Od roku 2003 si domácnosti v SR môžu z jedného platu kúpiť viac elektriny
„Zaviedli sme dva indexy. Nákupný index hovorí, koľko MWh elektriny sa dá v danom roku kúpiť za jeden priemerný mesačný plat. Pomerový index zasa ukazuje, koľko percent z celkovej ceny elektriny tvorí cena za silovú elektrinu,“ priblížil konateľ spoločnosti Jiří Písařík. Indexy majú vyjadriť vplyv vývoja na trhu s elektrinou na slovenské domácnosti.
Množstvo elektriny, ktoré si domácnosť s priemerným odberom mohla kúpiť za jeden mesačný plat, podľa Písaříka v rokoch 1997 až 2003 prudko klesalo. Od roku 2003 má už krivka stúpajúci trend, so stagnáciou v rokoch 2009 a 2011 a miernym znížením v roku 2012. „V tomto aj budúcom roku predpokladáme opäť rast nákupného indexu. Cena silovej elektriny na komoditnom trhu dosiahla historicky najnižšiu cenovú hranicu. Odhadujeme, že v budúcom roku by mohla klesnúť o 5 až 10 %,“ dodal.
Cenu elektriny okrem poplatkov za distribúciu tvorí cena za silovú elektrinu, regulované zložky – tarifa za prevádzkovanie systému, tarifa za straty či systémové služby, ale aj neregulované zložky, akými sú odvod do Národného jadrového fondu a daň z pridanej hodnoty (DPH). Treťou najdrahšou položkou po silovej elektrine a distribúcii je tarifa za prevádzkovanie systému, pri ktorej sa koncoví odberatelia elektriny skladajú najmä na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a domáceho uhlia.
Ideálny pomer medzi silovou elektrinou a distribučnými službami by mal byť podľa Písaříka 50 ku 50. Zdôraznil však, že na Slovensku a v Česku cena za distribúciu spolu s ďalšími regulovanými poplatkami ďaleko prekračuje túto hranicu. Napriek poklesu cien dodávky elektriny v posledných rokoch Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zvýšil iné regulované zložky ceny, takže hodnota pomerového indexu sa neustále znižuje.
Copyright © TASR 2014
K téme
