EP navrhol klimaticko-energetické opatrenia, ktoré nepotešia európsky priemysel
Návrhy Európskej komisie (EK) v rámci politiky EÚ v oblasti klimatických zmien v období 2020-2030, ktoré boli predstavené 22. januára, sú podľa europoslancov krátkozraké a málo ambiciózne.
Prostredníctvom uznesenia, ktoré schválilo 341 poslancov, proti bolo 263 a 26 sa zdržalo hlasovania, europarlament vyzval EK a členské štáty, aby stanovili záväzný cieľ EÚ znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov aspoň o 40 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.
Poslanci požadujú tiež záväzný cieľ 40-% energetickej účinnosti EÚ, a to v súlade s výsledkami výskumu týkajúceho sa potenciálu nákladovo účinných úspor energie, ako aj záväzok vyprodukovať do roku 2030 aspoň 30 % celkovej konečnej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov. Tieto záväzné ciele EÚ by sa mali realizovať prostredníctvom individuálnych národných cieľov, ktoré zohľadňujú osobitnú situáciu a potenciál každého členského štátu. „Ak chceme znížiť dovoz energií zo zahraničia, musíme v Európe vyrábať viac, pričom naše zdroje budeme využívať lepšie a efektívnejšie,“ uviedla spravodajkyňa Výboru EP pre životné prostredie Anne Delvauxová. Podľa belgickej poslankyne je široký energetický mix s vyššou energetickou účinnosťou najlepším spôsobom ako znížiť emisie skleníkových plynov, podporiť nové technológie a inovácie, vytvoriť pracovné miesta a pretvoriť európsku ekonomiku na ekologické hospodárstvo. Poľský europoslanec z tábora konzervatívcov a spravodajca Výboru EP pre priemysel Konrad Szymaňski o výsledku hlasovania skonštatoval, že nie je uspokojivý, nakoľko zdvojnásobenie cieľov znižovania emisií po roku 2020 nie je realistické.
„Je to cesta k znižovaniu konkurencieschopnosti európskeho priemyslu,“ uviedol Szymaňski. A po hlasovaní požiadal o odstránenie svojho mena zo správy.
Podľa jeho slov prijatie týchto cieľov ešte pred rozhovormi v Paríži v roku 2015 je chybou. „Nemali by sme ukázať všetky naše karty predtým, ako sa vyjadria naši partneri. Záväzné ciele pre obnoviteľné zdroje energie a energetickú účinnosť nepatria medzi flexibilné opatrenia. Dobre vieme, že členské štáty a jednotlivé odvetvia majú rôzne kapacity,“ dodal.
Nelegislatívne uznesenie nadväzuje na marcovú Zelenú knihu EK, ktorá odštartovala diskusiu o balíku opatrení v oblasti klímy a energetiky na roky 2020-2030. Platnosť aktuálneho rámca vyprší v roku 2020. Návrhy exekutívy EÚ z 22. januára, ktoré stanovujú menej ambiciózne ciele, sa na pôde europarlamentu stretli s nedôverou a hlbokým znepokojením. Poslanci vyčítajú oznámeniu EK krátkozrakosť a nedostatok ambícií hneď na niekoľkých úrovniach. Podľa uznesenie trpí predovšetkým nedostatkom vnútroštátnych cieľov v oblasti obnoviteľných zdrojov a zmysluplných opatrení na podporu energetickej efektívnosti.
Copyright © TASR 2014