Trúfneme si utesniť aj VVER

Foto: energia.sk/Michal Jesenič

Na začiatku 70. rokov minulého storočia ste začali študovať na vysokej škole v rodnom Saint-Étienne. Dnes ste členom manažmentu firmy, ktorá je jedným zo svetových lídrov v oblasti vývoja a výroby tesnení. Boli toto vaše ambície, resp. ako ste sa dostali k tesneniam?

Chcel som prácu, ktorá ma baví, a chcel som pôsobiť vo firme, ktorá si zakladá na kolektíve. Myšlienka dobrého kolektívu bola pre mňa dôležitejšia než akékoľvek ambície.

Nikdy neviete, kam vás osud zavedie. V tom čase som nemohol tušiť, že sa stanem riaditeľom predaja pre spoločnosť ako je Technetics Group. Vízia kariéry v rámci firmy prichádzala postupne, ako sa v spoločnosti otvárali nové možnosti. Vyrástol som s firmou. Veľa ľudí si dnes kladie vysoké ciele v horizonte 5 alebo 10 rokov, ja som bol v tomto opatrnejší. Kariérne rásť znamená venovať práci obrovské množstvo času. Kvôli firme som sa napríklad vzdal aj svojej druhej veľkej vášne – futbalu. Ak som sa ale chcel zlepšovať, musel som pracovať vždy o kúsok viac.

Vždy vás zaujímali technické vedy?

Pochádzam z technického prostredia. Začínal som vo výrobe ako procesný inžinier, neskôr som sa viac preorientoval na technickú stránku vecí ako takú. V čase rozširovania spoločnosti som dostal zaujímavú ponuku. Mám veľmi rád kontakt s ľuďmi. Prirodzene som sa preto začal orientovať na niečo, čo sa nazýva „technický predaj“. Obchodnú stránku mám rád len vtedy, pokiaľ sa jedná o technické produkty. Súčasne je mojou ambíciou rozvíjať  vzťahy s ľuďmi. Bez takejto interakcie sa necítim vo svojej koži. 

Vašou prvou profesnou zastávkou bola spoločnosť Cefilac SA, predchodca dnešnej Technetics Group. Ako si spomínate na toto pôsobenie?

Už v čase môjho nástupu bola Cefilac SA stabilnou firmou s vyše 80-ročnou históriou.  Bol to rodinný podnik, ktorý sa zaoberal tesneniami a ktorý ako prvý vyvinul dvojplášťové tesnenie pre parný motor.

Do práce som nastúpil v zaujímavom čase. Na začiatku 70-tych rokov sa Francúzsko rozhodlo, že bude rozvíjať jadrovú energetiku. Vláda schválila výstavbu jadrovej elektrárne, ktorá  využívala difúznu technológiu obohacovania uránu. Chcela zároveň zabezpečiť, aby sa dodržiavali najprísnejšie kritériá výkonu i bezpečnosti. Francúzska komisia pre alternatívne energie a jadrovú energiu (CEA) vydala konkrétne špecifikácie pre tesnenia použité v danom zdroji, no na svetovom trhu v tom čase neboli k dispozícii. Vzhľadom k tomu, že hľadali stabilného partnera aj do budúcnosti, vznikla dohoda s našou spoločnosťou. To je v skratke príbeh o tom, ako vznikla naša tesniaca technológia – produkt HELICOFLEX®.

Výroba prebiehala v Saint-Étienne. Počas prvých 18 mesiacov som pracoval na rozvoji výrobných procesov, ktoré sa priamo týkali spomenutej elektrárne. Po piatich rokoch som sa na presunul na technické oddelenie, kde som pracoval na dizajne tesnení, technickej podpore, ale tiež i v obchodnom kontakte so zákazníkmi. V tom čase som veľa cestoval – licencie pre HELICOFLEX®  sa nám podarilo predať do celého sveta. Odbyt našli v Japonsku, Južnej Afrike a tiež napríklad aj v USA. Môj kontakt so zákazníkmi rástol. Veľkým zlomom bol pre mňa rok 1989, kedy prišla možnosť presťahovať sa do Spojených štátov.

Aj v modernej histórii Slovenska je rok 1989 zásadný – je spätý s revolúciou.  Bolo vaše presťahovanie sa do USA v roku 1989 nejakým spôsobom „revolučné“?

Naša spoločnosť vnímala presadenie sa na americkom trhu ako obrovskú príležitosť. V tom čase tam pre nás pracovalo len 15 – 20 ľudí. V USA som mal na starosti všetko, od výroby tesnení, inžinieringových riešení, až po samotný predaj. Z tohto pohľadu to bola naozaj užitočná skúsenosť.

