nuclear Power Reactors in the World, ed. 2014
Niektoré krajiny v posledných rokoch od jadrovej energetiky odstúpili. V reakcii na haváriu v japonskej Fukušime napríklad nemecká vláda v roku 2011 rozhodla o uzavretí všetkých blokov v krajine do roku 2022.
V minulých rokoch došlo k uzatvoreniu niektorých reaktorov, napr. v Litve, Nemecku, Bulharsku, Francúzsku i na Slovensku, ktoré v rokoch 2006 a 2008 odpojilo dva reaktory na bloku Bohunice V1.
Slovenské vlády rozvoj jadrovej energetiky stabilne podporujú. „Jadrová energetika podstatnou mierou prispieva k zníženiu rizík spojených so závislosťou na dovoze fosílnych palív a na Slovensku zastáva významnú úlohu v energetickom mixe,“ zdôraznil premiér Robert Fico počas zasadnutia Európskeho jadrového fóra 2014 v polovici júna. Slovensko podľa jeho slov v blízkej budúcnosti jednoznačne počíta s rozvojom jadrovej energetiky, pričom snahou je do roku 2030 dosiahnuť 80 percentný podiel nízkouhlíkových technológií na celkovej výrobe energií.
© energia.sk