Distribúcia: Nové zdroje nepripájame pre technické dôvody

Na konci minulého roka oznámili prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav zastavenie pripájania nových zdrojov. Ako prvá tak učinila spoločnosť Východoslovenská distribučná, a.s. (4.12.2013), nasledovaná Západoslovenskou distribučnou, a.s. (19.12.2013) a Stredoslovenskou energetikou – Distribúciou, a.s. (27.12.2013).

„Nepozastavili sme prijímanie žiadostí. Všetky žiadosti o pripojenie zdroja na výrobu elektriny prijímame, po zanalyzovaní technických kritérií pre pripojenie zdroja schvaľujeme len žiadosti o pripojenie tzv. malých zdrojov s menovitým činným výkonom do 10 kW, ktoré splnia technické podmienky pripojenia do distribučnej sústavy. Všetky ostatné žiadosti o pripojenie zdrojov elektriny do sústavy sú zodpovedané s negatívnym stanoviskom spolu s výzvou na opätovné predloženie žiadosti po realizácii nevyhnutných štúdií a následných opatrení týkajúcich sa elektrizačnej sústavy SR, resp. cezhraničných profilov,” vysvetlila pre portál energia.sk hovorkyňa Východoslovenskej distribučnej Andrea Danihelová.

Hovorkyňa doplnila, že za rozhodnutím je potrebné hľadať Koncepciu rozvoja výroby elektriny z malých obnoviteľných zdrojov energie v SR, ktorú slovenská vláda schválila na zasadnutí 3. júla 2013. Uvádza sa v nej, že je potrebné „vybudovať približne 300 MW nových OZE“, avšak je v nej zároveň uvedené i to, že splnenie cieľa je podmienené rozvojom elektrizačnej sústavy SR, predovšetkým zvýšením prenosovej kapacity na slovensko-maďarskom cezhraničnom profile.

Podobne vidia situáciu aj v Stredoslovenskej energetike – Distribúcii. Hovorkyňa spoločnosti Jana Bolibruchová pre energia.sk vyhlásila, že za stop stavom sú výlučne technické argumenty: „Množstvo elektriny vyrobenej z OZE sa nespotrebuje priamo v mieste výroby, z čoho vznikajú v sústave toky výkonov, ktoré môžu ohroziť nielen bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzkovania distribučnej sústavy, ale aj prenosovej sústavy.”

Dôvodom pre argumentáciu distribučných spoločností je skutočnosť, že sú s prenosovou sústavou prepojené. Pravidlá bezpečnej prevádzky prenosovej sústavy sú preto povinné rešpektovať.

Na otázku, či nie je stop stav v rozpore s európskou smernicou č. 2009/72/ES, ktorá je súčasťou tzv. tretieho energetického balíka, Jana Bolibruchová zo SSE-D odpovedá: „Predmetná smernica bola transponovaná do Zákona č. 251/2012 o energetike, ktorý ukladá našej spoločnosti povinnosť zabezpečiť spoľahlivé, bezpečné a účinné prevádzkovanie sústavy. Na základe aktuálneho množstva pripojených zdrojov, očakávaného budúceho vývoja a predbežných meraní zaťaženia v transformačných uzloch by mohlo pripájanie ďalších zariadení na výrobu elektriny ohroziť prevádzkovú bezpečnosť distribučnej sústavy SSE-D, a vzhľadom na kritickú veľkosť cezhraničných profilov aj bezpečnosť prevádzkovania prenosovej sústavy.” Len pre doplnenie, spomenutá smernica hovorí, že prevádzkovateľ sústavy môže odmietnuť pripojenie zdroja, ktorý spĺňa technické požiadavky, len v prípade, ak v čase žiadosti už v sústave neexistuje dostatočná kapacita.

Zastavenie pripájanie nových zdrojov sa nemá podľa hovorkyne VSD dotknúť zdrojov, na ktorých realizácii sa už pracuje: „Obmedzením pripájania zdrojov nie je dotknuté pripájanie zdrojov, ktoré v súčasnosti už majú platné vyjadrenie zo strany prevádzkovateľa distribučnej sústavy k žiadosti o pripojenie. Iba na území VSD  inštalovaný výkon takýchto prebiehajúcich projektov výstavby nových zdrojov OZE a VÚKVET vysoko prekračuje hodnotu 100 MW.” Danihelová však pripomenula, že ak sa vezme do úvahy podobný stav rozpracovaných projektov zdrojov na iných územiach v SR, „môžeme predpokladať, že Slovensko síce dodrží svoj záväzok  vybudovať približne 300 MW nových OZE, avšak na druhej strane dobeh týchto projektov v horizonte dvoch rokov, t.j. ešte pred zrealizovaním zvýšenia prenosovej kapacity na profile Slovensko–Maďarsko, môže vážne ohroziť stabilitu elektrizačnej sústavy.”