Sťahovanie do USA bolo ale náročné aj pre moju rodinu. Moja manželka a deti sa museli prispôsobiť životu v novej krajine, naučiť sa cudzí jazyk. Ak chcete zapadnúť do nového prostredia, musíte sa podriadiť jeho pravidlám. Keď prekonáte úvodné ťažkosti, uvedomíte si, ako silná je vaša rodina. Bola to celkom určite  aj skúsenosť, ktorá zmenila môj život.

Prvých 18 mesiacov v USA sme strávili v meste New Jersey. Druhou zastávkou bolo predmestie New Yorku. Bývali tam väčšinou ľudia pracujúci v meste. Vzhľadom k tomu, že som pracoval neskoro do večera, kontakty v susedstve sme mali len minimálne. Keď sme sa neskôr presťahovali do štátu Južná Karolína, všetko sa zmenilo. Čiastočne to spôsobila aj zmena klímy – ak celý deň svieti slnko, viac vás to ťahá von, kde stretáte množstvo nových ľudí. Som presvedčený, že ak by sme sa nepresťahovali na juh, v USA by sme nevydržali tak dlho.

Kedy ste sa vrátili naspäť do Francúzska?

Ku koncu roka 1993.

Spomínali ste na svoje začiatky v období, keď sa Francúzsko rozhodlo pre rozvoj jadrovej energetiky. V súčasnosti je v krajine aktívnych 58 reaktorov, pričom väčšina z nich sa spustila do prevádzky koncom 70-tych rokov. Aké sú dôvody, pre ktoré sa Francúzsko rozhodlo tak masívne podporovať využívanie energie z jadra?

Išlo o vládne rozhodnutie. Francúzsko v tom čase čelilo energetickým ťažkostiam. Muselo sa nájsť nejaké riešenie, inak by sa krajina stala príliš závislá na dodávkach elektriny zo zahraničia.

Rozvoj jadra vo Francúzsku sa podľa môjho názoru realizoval správne. Najprv sa postavila jadrová elektráreň s licenciou spoločnosti Westinghouse, ale dlhodobou ambíciou bolo zostať autonómnym aj v tejto  oblasti. Čo je ale dôležitejšie, Francúzsko sa aktivizovalo vo výskume uzavretého palivového cyklu, spracovaní využiteľnej časti vyhoretého jadrového paliva a jeho opätovného využitia.

Mali sme obrovský projekt Superphénix, ktorý sa zaoberal spracovaním vyhoretého jadrového paliva, ktorý sa zastavil zhruba 15 rokmi. No sú tu aj pozitívne príklady zo súčasnosti. Spomeniem projekty Astrid alebo Allegro.

Vo všeobecnosti, bezpečnosť v jadrovej energetike je na vysokej úrovni. Samozrejme, nikdy nemožno úplne vylúčiť, že sa stane nehoda ako vo Fukušime. Moje obavy však nie sú spojené so samotnou bezpečnosťou prevádzky, ale s ukončením palivového cyklu. Vyhoreté palivo treba niekam uskladniť, čo je pre radiáciu potenciálne nebezpečné. Pri opätovnom spracovaní sa miera jeho rádioaktivity podstatne znižuje. Ukončiť palivový cyklus je preto racionálnym riešením a Francúzsko k tejto problematike pristupovalo od začiatku správne.

Už na začiatku si každý vo Francúzsku uvedomoval, že energia z jadra nám poskytne energetickú nezávislosť. Rozvoju výrazne dopomohol aj postoj a vnímanie verejnosti, ktoré bolo jadrovej energii pozitívne naklonené. Dnes je názor spoločnosti na jadro o niečo zložitejší. Vo Francúzsku narástol vplyv environmentálnych aktivistov, no stále nemôžeme hovoriť o takej miere odporu ako napríklad v Nemecku. Obyvatelia Francúzska si uvedomujú, že dnes nemajú inú alternatívu. Až 75 % všetkej energie, ktorá sa v krajine spotrebuje, pochádza z atómu. I keď si osobne myslím, že energetický mix by mal byť vyváženejší, jadro budeme potrebovať tak či tak.

Kritizovať jadrovú energiu je dnes veľmi jednoduché. Na druhej strane si však chceme zachovať rovnakú úroveň komfortu. Nemecko sa rozhodlo pre odklon od jadra, ale ja sa pýtam: odkiaľ chcú získavať energiu? Z českých jadrových elektrární? Je to prinajmenšom zvláštna situácia. Rozhodli sa, že nechcú jadro, ale súčasne dovážajú jadrovú elektrinu zo zahraničia, lebo je lacnejšia. To je veľké protirečenie si.

