Letný čas oberá o spánok, no prináša miliónové úspory
Podľa Inštitútu finančnej politiky, analytického útvaru ministerstva financií, zavedenie letného času znižuje dennú spotrebu elektriny o približne 0,7 % až 1,2 %, čo zodpovedá ročnej úspore až 200 GWh elektriny. Slovenská ekonomika tak podľa Inštitútu usporí za elektrinu od 20 do 30 mil. eur.
Letný čas usporí energie – áno či nie?
Nie všetky štúdie však spájajú letný čas s úsporou energie. Niektoré poukazujú na fakt, že prechod na letný čas viedol paradoxne k nárastu spotreby elektriny a pohonných hmôt. Iná skupina empirických
štúdií nezaznamenala signifikantný vplyv na spotrebu elektriny. Rozdielne závery vo vnímaní vzťahu letný čas a úspora energie je podľa Inštitútu daná rozdielnou metodikou. „Skúsenosti z iných krajín nie sú univerzálne platné a ich závery sa nedajú automaticky preniesť na slovenskú ekonomiku,“ vysvetľuje Inštitút.
Legenda: modrá farba – oblasti používajúce letný čas, oranžová farba – oblasti, ktoré už nepoužívajú letný čas, červená farba – oblasti, ktoré nikdy nepoužívali letný čas. Zdroj: Wikipedia.
Prechod na letný čas v slovenských podmienkach výrazne znižuje spotrebu elektriny vo večerných hodinách, nakoľko slnko zapadá neskôr a domácnosti využívajú viac denného svetla, čím sa znižuje potreba využívať elektrickú energiu na svietenie.
K hlavnému dôvodu zavedenia letného času sa podľa Inštitútu finančnej politiky pridali aj dôvody sekundárne. Väčšina ľudí je podľa viacerých argumentov aktívnejšia vo večerných namiesto ranných hodín a posunutie západu slnka ponúka ľuďom možnosť aktívnejšie využiť voľného času po pracovnej dobe.
| Vedeli ste, že…? |
|---|
| Princíp podobný letnému času spomenul už Benjamin Franklin v roku 1784. Nechcel zaviesť zmenu času, ale aby ľudia chodili spať skôr, čím by lepšie využili denné svetlo. Podľa Inštitútu finančnej politiky môže za posúvanie času prvá svetová vojna. „Všeobecný nedostatok a potreba čo najefektívnejšieho využívania obmedzených zdrojov viedli k realizácii tohto nápadu.“ Letný čas prvýkrát zaviedli v roku 1916 napríklad vo Švédsku, Nemecku, Rakúsko-Uhorsku (podľa Wikipedia). |
Radujú sa domácnosti, firmy a zamestnávatelia nie
„Pravidelný prechod na letný čas má v slovenských podmienkach ekonomické opodstatnenie,“ konštatuje Inštitút. Letný čas výrazne znižuje spotrebu od 18. do 21. hodiny, čím dochádza podľa Inštitútu k posunu denného vrcholu spotreby z 20. na 21. hodinu. „Keďže sa najviac elektriny usporí vo večerných hodinách, môžeme tvrdiť, že zo zavedenia letného času benefituje viac obyvateľstvo než firmy a zamestnávatelia,“ vysvetľuje vo svojej štúdii Inštitút.
Výrazný pokles spotreby vo večerných hodinách rovnako potvrdzuje domnienku, že obyvateľstvo je aktívnejšie v neskorších večerných než v skorých ranných hodinách a spätne tak ekonomicky racionalizuje používanie letného času.
(c) energia.sk
K téme
