Odberateľ bez kontaktu s realitou sa nespráva racionálne

Ako by ste zhodnotili fungovanie maloobchodného trhu s elektrinou a plynom na Slovensku?

Myslím si, že je viac-menej funkčný. Posledné tri roky ukázali, že zákazníci menia dodávateľa elektriny aj plynu, otázkou je, či tempo a množstvo zmien je dostatočné. Keď trh porovnáme s Českou republikou, ako sa často publikuje, ukazuje sa, že u nás ide o tretinu alebo štvrtinu toho, čo v ČR. Je teda zrejmé, že na trhu existuje nejaký problém, ktorý spôsobuje to, že tempo nie je vyššie.

Spomína sa konzervatívny zákazník či cenová regulácia, súvisí to aj s necenovou reguláciou teda tým, aké jednoduché a príjemné je pre zákazníka vybrať si dodávateľa s nižšou cenou.

Ako vnímate konkurenčný boj na trhu? Je pre vás ako alternatívneho dodávateľa zaujímavé zostať pôsobiť na slovenskom trhu?

Keď sa bavíme o domácnostiach, máme za sebou tri roky pôsobenia na trhu. Počas tohto obdobia sa u zákazníkov vytvoril nie úplne ideálny imidž kategórie „zmena dodávateľa“. Jednak je to výsledok kampaní tradičných dodávateľov, ktorí sa snažia svojich zdedených zákazníkov odradiť od zmeny, jednak je to dôsledok pôsobenia niektorých „neznačkových“ dodávateľov, ktorí vstúpili do energetického biznisu s inou stratégiou než je zámer fungovať dlhodobo a seriózne. Niekoľko medializovaných negatívnych skúseností so zmenou dodávateľa vytvorilo negatívny obraz. Proti tomuto vývoju sa dlho efektívne a adresne nezasahovalo. Neochránili sme obraz toho, že mať konkurentov, iných dodávateľov, zmeniť dodávateľa energií je v poriadku. Ani súčasné legislatívne zmeny neriešia konkrétne problémy, ale majú skôr tendenciu paušálne devastovať celý segment podnikania.

Mohli by ste na pozadí hospodárskych výsledkov spoločnosti zhodnotiť, k akému vývoju a zmenám došlo počas posledných rokov vášho pôsobenia na trhu?

Pokiaľ ide o dodávky energií pre domácnosti, je možné povedať, že stále dochádza k rastu, aj keď v porovnaní s prvým rokom ich počet pribúda pomalším tempom. Čo sa týka celkového objemu dodávky, snažíme sa udržiavať stabilné portfólio veľkých kľúčových zákazníkov. Pohybujeme sa okolo 1,5 TWh ročne pri elektrine i plyne za celú spoločnosť.

Hospodársky výsledok spoločnosti je v posledných 2 rokoch kladný (1 mil EUR v roku 2012 a 1,5 mil EUR v roku 2013). Retailový segment je však samostatne neprofitabilný. Treba si uvedomiť rozdiel medzi nami a tradičným dodávateľom, ktorý má niekoľko stotisícové portfólio zákazníkov. Tí mu každý mesiac prispejú na pokrytie nákladov ako IT, zákaznícky servis a podobne. My sme prišli na trh s nulou a každého jedného zákazníka musíme osloviť a ponúknuť mu náš produkt, pričom už vopred musíme zainvestovať do IT systému, call-centra a ďalších obslužných procesov. Tieto náklady sa nám pokryjú až pri určitom množstve zákazníkov. Dosiahnutie primeranej profitability teda závisí od toho aké veľké a kvalitné portfólio dodávateľ má a s akou maržou dokáže pracovať. Pri marži hrá na Slovensku veľkú úlohu cenová regulácia. Dodám ešte, že keď sa bavíme o plyne, kde sa cenovou reguláciou umelo udržiava určitý strop, návratnosť investícií to spomaľuje ešte viac. Regulátor pri určovaní stropu nevychádza len z reálnych trhových vstupov, ale snaží sa udržiavať určitú cenovú stabilitu s odôvodnením ochrany zákazníka, nezávisle od toho, čo sa deje na trhu.

Myslíte si, že cenová regulácia ide u nás nad mieru potrieb ochrany zákazníka?

