Ukrajinská kríza môže priniesť energetickú revolúciu v Európe
Zdroj: Flickr.com/Rcbodden (licencia Creative Commons
Dánska energetická agentúra pripomína energetickú krízu z prelomov roku 2008 a 2009, keď Rusko dočasne prerušilo tranzit plynu cez Ukrajinu a obmedzilo jeho dodávky do Európy. Vtedajšia plynová kríza zasiahla aj Slovensko. Úplné zastavenie dodávok zemného plynu na Slovensko z Ruska cez Ukrajinu trvalo zhruba dva týždne. Po tejto skúsenosti Slovensko v roku 2009 a 2010 vykonalo technické opatrenia a došlo k sprevádzkovaniu technických zariadení, ktoré umožňujú prevádzkovateľom prepravnej siete reverzný tok plynu v rámci prepravných sietí. „Z Českej republiky je to kapacita 36 mil. m3 denne a kapacita prepojenia z Rakúska je 17 mil. m3 denne, čo spolu presahuje celkovú dennú spotrebu Slovenska,“ priblížil hovorca ministerstva hospodárstva Stanislav Jurikovič.
Napätá situácia okolo zemného plynu vládla medzi Ruskom a Ukrajinou aj v novembri 2013. Vtedy ukrajinský plynárenský podnik Naftogaz zastavil dovoz, aby si vymohol zníženie cien. Krajina napokon po rokovaniach dovoz ruského plynu opäť spustila.
EÚ hľadá alternatívy k ruskému plynu
Momentálne sú vzájomné vzťahy medzi Moskvou a Kyjevom silno napäté od februárového zvrhnutia ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča a ruskom ovládnutí Krymu. Viaceré štáty Európskej únie sa preto obávajú, že budú mať problémy s nedostatkom plynu, ak Rusko zastaví jeho dodávky na Ukrajinu a ich ekonomiky v dôsledku toho utrpia vážne škody. Podľa eurokomisára pre energetiku Günthera Oettingera však neexistuje žiadna bezprostredná hrozba pre Európu. „Neobávame sa bezpečnosti dodávok v krátkodobom horizonte,“ povedal Oettinger. „Gazprom má záujem o každodenné výnosy z predaja, aby sa mu vyplatili investície a mal zaručený obrat,“ dodal.
Ukrajinská kríza núti Európsku úniu posilniť snahy o ukončenie závislosti od ruského plynu. Jednou z možností je Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo s USA. USA majú totiž vďaka prudkému nárastu ťažby z bridlicových formácií prebytky plynu, ktoré by mohla Európa využívať. Vývoz komodity ale momentálne podlieha prísnym pravidlám a kontrole.
Riešenie môžu priniesť aj OZE
Európa sa neustále snaží oslobodiť od ruského plynu. Jej snahy ale v značnej miere zlyhávajú. Po tom, čo Gazprom oznámil zrušenie zliav na ceny plynu pre Ukrajinu, Dánska energetická asociácia navrhuje, aby sa krajiny EÚ viac sústredili na veternú energiu a nie na import uhľovodíkových palív z krajín nestabilného Východu. „Takéto kroky by mali motivovať krajiny EÚ, aby zvažovali alternatívne energetické riešenia, keď budú rokovať o perspektíve energetickej politiky EÚ do roku 2030. Musíme obmedziť závislosť na plyne,“ uviedol riaditeľ DEA Andreas Stouge.
Európa by mala diverzifikovať dodávky energie a naďalej rozvíjať obnoviteľné i iné domáce zdroje energie a koordinovať rozvoj infraštruktúry, čím podporí diverzifikáciu, píše sa v dokumente, o ktorom by sa malo na budúci týždeň rokovať na Summite lídrov EÚ v Bruseli.
Rusko je pre EÚ najväčším dodávateľom plynu, kde pokrýva približne štvrtinu spotreby regiónu. Cez Ukrajinu, ktorá je tiež vysoko závislá od ruských dodávok, sa exportuje približne tretina z ruského plynu smerujúceho do Európy. Závislosť je však vzájomná. Kým Európa sa spolieha na dodávky plynu z Ruska, Moskva sa spolieha na príjmy z EÚ, ktoré tvoria približne 80 % z vývozu plynu Gazpromu.
(c) energia.sk
K téme