Treba si uvedomiť, že odklon od jadra by mal negatívne dôsledky na zamestnanosť. Vo Francúzsku máme svetových lídrov v tejto oblasti – spoločnosti EDF a Areva. Ak sa utlmí jadrový priemysel, prirodzene sa zničia tisícky pracovných miest. To by znamenalo veľký problém. Už v súčasnosti máme veľký deficit, pričom vyššie účty za elektrinu by tento stav len zhoršili. Netreba tiež zabúdať na to, že neexistuje veľa oblastí, v ktorých je dnes Francúzsko svetovým lídrom. V jadrovej energii patríme do svetovej špičky a malo by to tak aj ostať.

Nedávno ste na našich stránkach publikovali odborný článok o inžinieringových riešeniach pre tesnenia v jadrovej energetike. Laik by v súvislosti s tesneniami mohol nadobudnúť pocit, že v tejto oblasti sa toho veľa nezmenilo, no zrejme opak je pravdou. Ako sa vyvíjali tesnenia pre jadrové zariadenia?

Tesnenia prešli zásadným vývojom a ich vlastnosti a kvalita sa výrazne zlepšili. Spoločnosť Cefilac, dnes Technetics Group, sa stala v tejto oblasti expertom. Treba povedať, že výrazne nám k tomu pomohla spolupráca s CEA. Už od čias spoločného vývoja technológie HELICOFLEX®  sme si nastavali veľmi vysoké štandardy, ktorých sa držíme dodnes. Veľa firiem dnes využíva alebo dodáva tesnenia bez toho, aby vedeli, čo všetko si táto technológia vyžaduje. Nevedia rozlíšiť, ktoré parametre sú dôležité s ohľadom na konkrétnu inštaláciu tak, aby sa dosiahla  maximálna bezpečnosť. Štandardy sa musia najprv vytvoriť, až potom aplikovať.

Na začiatku sme sa snažili pochopiť všetky procesy, ktoré prebiehajú v každej aplikácii. Charakterizovali sme jednotlivé tesnenia a pokúsili sa pochopiť parametre, ktoré sú dôležité pre kvalitné utesnenie, medzi nimi napríklad plasticita alebo elasticita. Tak sme si vytvorili vlastnú expertízu. To bol začiatok. Technetics Group je dnes spoločnosťou s najväčším portfóliom tesniacich riešení s jedinečnou expertízou. V podstate sme schopní vytvoriť akýkoľvek druh tesnení v závislosti od kľúčových parametrov (elasticita, plasticita, odpruženie, tesniaci výkon, priepustnosť…).

Od výstavy jadrovej elektrárne vo Francúzsku sme krok za krokom zlepšovali parametre  tesnení v úzkej spolupráci so spoločnosťou Framatome, dnes známou ako Areva. Na začiatku svojho pôsobenia Areva využívala americký dizajn, predovšetkým v potrubných spojoch. Využívali tesnenia so špirálovitým profilom s azbestom, ktoré sa v Európe krátko na to zakázali. Problém pri aplikácii týchto tesnení nastával z pohľadu dodržania kritérií podľa štandardov ASME code alebo Codap. Inými slovami, tesniace systémy v mechanických spojoch neboli dostatočne tesné. Na to, aby ste zabezpečili tesnosť, potrebujete väčšiu záťaž, ktorá sa generuje tlakom príruby so skrutkou. V spolupráci s firmou Framatome sme dôkladne prehodnotili dizajn tesnenia a zdokonalili ho tým, že namiesto azbestu sme ako výplň použili grafit. Bol to dobrý, no stále nie dostatočný ťah. Tesnením, ktoré dosiahlo požadované parametre, sa stal až systém HELICOFLEX®. Ten vyhovuje všetkým požiadavkám v kontexte tlaku, odolnosti a bezpečnosti.

Nová technológia našla svoje v prvej generácii jadrových elektrární vo Francúzsku s inštalovaným výkonom 900 MW. Druhá generácia už mala inštalovaný výkon 1.200 MW. I tam sa inštalovala technológia HELICOFLEX® , ale zmenou bol menší dizajn príruby, ktorý sme vyvinuli v spolupráci so spoločnosťou Areva.

Laboratúrium pre výskum tesnení v Pierrelatte Foto: Technetics Group

Chápem správne, že na francúzskom jadrovom trhu ste de facto monopolom v oblasti dodávky špecifických tesnení?

Nie, na francúzskom trhu máme jedného konkurenta, pokiaľ ide o dodávku špecifických druhov tesnení. Ale na druhej strane, ak aj nie sme priamo dodávateľom a na konrétnej inštalácii tesnenia v jadrovom zdroji sa niečo udeje, jeho prevádzkovateľ zavolá automaticky nám, aby získal expertné stanovisko. Takéto postavenie nám vyhovuje. Nechceme, aby nás považovali iba za dodávateľa tesniacich systémov, ale aby nás prevádzkovatelia jadrových elektrární vnímali predovšetkým ako expertov. Myslím, že sa nám to aj darí.

