The Economist: Európski dodávatelia elektriny bojujú o prežitie
Prudká expanzia solárnej a veternej energie v Európe, predovšetkým v Nemecku, ktorú zelené organizácie vyhlasujú za triumf, je pre donedávna stabilné elektrárenské podniky skôr katastrofou. V dôsledku prepadu veľkoobchodných cien, ktoré občas spadnú až do záporných hodnôt, musia uzatvárať moderné nízkoemisné plynové elektrárne a sledovať, ako rozširovanie obnoviteľných zdrojov destabilizuje sieť a vyvoláva hrozbu výpadku dodávok.
Expanzia zelenej energie poháňaná vysokými subvenciami zelenej energie nepriniesli životnému prostrediu a klíme nič a popri prudkému zdraženiu elektriny pre spotrebiteľov naopak ťažko poškodili tradične stabilných dodávateľov. Ak chcú vlády pre budúcnosť nízkoemisnej energie skutočne niečo urobiť, musia vypracovať oveľa lepší systém ich podpory, ktorý neohrozí spoľahlivosť dodávok a neuvalí na spotrebiteľov a tradičných výrobcov vysoké, a pritom zbytočné náklady, píše ďalej Economist.
Energiewende a bridlicový plyn
Akcie najväčšej nemeckej „utility“ E.ON klesli zo svojho vrcholu o tri štvrtiny a zisky tejto firmy i nemeckej trhovej dvojky RWE sa za tri roky prepadli o tretinu. Čiastočne to podľa Economistu spôsobili ich vlastné prehnané investície do výrobných kapacít v minulom desaťročí spolu s prepadom európskeho dopytu, ktorý zrážala finančná a dlhová kríza.
Na nemecké a európske elektrárenské podniky ale ťažko dopadli dva faktory – náhle politické rozhodnutie o uzavretí nemeckých jadrových elektrárňach a „bridlicová revolúcia“ v USA. Tá presmerovala americké prebytky uhlia na európsky trh, čo zrazilo cenu tejto suroviny a konkurenčne znevýhodnilo plyn voči uhliu. Pozícia zemného plynu v neprospech uhlia sa ešte zhoršila prepadom cien emisných povoleniek v Európe.
Európske podniky tak museli odstaviť a uzavrieť plynové elektrárne s celkovým inštalovaným výkonom 30 GW. Kvôli ich náhrade zvýšenou produkciou uhoľných elektrární sa emisie oxidu uhličitého v Nemecku vlani a v tomto roku zvýšili, hoci boom obnoviteľných zdrojov mal dosiahnuť pravý opak.
Hľadá sa nový obchodný model
Obnoviteľné zdroje, ktoré majú prednosť pri vstupe do prenosových sietí, zrážajú veľkoobchodné ceny v špičkách, na ktorých sú závislé zisky elektrárenských podnikov a nútia ich k zmene ich podnikateľského modelu. „Je to existenčná hrozba,“ povedal pre Economist šéf dátovej agentúry Bloomberg Energy Finance Michael Liebreich. Ich situáciu porovnal s pozíciou telefónnych spoločností v 90. rokoch alebo novinami, ktoré aktuálne krachujú v dôsledku internetu.
Elektrárenské podniky na nepriaznivé prostredie reagujú hlavne presunom od produkcie energie do služieb a ostatných bočných aktivít, ako je obchodovanie a poradenstvo. Nemecké spoločnosti plánujú zníženie výrobných kapacít o 15 GW a prudko obmedzia investície.
To ale podľa The Economistu podkopáva nenahraditeľnú úlohu veľkých energetických firiem v budúcom systéme, kde by mali dominovať obnoviteľné zdroje. Tradičné podniky by mali byť základnými dodávateľmi, ktorí budú zabezpečovať, aby svetlá svietili, a keď už vietor nefúka a slnko nevsieti. Ich druhou hlavnou úlohou by malo byť zabezpečenie investícií do nákladnej modernizácie sietí a budovanie nových, bez ktorých by sa obnoviteľné zdroje nemohli obísť. Obidve role sú teraz obnovené a vlády budú zrejme musieť hľadať nové zdroje pre investície inde.
Rozbujnelá európska podpora zelenej energie tak podkopala to, o čo sa európske vlády posledných 30 rokov v energetike snažili – dereguláciu, privatizáciu, oddeľovanie produkcie elektriny od prenosu a distribúcie v záujme posilnenia konkurencie, efektívnosti a nižších cien, konštatuje týždenník.
ČTK, energia.sk
K téme
