Svetový energetický výhľad 2013
Tohtoročná správa prináša výhľad globálneho energetického trhu do roku 2035 a hodnotenie jeho vplyvu na energetickú bezpečnosť, životné prostredie a ekonomický rast. Po prvýkrát sa v správe posudzuje energetická efektívnosť – kľúčový faktor globálnej energetickej rovnováhy, obdobne ako ostatné konvenčné palivá. V prvej časti sa WEO zameriava na preskúmanie vplyvu regionálnych rozdielov v cenách energie na konkurencieschopnosť priemyslu a navrhuje opatrenia na minimalizáciu ich dopadov. Druhá časť správy prináša hĺbkovú analýzu energetického sektoru Brazílie. Analýza zásob konvenčných a nekonvenčných zdrojov ropy, výhľad globálnych trendov a ich implikácií pre rafinérsky priemysel a medzinárodný obchod s ropou sú obsahom tretej časti WEO.
Orientácia pre rýchlo sa meniaci svet energie: Mnohé z dlhodobo uznávaných názorov v energetickom sektore sa menia. Hlavní dovozcovia energie sa stávajú vývozcami a krajiny dlhodobo považované za vývozcov energie sa stávajú vedúcimi centrami rastu globálneho energetického dopytu. Ťažisko dopytu po energii sa v rozhodujúcej miere presúva do vynárajúcich sa ekonomík (emerging economies). Podľa IEA bude Čína dominovať v spotrebe energie do roku 2020, keď by prvenstvo v ekonomickom raste a spotrebe uhlia mala prevziať India. Blízky východ, dlhodobo vnímaný ako hlavný dodávateľ energie na svetové trhy, sa stáva významným spotrebiteľom energie. Expandujúcim centrom dopytu po energii sa stáva juhovýchodná Ázia. V dôsledku rozvoja ťažby nekonvenčnej ropy a plynu by sa USA mali stať sebestačnými v pokrytí energetických potrieb z domácich zdrojov.
Obnoviteľné zdroje energie (OZE) sa v prognózovanom období budú podieľať skoro polovicou na prírastku globálnej výroby elektrickej energie. Na niektorých trhoch rastúci podiel variabilných zdrojov energie prináša výzvy týkajúce sa štruktúry trhu, schopnosti zaistiť primerané investície a dlhodobú spoľahlivosť dodávok elektriny. Prírastok výroby energie z OZE v globálnom energetickom mixe prevýši v nasledujúcich rokoch zemný plyn a takmer dosiahne podiel uhlia, ktoré ostane kľúčovým palivom vo výrobe elektriny do roku 2035. Súčasné tempo výstavby jadrových elektrární sa v dôsledku previerky bezpečnostných opatrení znížilo, ale produkcia elektriny z jadra sa postupne zvýši o dve tretiny. Uhlie ostane v mnohých regiónoch lacnejším variantom pre výrobu elektriny než zemný plyn, ale zásadným pre jeho dlhodobé vyhliadky budú zásahy politík zamerané na zvýšenie účinnosti, obmedzenie lokálneho znečistenia ovzdušia a zmenu klímy. Energetický sektor ako zdroj dvoch tretín globálnych emisií skleníkových plynov bude rozhodujúcim pre dosiahnutie klimatických cieľov. Podľa centrálneho scenára sa emisie CO2 z energetiky do roku 2035 zvýšia o 20%, čo ponechá svet na trajektórii zvýšenia dlhodobej priemernej teploty o 3,6 °C, značne vzdialenej od medzinárodne schváleného cieľa 2 °C.
Energetika a medzinárodná konkurencieschopnosť je novou témou WEO. Značné regionálne rozdiely v cenách zemného plynu a elektriny zamerali pozornosť politikov na rolu energie v konkurencieschopnosti priemyslu. Európsky a japonský priemysel vynakladajú na elektrinu v priemere dvojnásobne viac ako priemysel v USA. Podľa analýzy IEA náklady na energiu môžu rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť konkurencieschopnosť energeticky náročných odvetví, ktoré globálne tvoria jednu pätinu pridanej hodnoty priemyslu, štvrtinu zamestnanosti a 70% priemyselnej spotreby energie. Podľa projekcie sa regionálne rozdiely v cenách zemného plynu budú postupne znižovať, ale vývoj cien elektriny do roku 2035 bude znevýhodňovať priemysel EÚ a Japonska, čo sa premietne do zníženia podielu týchto regiónov v exporte energeticky náročných tovarov. Podľa IEA rozvoj efektívnejších a integrovaných energetických trhov môže významne prispieť k zníženiu vysokých cien energie. Ďalšími faktormi sú rýchly rozvoj globálneho trhu s plynom, čo vyžaduje uvoľniť súčasnú pevnú štruktúru obchodných kontraktov so skvapalneným plynom (LNG), urýchlenie trhových reforiem v Ázii a exportu LNG zo severnej Ameriky. V Číne a iných častiach sveta, vrátane Európy, existuje potenciál zopakovať v menšom rozsahu úspech v rozvoji bridlicového plynu v USA, hoci neistota ohľadom kvality ložísk, nákladov na produkciu a prijateľnosti jeho rozvoja pre verejnosť pretrváva.
Obnovenie pozornosti vlád v realizáciu opatrení v energetickej efektívnosti v čase vysokých cien energie umožnilo zrýchliť tempo jej zlepšovania na globálnej úrovni, čím sa dosiahnu prínosy značne presahujúce zvýšenie konkurencieschopnosti. Tie súčasne prispejú k posilneniu energetickej bezpečnosti a riešeniu výziev zmeny klímy. Implementácia nových politík v energetickej efektívnosti by podľa centrálneho scenára mala priniesť úsporu 910 Mtoe (mil. ton olejového ekvivalentu) do roku 2035, čo predstavuje polovicu súčasnej spotreby energie EÚ. Napriek očakávanému globálnemu priemernému 1,9%-nému tempu zlepšovania energetickej efektívnosti ročne, potenciál energetickej efektívnosti nebude zďaleka vyčerpaný, až dve tretiny jeho potenciálu ostanú nevyužité. Podľa IEA je nutné realizovať opatrenia na odstránenie prekážok pre investície do energetickej efektívnosti, a predovšetkým eliminovať dotovanie cien fosílnych palív. Realizácia týchto opatrení zabezpečí prínosy domácnostiam a umožní znížiť ich náklady na energiu. To je dôležité hlavne pre domácnosti v EÚ, ktoré platia jedny z najvyšších cien energie vo svete.
V SR budú hlavné posolstvá WEO 2013 prezentované v rámci medzinárodnej konferencie „Spoločná energetická politika EÚ a energetická bezpečnosť strednej Európy“, ktorá sa uskutoční 25. – 26.11. 2013 v Bratislave.
Zdroj: Stála misia SR pri OECD
K téme