So zákazníkmi ako takými chceme byť v úzkom kontakte od samého začiatku. Chceme im pomôcť, aby bol dizajn absolútne bezchybný. Veľmi dobrým príkladom je ITER – celosvetový projekt fúzneho reaktora, ktorý sa postaví vo Francúzsku. V rámci neho chceme pomôcť nielen pri projektovaní tesnenia, ale celej montáže. Tesnenie, predovšetkým v zmysle tesniacich parametrov, je veľmi dôležitou časťou montáže, ale netreba zabúdať aj na okolité prostredie. Toto sme pochopili už veľmi dávno. V spoločnom laboratóriu s CEA vykonávame prietokové injekčné analýzy na konkrétnych zariadeniach, na konkrétnej prírube, skrutkách a tesneniach. Byť prítomnými už na začiatku dizajnu je pre nás kľúčové. Chceme byť i naďalej expertmi, mať vedomosti a udržiavať si vysokú mieru dôvery ostatných.

Vlajkovou loďou vaše technológie je HELICOFLEX®. V čom tkvie jeho výnimočnosť?

Ako som spomenul, dôležité je pochopenie a prepracovanosť technologických detailov. HELICOFLEX®   umožňuje úspešne oddeliť dve funkcie (plasticitu a elasticitu), ktoré sa nachádzajú aj v starších typoch tesnení, a prispôsobiť ich našim požiadavkám. Plasticita znamená, že tesnenie sa dokonale prispôsobí prírube. Elasticita tesnenia je zase schopnosť adaptovať sa na tepelný a tlakový cyklus, ktorý vzniká v dôsledku tlaku a pohybu na prírube. To znamená, že je nevyhnutné použiť takú tesniacu technológiu, ktoré je schopná akceptovať meniacu sa úroveň napätia a hmotnostného výtlaku.

Z pohľadu plasticity a elasticity je najlepším tesnenie Elastomer, ktorý má ale viacero obmedzení, napríklad z hľadiska tepelnej rozpínavosti rýchlosti opotrebenia. Z hľadiska požiadaviek jadrových zariadení je tiež pomerne priepustné. V takom prípade sa spravidla siaha po kovovom tesnení aj napriek tomu, že v sebe nespája všetky potrebné vlastnosti. Buď je použitý mäkký materiál, ktorý má dobrú plasticitu ale žiadnu elasticitu, alebo naopak výberom tvrdšieho tesnenia sa dosiahnu lepšie vlastnosti elasticity, ale iba obmedzená plasticita.

Toto sa dá do istej miery zlepšiť tým, že na tesnenie nanesiete povlak. Takýto náter ale nikdy nemôže byť tak jemný, ako vnútorné obloženie z rovnakého materiálu. Ak porovnáte strieborný povlak so striebornou vložkou z rovnakého materiálu, vložka bude podstatne jemnejšia. To znamená väčšiu mieru plasticity a schopnosť prispôsobiť sa prírube. Okrem toho využívame pružinu, ktorá poskytne potrebnú elasticitu pre prispôsobenie sa možným deformáciám v prírube. Obidve vlastnosti sme schopní prispôsobovať, čo je veľmi dôležité v kontexte tesniaceho výkonu. V tomto bola naša technológia jedinečná a zostala ňou až dodnes. Pre našu konkurenciu nie je jednoduché vytvoriť spoľahlivú kópiu, pretože naše tesnenia čerpajú z vyše tridsiatich rokov skúseností. Zlepšiť a inovovať tesniacu technológiu je veľmi náročné a vyžaduje si to dlhé roky.

Sú vaše tesnenia vždy vyrobené na zákazku, teda podľa špecifických požiadaviek daného projektu?

Presne tak. Môžem povedať, že až 99 % našich produktov sú tesnenia vyrobené na zákazku.  Alebo presnejšie povedané, „dizajnované“ na zákazku v snahe zvoliť vždy správny typ HELICOFLEX®  tesnenia v závislosti od prostredia a účelu. Ako som už spomínal, je pre nás dôležité byť zapojenými už do rannej fázy vývoja projektu. Spĺňame veľmi veľa štandardov, pokiaľ ide o rozmery, ale je tu stále veľa možností z pohľadu vnútorného obloženia tesnenia alebo iných jeho parametrov. V našom prípade teda nie je možné vyrobiť tesnenia a skladovať ich.  Musia sa vyrobiť na zákazku, aby vyhovovali špecifickým požiadavkám.