Pre zákazníka je určite dobré, keď sa mu cena energií nemení alebo mu klesá. Avšak cena sa tvorí na trhu a je ovplyvnená určitými faktormi. Zákazník by mal cítiť vývoj ceny, na základe ktorého potom môže zmeniť svoje správanie, napríklad znížiť svoju spotrebu alebo hľadať lacnejšieho dodávateľa. Pokiaľ ho umelo odpojíme od kontaktu s realitou, negatívnym efektom je, že sa nespráva racionálne. My sme za to, aby zákazníci na Slovensku neplatili za dodávku energií zbytočne vysoké ceny. To, že platia vysoké sumy za iné zložky v koncovej cene elektrine, je druhá téma, o ktorej sa hovorí čoraz viac.

Pre odstránenie cenovej regulácie sú potrebné určité podmienky na trhu a parametre. Ako by sa pri tom z vášho pohľadu mohlo postupovať?

Cenová regulácia je kompetenciou regulačného úradu, on nech sa rozhoduje či bude alebo nie. Môžeme sa baviť o tom, čo na toto nezávislé rozhodovanie vplýva najviac. Ak si regulátor napríklad stanoví kritérium typu, že na trhu bude pôsobiť x dodávateľov a y zákazníkov za rok zmení dodávateľa, tak pri splnení stanovených kritérií nebude musieť chrániť zákazníka pred vysokými cenami, pretože ich vyrieši konkurencia na rozvinutom trhu. Dnes nedokážeme predvídať, či tu cenová regulácia bude navždy, rok či dva, pretože to nie je nastavené. Otázkou teda je, dokedy má cenová regulácia zmysel.

Ak je cenová regulácia potrebná, radi by sme vedeli, ako bude stanovená. Normálne je, ak vychádza z ekonomických parametrov trhu a je dostatočne analyticky podložená. Pri elektrine to znamená, že ak máme priemer ceny baseload 6 mesiacov z pražskej burzy na budúci rok, krát nejaký koeficient, plus primeraný zisk, z tohto zhruba vieme každý mesiac indikovať, aká bude výsledná cena. Pri plyne to takto nefunguje. Existuje určitý vzorec, ktorý zohľadňuje aj podiel „ruského kontraktu“, avšak nevieme, aký je ten kontrakt. Netýka sa nás, ale dominantného dodávateľa.

Na základe podmienok tohto dominantného dodávateľa a nejakej úvahy sa potom vytvorí pri plyne cena pre domácnosti. Z tohto nedokážeme určiť, či budeme hospodáriť aspoň na úrovni nuly, čo značne sťažuje naše podnikanie a prijímanie rozhodnutí.

V posledných dňoch až týždňoch nadobudli účinnosť viaceré úpravy v občianskom zákonníku, zákone o energetike či zákone o ochrane spotrebiteľov smerujúce k posilneniu práv odberateľov. Ako vnímate tieto nové legislatívne zmeny?

Je dobré, ak sa legislatíva snaží chrániť spotrebiteľa. Z prieskumov vidíme, že počas uplynulých rokov fungovania slobodného trhu spotrebiteľ absolvoval celú sériu sklamaní v rôznych sektoroch, niečo kúpil a zistil, že nevýhodne, alebo mu bolo niečo sľúbené a sľub nebol dodržaný. Spotrebiteľ na základe týchto skúseností dozrieva, reaguje racionálnejšie a je opatrnejší pri „bombastických“ ponukách.

V novej legislatíve sa zavádzajú precízne detaily typu veľkosť písma v spotrebiteľských zmluvách. Podľa môjho názoru sa tým v zákone definujú až príliš veľké detaily. Pre nás to reálne znamená, že na zosúladenie a dodržanie zákonnej úpravy musíme vynaložiť extra úsilie, zmeniť celú zmluvnú dokumentáciu, čo znamená dodatočné náklady, oveľa viac formulárov a „papierovania“. Pochybujem, že tieto kroky povedú k zlepšeniu situácie pre zákazníka. Cestu pre zlepšenie by som skôr videl v lepšej edukácii.

Vzniká tu tak trochu filozofický problém – chceme mať spotrebiteľov, ktorí rozumejú, čo sa deje, a správajú sa podľa toho? Alebo nám na tom nezáleží, budeme ich chrániť, akoby im odoberieme rozhodovacie právo, povedal by som až svojprávnosť, budeme rozhodovať za nich a brániť tomu, aby sa mohli rozhodnúť nesprávne? Vo všeobecnosti sa to však v konečnom dôsledku prejaví tak, že spotrebiteľ nebude nútený premýšľať a rozhodovať sa a spoľahne sa na to, že sa o neho niekto zodpovedne a s dobrým úmyslom postará. Výnimkou sú samozrejme zákazníci, ktorí objektívne ochranu potrebujú.

Stanislav Kovalík je riaditeľ pre retail spoločnosti ČEZ Slovensko. Rozhovor bol autorizovaný.

K téme