Maďarsko: Štát ovládol zásobníky zemného plynu
Maďarsko bude spravovať zásobníky zemného plynu z portfólia nemeckej spoločnosti E.ON. O ukončení akvizičného procesu informoval Csaba Baji, výkonný riaditeľ štátnej energetickej spoločnosti MVM. Štyri podzemné zásobníky plynu majú súhrnnú skladovaciu kapacitu 4,4 mld. metrov kubických. V zime sú schopné pokryť zhruba 55 % dopytu Maďarska po zemnom plyne.
Domáca opozícia podrobila vládny kabinet kritike a transakciu označila za príliš nákladnú. Budapešť odkúpila zásobníky za viac než 280 mld. maďarských forintov (v prepočte zhruba 950 mil. eur). Maďarský premiér Viktor Orbán sa bránil finančnými analýzami renomovaných poradenských spoločností. Faktom ale je, že konečná suma bola o takmer 813 tis. eur vyššia, než na akej sa obidve strany dohodli pri podpise zmluvy v máji tohto roku, píše Wall Street Journal. Štátna firma pokryla akvizičné náklady prevažne z vlastných finančných zdrojov, čiastočne aj zo syndikovaných úverov.Bližšie detaily nie sú známe.
Súčasťou obchodnej transakcie bolo aj získanie kontroly nad obchodnou spoločnosťou, a teda aj možnosť stať sa účastníkom rokovaní s Gazpromom o dodávkach zemného plynu do Maďarska. Dlhodobý kontrakt Gazpromu s Maďarskom vyprší v roku 2015. Vláda Viktora Orbána sa s ruským monopolným vývozcom snaží dohodnúť na výhodnejších podmienkach už dnes, keďže cena zemného plynu na veľkoobchodných trhoch klesá.
Maďarsko chce zoštátniť niektoré energetické firmy
Domáca vláda vlani vydala nariadenie, podľa ktorého musia všetky zásobníky v krajine prejsť do väčšinového vlastníctva štátu. Pred pár dňami sa tiež rozhodlo o tom, že štát získa 51 % – ný podiel v zásobníkoch plynu spoločnosti MOL. Spravovať ich bude prostredníctvom MMBF – operátora so skladovacími kapacitami zemného plynu v Maďarsku. Ten vznikol ešte v roku 2009.
Koncom septembra vyhlásil premiér Viktor Orbán, že vláda rokuje o spätnom odkúpení najmenej šiestich alebo siedmich energetických spoločností, ktoré sa v minulosti sprivatizovali. Od nástupu k moci v roku 2010 tlačí jednofarebná vláda strany Fidesz na nižšie ceny energií. V januári došlo k zníženiu cien o 10 %, k ďalšiemu poklesu o 10 % má prísť v novembri. Vládna politika presadzuje názor, že energetika by mala slúžiť verejnému prospechu. Sektor dodávajúci energie domácnostiam chce preto inštitucionalizovať ako neziskovú aktivitu a firmám zakázať prerozdeľovanie dividend zo zisku. Návrh príslušnej legislatívy sa podľa Orbána predloží do parlamentu na jar.
Za zníženie regulovaných cien energií kritizoval Budapešť aj Brusel. Znepokojenie vyjadrili tiež zahraniční investori. V maďarskom energetickom biznise pôsobia napríklad nemecké spoločnosti RWE a E.ON alebo francúzske GDF a EDF. Časť analytikov dešifruje vládne kroky ako snahu zaujať maďarského voliča. Ďalšie parlamentné voľby čakajú krajinu už na budúci rok.
© energia.sk
K téme