Dá sa povedať, aká je priemerná životnosť tesnení v jadrovej energetike?

Požiadavky na životnosť komponentov použitých v jadrových elektrárňach sa neustále zvyšujú. Typickým príkladom je kontajner pre skladovanie vyhoretého paliva. Na začiatku sa nariadenie vzťahovalo na 20 rokov. Po 50 rokoch prevádzky jadrových zdrojov sa požiadavky zvýšili na 100 rokov.

Vzhľadom k tomu, že história tesnení má len 40 rokov, nemôžeme mať referenciu o životnosti 100 rokov. V našom laboratóriu v Pierrelatte už viac ako 4 desaťročia testujeme tesnenia s teplotným cyklom od 0 do 150  stupňov Celsia (°C).  Skúšky prebiehajú dva razy do roka. V spolupráci s CEA a na požiadanie francúzskej vlády sme vypracovali štúdiu, ktorá sa venovala hodnoteniu starnutia rôznych použitých materiálov. CEA túto štúdiu nedávno vydala. Už dnes sme schopní simulovať životnosť strieborného obloženia tesnenia do 150 rokov, pri hliníkovej alternatíve do 100 rokov. Takže máme dostatok informácií o procese opotrebenia v prípade dvoch tesniacich riešení, ktoré sa dajú využiť pre kontajnery vyhoretého paliva.

Prevádzka jadrovej elektrárne ráta aj s vopred plánovanými odstávkami určenými na údržbu. Tieto technické odstávky sa v minulosti plánovali na každý rok, v súčasnosti na každých 18 až 20 mesiacov. Prirodzene, z toho pohľadu to už nie je pre nás tak výhodný biznis ako kedysi…

V petrochemickom priemysle sú odstávky na zariadeniach každý rok alebo dva. Ešte v nedávnej minulosti nevydržali tesnenia v kľúčových zariadeniach veľmi dlho. Tesnenia zlyhávali napr. vo výmenníkoch tepla alebo parných generátoroch. Potom sa odstávky museli uskutočniť aj kvôli zlyhaniu tesniacich systémov. Dnes už podobné problémy prakticky neexistujú. Tesnenia spoľahlivo vydržia celý cyklus, až do plánovanej odstávky. Našim cieľom je vyhnúť sa potrebe zastaviť prevádzku zariadenia, v ktorom sú použité naše tesnenia. Pokrok v tesniacich riešeniach je dnes tak veľký, že pokiaľ neotvoríte zariadenia, tesnenia vydržia zvyčajne veľmi dlho. Rovnako sa v ostatnom období zvýšil aj celkový tesniaci výkon tesnení, týka sa to predovšetkým hi-tech zariadení ako napr. štiepny reaktor alebo urýchľovač častíc. Napríklad jedna z verzií HELICOFLEX®  tesnenia sa nazýva Delta a je bezpochyby bezkonkurenčná vo výkone v prostredí ultra vysokého vákua.

S Francúzskou komisiou pre alternatívne energie a jadrovú energiu (CEA) ste v 70-tych rokoch založili spoločné laboratórium. V čom je pre vás prínosom?

Spolupráca s CEA bola pre nás najmä veľkou šancou. Naše laboratórium sa nachádza priamo v areáli CEA v meste Pierrelatte. Najväčšou výhodou CEA sú obrovské vedomosti a dostupnosť prostriedkov na vybavenie. Vo vede a výskume patrí CEA k absolútnej špičke. Už len samotný fakt, že s nimi zdieľame spoločné laboratórium, pre nás znamená veľkú vec. Je to spoločný podnik, v laboratóriu pracuje päť ľudí z Technetics Group a päť ľudí z CEA.

Na výskumnom pracovisku robíme charakterizáciu našich aplikácií, ktoré predávame zákazníkom. Pracujeme na viacerých špecifických štúdiách, v tejto súvislosti som už spomínal projekt ITER. Snažíme sa optimalizovať dizajn príruby tak, aby tesnenie vydržalo záťaž, na ktorú je projektované. V závislosti od priemeru dokážeme zredukovať váhu a rozmery príruby o 30 až 40 %. Úspora je teda veľmi veľká. Súčasne dodávame dvojnásobný počet tesnení a robíme interné testovania systémov. Skúšky v laboratóriu v Pierrelatte prebiehajú podľa rozličných cyklov, aké môžu nastať v ostrej prevádzke. Cieľom je dokázať, že naše tesnenia budú spoľahlivé aj počas „ostrej“ prevádzky počas 10 – 20 cyklov.

Ako prebieha diagnostika a testovanie?

Monitorovanie prebieha zvyčajne zvonka. Tesnenia sú projektované tak, aby tento druh monitorovania umožňovali. Ide o náš štandardný prístup. Tým, že túto možnosť zahrnieme už do projektovej fázy, testovanie je oveľa jednoduchšie a pohodlnejšie.

