Európska komisia navrhuje do roku 2030 znížiť emisie o 40 %
Návrh podľa Barrosa dokazuje, že je možné súčasne riešiť pre budúcnosť planéty kľúčovú otázku ochrany životného prostredia aj európsku energetickú politiku, významnú pre konkurencieschopnosť únie. Cieľ 40 % pritom šéf komisie označil za ambiciózny. Rozhodnutie o záväzku 27 % energie z OZE, ktorý platí pre celú EÚ. je podľa neho signálom stability pre investorov aj pre podporu zabezpečenia dodávok energií.
Zdroje z komisie aj diplomati krajín EÚ v minulých dňoch hovorili o snahe komisárov presadiť nižší cieľ na úrovni 35 % a vypustiť záväzné percento týkajúci sa obnoviteľných zdrojov.
Sám Barroso včera pripustil, že z čisto ekonomického pohľadu by len jeden záväzný cieľ na zníženie emisií únii stačil. Absencia cieľa týkajúceho sa obnoviteľných zdrojov by ale podľa neho bola „politicky veľmi negatívna“. Predseda komisie pripomenul, že produkcia energií z obnoviteľných zdrojov je v súčasnosti dôležitou časťou európskeho energetického priemyslu. Vynechanie záväzku by tak podľa neho dalo zlý signál priemyslu a poškodilo investície v tejto oblasti. Barroso pritom podotkol, že jednotlivým krajinám v tejto oblasti teraz komisia nedáva žiadne národné ciele.
Šéfovia 12 veľkých európskych energetických firiem včera zdôraznili, že podporujú realistickú nízkouhlíkovú stratégiu, ktorá ale nesmie ohroziť európsku energetickú konkurencieschopnosť. Podporili iba jeden záväzný ukazovateľ znižovania úrovne emisií.
Balík opatrení predstavený EK je podľa nich pozitívnym signálom, ktorý na jednej strane uznáva význam efektívneho trhu v tejto oblasti a potrebu jeho reformy a na strane druhej sa sústredí na postupné včlenenie vyspelej výroby energie z obnoviteľných zdrojov na trh. Skupina, kde okrem iného figurujú Enel, E.ON, RWE alebo ČEZ, už vlani dala najavo svoje obavy zo súčasného smerovania európskej energetiky.
EÚ má dlhodobý cieľ znížiť do roku 2050 emisie CO2 a ďalších skleníkových plynov o 80 až 95 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990. Do roku 2020 boli stanovené ciele zníženia emisií o 20 %, dosiahnutie 20 % „zelenej“ energie a dvadsaťpercentných úspor.
Aktuálny návrh, o ktorom sa bude diskutovať na summite EÚ, ale tiež v Európskom parlamente, je doplnený správou o cenách a nákladoch energií v Európe. Podľa komisie tento materiál ukazuje, že ich zvyšovanie môže byť súčasne vyrovnané efektívnou klimatickou a energetickou politikou, konkurencieschopnými energetickými trhmi a zvýšenou energetickou účinnosťou.
Vedúci Stáleho zastúpenia SR pri EÚ Ivan Korčok považuje včera oznámené ciele za ambiciózne. „Bude nás zaujímať udržateľnosť tohto ambiciózneho cieľa znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 najmä z hľadiska jeho dopadu na konkurencieschopnosť priemyselných podnikov v EÚ,“ povedal Korčok.
Veľvyslanec SR pri EÚ dodal, že mnohí slovenskí, ale aj európski výrobcovia, hlavne zo sektorov, ktoré sú energeticky náročné, bijú na poplach a hovoria, že ak EÚ nastaví ciele v oblasti klímy príliš ambiciózne, bude to vytvárať tlak na mnohých z nich. Môže to viesť k tomu, že výrobcovia budú musieť opustiť priestor jednotného trhu únie a pre lacnejšiu konkurenciu, nezaviazanú emisnými limitmi, presunúť produkciu mimo priestor EÚ.
„Sme si vedomí cieľov EÚ podieľať sa na znížení emisií skleníkových plynov na globálnej úrovni, ale nemôžeme sa dostať do situácie, že poškodíme vlastnú konkurencieschopnosť,“ poznamenal Korčok. SR bude podľa jeho slov pozorne sledovať čísla, o ktoré sa majú emisie znižovať, vláda prijme potrebnú pozíciu a je silný predpoklad, že sa Slovensko bude usilovať o zníženie úrovne navrhnutej EK. Reč je o návrhu na stlačenie emisií CO2 do roku 2030 na 35 percent.
Ku kompromisu by mohlo dôjsť už na summite EÚ koncom marca v Bruseli, kde sa bude o tomto balíku návrhov diskutovať na najvyššej úrovni.
Korčok spresnil, že SR nie je v tejto pozícii osamotená, rovnaký postoj majú aj ostatné krajiny Vyšehradskej štvorky a ďalšie štáty EÚ. Upozornil, že Slovensko chce v tomto smere zohrávať aktívnu úlohu, aj preto sa z iniciatívy SR uskutoční 4. februára v Bruseli podnikateľské fórum, na ktoré naši diplomati pozvali zástupcov krajín, ktoré majú rovnaký názor na klimaticko-energetickú politiku únie, ale aj predstaviteľov nadnárodných spoločností pôsobiacich v SR a ďalších európskych krajinách.
„Chceme vypočuť aj hlas tých, ktorí budú mať dodatočné náklady a budú tieto náklady musieť zakalkulovať do svojej výroby,“ zdôraznil Korčok.
Včera oznámené ciele kritizovala organizácia Greenpeace ako nedostatočné. V zverejnenej správe uviedla, že EÚ sa do roku 2012 podarilo znížiť emisie CO2 o 18 percent v porovnaní s rokom 1990 a za najideálnejšie riešenie pre horizont 2030 považuje znížiť tieto emisie až o 55 percent oproti stavu z roku 1990.
Podľa eurokomisárky zodpovednej za klimatické zmeny Connie Hedegaardovej musí EK navrhovať zmeny, ktoré sa dajú presadiť v praxi. „Tých 40 % nie je málo, je to veľká vec, bude to od Európy vyžadovať veľa,“ poznamenala.
Energetická účinnosť a úspory, ktoré figurujú ako tretí záväzok do roku 2020, sa v novom návrhu neobjavili. EK sľubuje, že k tejto problematike sa vráti ešte v tomto roku v rámci previerky platnej smernice, vysvetlil včera európsky komisár pre energetiku Günther Oettinger. Revízia by podľa neho mala byť hotová v júli, reakcia komisie sa tak dá očakávať na jeseň.
Návrh ale už teraz predpokladá reformu systému obchodovania s emisnými povolenkami v nasledujúcom období. Komisia navrhuje vznik stabilizačnej rezervy, ktorá by mala zlepšiť odolnosť systému automatickými úpravami ponuky povoleniek do aukcií. Podľa predstáv komisie by systém pracoval podľa vopred nastavených pravidiel bez toho, že by do neho mohla zasahovať komisia alebo členské štáty.
EK včera tiež pripomenula, že medzi rokmi 1990 a 2012 EÚ znížila emisie skleníkových plynov o 18 % a ciele stanovené do roku 2020 splní.
ČTK, TASR, energia.sk
K téme
