Ruský plyn rozdeľuje Európu
Osud plynovodu South Stream je dôkazom toho, ako náročné je pre EÚ v čase ukrajinskej krízy dohodnúť sa na jednotnej energetickej politike voči Moskve. Zatiaľ čo úradníci EÚ volajú po odstránení závislosti na ruskom plyne, súkromné a štátne energetické firmy s podporou politikov presadzujú projekty, ktorých cieľom je kupovať ruského plynu naopak ešte viac. Napísala to vo svojej analýze agentúra Reuters.
Politika EÚ a separátne dohody s Gazpromom
Rakúska spoločnosť ÖMV sa minulý týždeň dohodla s ruským štátnym monopolom Gazpromom, že plynovod South Stream skončí v rakúskom energetickom uzle Baumgarten. Viedeň tak zvíťazila v súboji s Talianskom, ktoré chcelo, aby ústie plynovodu skončilo práve tam. Dohoda s Rakúskom rovnako uspokojí firemných zákazníkov v Nemecku, pretože ruský plyn budú mať bližšie k sebe.
To všetko dokazuje, ako náročná je plynová diplomacia, píše Reuters. Európske krajiny majú stále vlastné, mnohokrát protichodné záujmy, ktoré sa nezmestia pod spoločnú vlajku EÚ. Načasovanie rusko-rakúskej dohody v dobe vyhlásenia protiruských sankcií za postup Moskvy na Ukrajine môže byť len ťažko vo väčšom rozpore s oficiálnou politikou únie.
Európska komisia (EK) pozastavila schvaľovací proces projektu South Stream, keď Rusko v marci anektovalo Krym. Snažila sa tak zastaviť ruské operácie na Ukrajine, ktoré západ označuje za intervenciu. Brusel tvrdí, že South Stream nie je v súlade s vlastníckymi pravidlami únie. Rakúsko a Rusko ale tieto výhrady obišli spoločným prehlásením, že ich zmluva vychádza z dvojstrannej dohody, nie z pravidiel EÚ.
Hlavným zmyslom plynovodu South Stream, podobne ako severného plynovodu Nord Stream položeného pod Baltským morom, je obísť územie Ukrajiny. To by umožnilo, že prípadné spory Moskvy s Kyjevom by neovplyvnili prísun ruského plynu do Európy, ktorá je doteraz závislá na ukrajinských plynovodoch. „Ak dáme súhlas na South Stream, Európa vlastne predá lano, na ktorej Rusko Ukrajinu obesí,“ myslí si Frank Umbach z Európskeho strediska pre bezpečnosť energetických zdrojov (EUCERS) v Londýne.
Postup Viedne motivoval neúspech Nabucca
Motiváciou Rakúska, aby urýchlilo spomínanú dohodu s Gazpromom, bol neúspech plynovodu Nabucco. Potrubie, ktoré silne podporovala aj EÚ, malo prepravovať do Európy strategickú surovinu z nálezísk v Azerbajdžane. Nakoniec sa však uprednostila ť výstavba plynovodu Trans-Adriatic Pipeline (TAP).
„Aktuálne dianie nám opäť raz demonštrovalo, že do budúcnosti musíme diverzifikovať nielen naše energetické zdroje, ale tiež trasy,“ podotkol nedávno rakúsky minister pre energetiku Reinhold Mitterlehner. „V prípade, že South Stream skončí v Baumgartene, budeme bližšie k tomuto cieľu.“
Zdroje Gazpromu oznámili, že v priebehu apríla ich Rakúsko oslovilo so svojím návrhom a dohoda sa sfinalizovala pomerne rýchlo. Surovina by mala začať prúdiť v novom plynovode do roku 2017.
„Týmto projektom dáva Rusko jasný signál Ukrajine, že do budúcnosti sa chce vyhnúť akýmkoľvek sporom alebo možným narušeniam dodávok do Európy,“ myslí si Friedbert Pflüger, riaditeľ EUCERS. „Odkaz na bilaterálnu dohodu z roku 2010 o súhlase regulačných úradov jasne demonštruje zámer Moskvy, ako obísť predpisy EÚ, ktoré by schvaľovací proces aj samotnú realizáciu projektu značne skomplikovali,“ doplnil.
Podkopávanie autority EÚ?
Zmluva ÖMV s Gazpromom je prejavom snahy Ruska o dosahovanie dvojstranných dohôd a o bojkot EK. Tá chce vypracovať jednotný front pri zabezpečovaní energetických dodávok. Navzdory snahe EÚ minulý mesiac podporilo South Stream aj Bulharsko, ktoré je výrazne závislé na ruskom plyne. EK pritom členské štáty vyzýva, aby neuzatvárali dohody s Gazpromom bez jej súhlasu.
„South Stream je projekt strategickej dôležitosti. Európsky parlament ho chce teraz zastaviť. Ako sa máme ďalej rozvíjať? Súčasná kríza ukazuje, že Bulharsko nie je zabezpečené v dodávkach zemného plynu,“ vyhlásil bulharský minister pre energetiku Dragomir Stojnev.
Menšie štáty Bulharsko a Rakúsko majú tichú podporu Nemecka, ktoré Moskvu považuje za spoľahlivého dodávateľa plynu a v Rusku výdatne investuje. Nemecko je zďaleka najväčší európsky zákazník Gazpromu, každoročne vystaví Rusku účet za plyn zhruba 15 mld. amerických dolárov. Plynovod Nord Stream sa spustil do prevádzky v roku 2011 aj vďaka silnému lobbingu Gerharda Schrödera, ktorý je predsedom dozornej rady Nord Streamu. Bývalý nemecký kancelár je tvrdým kritikom snáh Brusela a USA o diplomatickú izoláciu Moskvy. Nedávno vzbudil nevôľu nemeckých médií aj niektorých politikov potom, ako sa počas svojej návšetvy Moskvy objímal s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Plynovod South Stream má mať dĺžku 2.500 kilometrov a z Ruska bude smerovať cez Čierne more do Bulharska a ďalej cez Srbsko a Maďarsko do Rakúska. Partnerom plynovodu je nemecká skupina BASF, píše Reuters.
Energia.sk, ČTK
K téme