Foto: energia.sk/Michal Jesenič

Ako dlho trvá projektovanie tesnení pre zariadenia v jadrovej elektrárni? Od prípravnej fázy až po samotnú výrobu?

To je individuálne. Veľa záleží od toho, do akej miery je prostredie štandardné. Tiež to ďalej závisí na veľkosti príruby a parametroch ostatných zariadení. V projekte ITER sa napríklad vyžaduje rozmer tesnenia 3×9 metrov, pričom štandardné rozmery sú oveľa menšie. Existuje tu požiadavka dosiahnuť tesnosť pri 10-9 Atm.cc/s. ITER je náročná výzva. Ak chceme splniť kritériá, výroba tesniaceho riešenie bude určite dlhšia a náročnejšia. Pre nás je dôležité, aby sa aj v tomto prípade produkovali tesnenia v rovnakej kvalite, ako doposiaľ.

Naša konkurencia môže vytvoriť dizajn viac menej správe. V ďalšej fáze je ale dôležité vyrobiť tesnenia presne podľa vytvoreného projektového zadania. Toto je už oveľa náročnejšia časť, kedy nie je jednoduché dosiahnuť vždy rovnaký výkon. Myslím ale, že sa  nám to zatiaľ darí veľmi dobre.

Aby som ale odpovedal na otázku, neviem vám udať konkrétny čas… Môže ísť o obdobie od dvoch mesiacov až po niekoľko rokov. V relatívne štandardných typoch aplikácií vieme vytvoriť dizajn v priebehu dvoch až troch mesiacov, po ktorých prichádza samotná produkcia, a tú nasleduje 1-2 mesačná fáza testovania. Ako som už povedal, v špecifických prípadoch sa tento proces môže natiahnuť na roky.

Nepracujeme len na tesneniach pre jadrové elektrárne. Naše riešenia našli uplatnenie aj v pretekoch Formuly 1 alebo v segmente ropy a zemného plynu. Na zariadenia v ťažobnom priemysle, ktoré sú umiestnené 100 metrov pod morom, sa kladú veľmi vysoké požiadavky z hľadiska výkonu. Tesnosť je v tomto prípade rozhodujúca, pretože urobiť opravu pod vodou je veľmi komplikované. Ak mám byť úprimný, technická náročnosť samotnej realizácie tesnenia v ropnom a plynárenskom priemysle je oveľa vyššia, než technická náročnosť implementácie tesnení v jadrovej energetike, samozrejme s výnimkou projektov ako urýchľovač častíc alebo ITER. V jadrovom priemysle je výzvou najmä spoľahlivosť a bezpečnosť.

Len málo ľudí si uvedomuje, že bezpečnostné požiadavky pre ropu a zemný plyn sú veľmi vysoké. Tieto dva energetické zdroje pritom pokrývajú viac než 60 % globálnych energetických potrieb. Verejnosť ale vníma bezpečnosť jadra oveľa prísnejšie. Ak napríklad vytečie ropa, môže to mať obrovské environmentálne dôsledky, ale reakcia verejnosti tomu nezodpovedá. V každom prípade, výzvy sú pre nás rovnaké v každom odvetví.

Zmenili sa bezpečnostné štandardy pre tesniace systémy po jadrovej nehode vo Fukušime?

Z hľadiska štandardov nie, ale celkové požiadavky sú vyššie. Myslím ale, že pre samotný jadrový priemysel je to dobrá správa. Každý prevádzkovateľ jadrového zariadenia si dnes uvedomuje, že pri výbere tesnení a výbere ich dodávateľa musí byľ veľmi opatrný. V minulosti takisto existovali vysoké požiadavky z hľadiska kvality, nákladov, dokumentácie a podobne, ale s ohľadom na dlhé obdobie prevádzky bez vážnejšej nehody na jadrových zariadeniach sa dôraz na kvalitu postupne zmenšoval. Svedkami toho sme boli aj vo Francúzsku. Bezpečnostné požiadavky sú ale dnes opäť vyššie a ľudia oveľa opatrnejší ako v minulosti.

Ktoré firmy v jadrovej energetike sú klientmi Technetics Group?

Vo Francúzsku sú našimi zákazníkmi Areva a EDF. Celosvetovo spolupracujeme s Westinghouse, GE Hitachi Nuclear Energy alebo juhokórejskými jadrovými spoločnosťami. Ďalej napríklad s British Energy, Škoda alebo nemeckým GNS. Mali sme tiež kontakty s Rosatomom, no nemôžem povedať, že by dnes patrili k našim zákazníkom. V minulosti sme úzko spolupracovali na ruskom programe TACIS, ktorého cieľom bolo zlepšiť technológiu tesnení. Vo všeobecnosti môžem povedať, že spolupracujeme so všetkými kľúčovými hráčmi v jadrovom priemysle vo svete. Našimi technológiami pokrývame aj 100 % reaktorových tlakových nádob v jadrových elektrárňach, s výnimkou ruského dizajnu.

