Analytický podklad od regulátora chýba už aj ministerstvu financií
Nedávno sa skončilo pripomienkovanie návrhu novely vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike, ktorú Úrad pre reguláciu sieťových odvetví predstavil v polovici mája. V rámci tohto konania obdržal takmer 270 pripomienok, z toho polovica boli zásadné.
ÚRSO predložil novelu vyhlášky č. 221/2013 s odôvodnením skúseností vyplývajúci z aplikačnej praxe. Upravuje napríklad možnosť uplatnenia nákladov na projekty spoločného záujmu (tzv. PCIs) podľa nariadenia EÚ o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru (347/2013) a upresňujú sa podmienky uplatnenia koeficientu využitia disponibilných zdrojov pre nasledujúce regulačné obdobie. Úrad taktiež od budúceho roku mení ceny elektriny a príplatky pre jednotlivé technológie výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou, čo odôvodňuje zmenou trhových podmienok.
Zníženie výkupnej ceny a G-komponent
Združenie fotovoltikov (SAPI) sa voči úprave ceny elektriny ohradilo. Pri solárnych paneloch s inštalovaným výkonom do 30 kW úrad navrhol výšku €88,89/MWh, čo podľa SAPI nezodpovedá ustanoveniu vyhlášky, že cena elektriny sa určí pre obvyklú mieru návratnosti investície 12 rokov.
Okrem toho výrobcovia žiadajú zrušiť platbu za prístup do distribučnej sústavy, ktorá je podľa nich protizákonná. Túto platbu navrhujú riešiť zmenou zákona o regulácii a upozorňujú na jej nesúlad s nadradenou európskou legislatívou, ktorá jej výšku obmedzuje na max. 0,5 €/MWh. Argumentujú tým, že podľa súčasnej úpravy môže pri niektorých technológiách dosiahnuť až 20 €/MWh.
Ministerstvo žiada analýzu
Ministerstvo financií predložilo všeobecnú zásadnú pripomienku k textu novely, v ktorej sa zaujíma o metodiku a parametre pre výpočet nových doplatkov. Dožaduje sa dopracovania a zverejnenia podkladovej analýzy výpočtu nových doplatkov pri elektrine vyrobenej z obnoviteľných zdrojov. Návrh totiž neobsahuje podkladovú analýzu ani zdôvodnenie vývoja vstupných dát do cenového vzorca a nie je zrejmé, na základe čoho boli stanovené konečné ceny, uviedlo MF.
Ministerstvo zároveň žiada doplniť relevantné zdôvodnenie a analýzu vplyvov navrhovaných zmien niektorých pravidiel v priebehu regulačného obdobia, prípadne ponechať platné znenie. Navrhovaná zmena niektorých pravidiel podľa nich obmedzuje medziročný možný nárast uznateľných režijných nákladov.
Upozornenia aj z Bruselu
„Pripomienky, ktoré vznieslo ministerstvo financií indikujú, že štát si je vedomý možných negatívnych dopadov nevhodnej normotvorby a rozhodovacej činnosti regulátora na verejné financie. Ten napriek deklarovanej nezávislosti od politickej a podnikateľskej sféry nie je a nemôže byť nezávislý od inštitútov právneho štátu,“ uviedol Rastislav Hanulak z advokátskej kancelárie Capitol Legal Group, s.r.o.
Dodal: „Ústavnoprávna prax považuje samotný výkon cenovej regulácie za zásah do základného práva na podnikanie, a tak je prípustná len taká prax, ktorá je dostatočne odôvodnená a vychádza z objektívnych skutočností (podložených analyticky). Navyše, európska energetická legislatíva požaduje od regulátora rešpektovanie princípu transparentnosti, pod ktorým si možno predstaviť prijímanie len takých opatrení, ktorých vecnú a ekonomickú opodstatnenosť možno overiť. Akýkoľvek iný prístup totiž navodzuje dojem svojvôle, čo je v demokratickom štáte neprípustné.“
Na netransparentnú reguláciu a chýbajúce analýzy upozornila Slovensko aj Európska komisia v rámci posudzovania programu reforiem v tomto aj minulom roku. Brusel sa tiež minulé leto zaujímal o zavedenie spomínanej platby za prístup do distribučnej sústavy.
Podľa údajov na portáli právnych predpisov ÚRSO pripomienku ministerstva financií akceptovalo. Otázkou teda zostáva v akej forme a kedy je možné očakávať vypracovanie a zverejnenie požadovaných analytických podkladov k cenovej regulácii a zavádzaným zmenám.
© energia.sk
K téme
