Únia investuje do energetických projektov
Členské štáty únie majú od 4. marca k dispozícii 2,3 mld. eur na projekty pre podporu energetickej infraštruktúry. Žiadatelia budú môcť z rozpočtu získať financie vo výške 1 mil. eur – 200 mil. eur na jednotlivé projekty. Podmienkou je, že peniaze musia využiť v priebehu nasledujúcich 18 mesiacov a môžu nimi financovať nanajvýš 50 % celkových investičných nákladov.
Nový finančný stimul je určený aj na podporu veterných parkov a technológiu CSS, teda zachytávanie a uskladňovanie CO2. Na projekty takéhoto zamerania komisia poskytne finančný balík 1,5 mld. eur.
Hlavným cieľom projektov na výstavbu a modernizáciu plynovodov a elektrických sietí je predísť situáciám, akou bola plynová kríza na začiatku roku 2009. Komisár pre energetiku Oettinger uviedol príklad Bulharska, ktoré minulý rok kvôli odstaveniu dodávok plynu z Ruska ostalo na pár týždňov bez tepla. Neexistovalo totiž žiadne technické riešenie, ako by do krajiny mohli dostať dodávky zo susedných krajín ako Rumunsko alebo Grécko. Podľa predložených návrhov by na plynovody, ktoré spoja Bulharsko so spomínanými krajinami mali ísť čiastky 45 a 9 mil. eur.
Ani pobaltské krajiny by už nemali byť izolovanými ostrovmi na energetickej mape podľa vyjadrenia Oetteringa. Komisia vyčlenila na projekty elektrických sietí, ktoré spoja pobaltie s Fínskom a Švédskom financie vo výške 100 – 130 mil. eur. Ďalším projektom, ktorý bude balík financovať je Nabucco. Na výstavbu plynovodu, ktorého primárnym cieľom je znížiť závislosť Európy na dodávkach plynu z Ruska pôjde čiastka 200 mil. eur.
V súvislosti s Nabuccom Oettering spomenul aj ruský projekt plynovod Južný tok. Komisár počas fóra v Bulharsku vyhlásil, že Únia je ochotná podporiť projekt, pokiaľ bude spĺňať všetky bezpečnostné a technické požiadavky. Doteraz sa o Južnom toku hovorilo skôr ako o konkurenčnom projekte, no Oettinger ho označil za „doplňujúci“ projekt k Nabuccu.
Budúcnosť Nabucca však ostáva otázna. Aj napriek finančnej podpory zo strany komisie Oettinger nevylúčil ani možnosť, že hlavný investor z projektu nakoniec vycúva. Projekt ktorý má zúčastnené krajiny stáť približne 7,9 mld. eur napreduje slimačím tempom odvtedy ako sa v roku 2002 „rozbehol“.