„Stop“ nesúvisí s podporou OZE

Medzi časom sa objavili špekulácie, ktoré naznačujú, že stop stav môže súvisieť aj s dlhodobými výhradami distribučných sústav voči nastaveniu výšky tarify za prevádzkovanie systému, cez ktorú sa podporujú obnoviteľné zdroje na Slovensku. Distribútori sú totiž povinnými výkupcami elektriny z OZE, ktorú majú využívať primárne na krytie strát a vlastnej spotreby. Spoločne dlhodobo tvrdia, že výška TPS nezohľadňuje realitu, čo znamená, že v konkrétnom roku sa cez tarifu nevyzbiera toľko peňazí, než koľko musia zaplatiť výrobcom „zelenej” elektriny vo forme doplatku.

SSE-D spoločne s VSD takýto motív odmietajú. Pripomínajú ale, že určovanie výšky TPS je témou, o ktorej s regulačným úradom diskutujú. „Spoločnosť Východoslovenská distribučná, a.s. je presvedčená, že ÚRSO bude dodržiavať princípy stanovenia výšky TPS definované príslušnými cenovými predpismi a reflektovať vo svojich rozhodnutiach pre nasledujúce obdobie už skutočne vynaložené náklady prevádzkovateľa. Za týmto účelom VSD priebežne informuje ÚRSO o vývoji  nákladov priamo spojených so systémom podpory OZE a VUKVET na jej distribučnom území,” uviedla Danihelová.

Zatiaľ nie je jasné, či by sa výška TPS mohla v roku 2014 upraviť: „Cenové konanie o TPS 2014 bolo začaté z podnetu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. V súčasnosti neevidujeme žiadne oznámenie Úradu o začatí ďalšieho konania v tejto veci. K otázke, čo plánuje regulátor v danej veci, sa SSE nevie vyjadriť,” uviedla hovorkyňa SSE – D.

Podľa legislatívnych pravidiel, ak ÚRSO nestanoví v konkrétnom roku výšku TPS v súlade s realitou, koriguje ju v odstupe 2 rokov (t.j. korekcia t-2). Takáto korekcia sa skladá z niekoľkých samostatných korekcií, ktoré sa dotýkajú jednotlivých nákladových, ale aj výnosových položiek obsiahnutých v cene TPS.

„Do minulého roku sme nezaznamenali žiadne výrazné výkyvy v uplatňovaní korekčných mechanizmov, či už zo strany ÚRSO alebo zo strany VSD. V minulom roku došlo k úprave energetickej legislatívy, čím sa pre niektoré položky zmenili princípy ich uplatnenia, a to aj so spätnou platnosťou. Takéto účelové zmeny legislatívy sú však z nášho pohľadu problematické, vnášajúce nestabilitu a nepredvídateľnosť do systému. Výpočet korekcie odzrkadlenej v tarife TPS pre rok 2014 už bol vykonaný na základe nových pravidiel, s priamym negatívnym dopadom na uznanie oprávnených nákladov prevádzkovateľa distribučnej sústavy zo strany regulátora, spojených so systémom podpory. Všeobecne je však možné konštatovať, že korekčný mechanizmus v oblasti nákladov PDS na tzv. doplatok pre výrobcov reflektuje skutočnosť t-2,” priblížila hovorkyňa VSD Andrea Danihelová.

Distribútori strácajú na inflácii

„Z dostupných analýz vyplýva, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v cenovom konaní o TPS pre rok 2014 nezohľadnil celkovú výšku skutočných nákladov za rok t-2,” uviedla Jana Bolibruchová a uzavrela, že „pri výpočte korekcií sa vychádza z platnej legislatívy, ktorá nezohľadňuje vplyv inflácie”.

„Korekcia nezohľadňuje časovú hodnotu peňazí a ani neobsahuje iné položky. Je to skutočne iba dorovnanie rozdielu medzi plánom daného roka  a skutočnosťou daného roka. Náklady spojené s financovaním deficitu TPS sú distribučným spoločnostiam uznávané čiastočne, a to vo výške EURIBOR, čo približne spolovice pokrýva reálne náklady na financovanie,” uzavrela Andrea Danihelová.

© energia.sk

Ilustračná foto: Flickr/Sigfrid Lundberg

K téme