Dokáže vaša produktová rada dosiahnuť 100%-nú tesnosť?

Odkedy som v spoločnosti, vždy sme boli úspešní v tom, aby naše tesniace riešenie boli dostatočne tesné. Niekedy sa musíme poobzerať aj po iných možnostiach, vykonávať množstvo testov v laboratóriu a tak podobne. No neprichádza mi na um veľa aplikácií, pre ktoré by sme našim zákazníkom neboli schopní dodať spoľahlivé tesnenia. Rád by som ale zdôraznil, že tesnenie je len jedným z komponentov, ktoré spoločne dosahujú istý tesniaci výkon. Dôležité je aj okolité prostredie, napríklad príruba nemusí byť vždy dostatočne pevná. V kontexte spoľahlivosti tesniaceho výkonu v pracovných podmienkach je tiež dôležité, aká skrutka sa použije. Ak príruba nie je dostatočne odolná voči tlaku alebo je skrutka príliš slabá, nespravíte nič. V prípade, že každý jeden komponent spĺňa požiadavky vysokej kvality, vieme byť úspešní na 100 %.

Tesnenia sú malým, ale relatívne zásadným komponentom v konštrukcii jadrovej elektrárne. Nastala v histórii situácia, keď zlyhanie tesnenia vyvolalo pohotovostný stav?

Tesniace riešenie sú naozaj malou častou jadrovej elektrárne, ale iba čo sa týka rozpočtu. Z pohľadu spoľahlivosti a výkonu ide o veľmi dôležitú súčasť. Postupom času si to uvedomujú aj samotní prevádzkovatelia elektrární. V čase mojich začiatkov v tomto segmente sa väčšina prevádzkovateľov začala zaujímať o tesnenia až v momente, keď boli pripravení montovať zariadenia. Toto sa zmenilo. Dnes už vedia, že túto problematiku je potrebné riešiť oveľa skôr, resp. ideálne od začiatku projektu.

Spomenuli ste, že tesnenia sú len omrvinkou v rozpočte jadrových projektov. Môžete konkretizovať, o zhruba akých nákladoch sa bavíme?

Náklady na tesnenia predstavujú menej než tisícinu z celkových výdavkov na výstavbu. Takže ide o veľmi malú časť, hoci so zásadným vplyvom. Fukušima tento pocit zvýraznila. Prevádzkovatelia sú viac citliví a menej prieberčiví. Viac ako cena ich prioritne zaujíma kvalita a spoľahlivosť.

Jadrový výskum sa aktuálne orientuje na zlepšovanie generácie III+, ale najmä na IV. generáciu reaktorov. Ako sa v týchto zdrojoch zvyšujú prevádzkové nároky pre tesnenia?

V rýchlych reaktoroch sa zvyšujú nároky na všetko, výkon a spoľahlivosť tesnenia nie je výnimkou. Táto technológia má iné potreby a vyššie prevádzkové požiadavky. Naše dodávky sa tomu snažíme prispôsobiť. S firmou AREVA spolupracujeme na zlepšení technológie pre tesnenia pre Európsky tlakovodný reaktor (EPR). Obdobnú spoluprácu máme s firmou Westinghouse.

Na zlepšeniach sme pracovali aj pri starších dizajnoch. Čím staršie sú reaktory, tým náročnejšie požiadavky sa kladú na tesnenia. Všetky vylepšenia sa snažíme zakomponovať aj do novej generácie reaktorov. V podstate ide o kontinuálny proces zlepšovania. Ďalšia generácia jadrových reaktorov sa zameriava na pasívnu bezpečnosť a tesnenia sú jej súčasťou.

Ak hovoríme o IV. generácii jadrových reaktorov, Slovensko je zapojené do projektu Allegro. Spomenuli ste, že Technetics Group sa tiež zapája. Ako?

Áno. Ide stále o rané štádium. Ak si dobre pamätám, projekt sa rozbehol iba v auguste tohto roku. Vidím tu množstvo podobností s projektom Astrid. Majú viac-menej rovnakú filozofiu. Chceme, aby naša účasť v Allegro znamenala pre projekt ako taký pridanú hodnotu.

Kedy sa spoločnosť Technetic Group začala zaujímať o VVER trh? Čím je pre vás zaujímavý?

Prevádzkovatelia jadrových zariadení sú dnes otvorenejší a my k nim chceme prirodzene byť bližšie. Náš prvý kontakt s VVER siaha už do polovice 90. rokov minulého storočia. Cefilac bol v tom čase súčasťou projektu TACIS. Jeho cieľom bolo, v spolupráci so spoločnosťou Framatone, dnes Areva, zlepšiť tesniacu technológiu v reaktoroch VVER. V tom čase sme Rusku ponúkli viacero možností na spoluprácu.  Z rôznych dôvodov zostali naše ponuky bez odozvy.

Cítime, že dnes by to mohlo byť inak. V Cefilacu som bol tri roky zodpovedný za projekt TACIS.  Bolo vtedy veľmi frustrujúce, že ruská strana odmietla naša ponuku na spoluprácu bez rozumného zdôvodnenia. V čisto technologickej rovine ale nemôžem povedať, že by neboli naklonení spolupracovať. Nespochybnili naše technologické vylepšenia. No politické prostredie v tom čase bolo značne odlišné.

Situácia sa v súčasnosti čiastočne zmenila. S odstupom dvoch desaťročí sú Slovensko, Česká republika a Maďarsko súčasťou Európskej únie. Rusko sa na druhej strane snaží lokalizovať svoju technológiu mimo územia Ruskej federácie. Česko a Slovensko sú z pohľadu Rosatomu najdôležitejšie zahraničné priemyselné základne, ktoré využívajú ruský dizajn. Je preto prirodzené, že dané dva technologické svety, ktoré boli 20 rokov v odlúčení, sa teraz stretajú.

V čom by bol prínos Technetics Group pre „východný“ jadrový priemysel?

Ruskí dodávatelia majú vlastný koncept a dizajn, západ má svoj. Technetics Group čerpá skúsenosti nielen z Francúzska, ale aj z USA – dvoch najväčších hráčov v jadrovom svete. Sme skúsenejší ako sme boli pred 20 rokmi. Do tesnení vo VVER reaktoroch môžeme priniesť pridanú hodnotu.

Na druhej strane, jadrový priemysel je veľmi konzervatívnym trhom. Presvedčiť zodpovedných ľudí, aby zmenili používanú technológiu, nie je ľahké. Musíte im dať veľmi dobrý argument.  Predovšetkým musíte nájsť ľudí, ktorí problematike rozumejú a sú ochotní spraviť toto rozhodnutie. To skutočne nie je jednoduché. V minulosti sme čelili podobnému problému v USA, keď sme chceli vylepšiť tesniaci dizajn v amerických jadrových zariadeniach. Každý prevádzkovateľ jadrového zariadenia tvrdil, že na jeho strane nie je žiadny problém. No ak sa pozriete bližšie, vždy nájdete mnoho nedostatkov, ktorým by sa dalo vyhnúť. Je veľmi ťažké nájsť človeka, ktorý by povedal: „V poriadku, naše staré riešenie vymeníme za vaše!“. Rovnako tak je ale veľmi náročné rozlíšiť, kto má vôbec právomoc robiť takéto rozhodnutia. Naša vízia je, že najprv chceme osloviť technických odborníkov. Ďalším krokom bude spojiť sa s ľuďmi z manažmentu.

Musím ale zdôrazniť, že zlepšiť bezpečnosť a spoľahlivosť jadrových elektrární nie je iba o biznise. Pochopiteľne, sme komerčná spoločnosť, ktorá chce a musí vytvárať zisk. No súčasťou nášho prístupu je i to, že sa chceme spolupodieľať na bezpečnejšom a spoľahlivejšom svete.

Na záver, ako teda vidíte budúcnosť Technetics Group o desať rokov?

Verím, že budeme stále patriť k svetovej špičke v oblasti tesnení pre jadrovú energetiku. Ťažisko Technetics Group sa ale v budúcnosti presunie do leteckého a vesmírneho priemyslu, ako aj do segmentu uhľovodíkov. V nich vidíme mnohé možnosti pre ďalší rozvoj. No jadrový priemysel pre nás zostane aj naďalej jedným z kľúčových segmentov – možno nie z hľadiska objemu zákaziek, ako skôr z pohľadu zdroja technického rozvoja a inovatívnych riešení.

Rovnako však dúfam, že o desať rokov sa bude naša firma považovať za dôveryhodného poradcu aj pre tesnenia v technológiách VVER, či už v samotnom Rusku alebo i v iných krajinách.

S René Gillierom sa rozprával Michal Jesenič (energia.sk). René Gillier je riaditeľom obchodu jadrovej divízie spoločnosti Technetics Group. Prepis rozhovoru autorizoval.

Nadpis, perex, foto a preklad: energia.sk

© energia.sk

K téme