Akú víziu má vláda pre trh s plynom?
Štát nemožno z energetiky ako takej vyňať, a to ani napriek liberalizácii, vytváraniu celoeurópskeho jednotného trhu ani čoraz intenzívnejšej konkurencii, ktorá je dôsledkom väčšieho počtu dodávateľov na trhu. Energetika je pre fungovanie štátu a ekonomiky kľúčová a efektívne zabezpečenie dostatku energií za primerané ceny má i svoj bezpečnostný rozmer, v ktorom bude štát vždy a zákonite zohrávať významnú rolu.
Čo možno od štátu žiadať, je zadefinovanie jeho vlastnej úlohy v meniacom sa energetickom sektore. Zatiaľ čo rola štátu mala v minulosti charakter monopolu, dnes sa predpokladá najmä v rovine nastavenia pravidiel fungovania energetického sektora tak, aby sa našla rovnováha medzi energetickou bezpečnosťou ako takou a podnikateľskými príležitosťami pre existujúcich (bývalých monopolných) a nových účastníkov trhu s energiami.
Kúpa SPP
Na Slovensku sa vyššie načrtnutá otázka dostáva do centra aj pre ohlásený zámer štátu nadobudnúť 100 %-ný vlastnícky podiel v obchodníkovi SPP (tzn. štát chce získať úplnú kontrolu nad predajom plynu koncovým zákazníkom v terajšom SPP a v ostatných aktivitách terajšej skupiny SPP bude i naďalej spoločne podnikať s českým EPH, pričom do úvahy ešte pripadá výhľadová možnosť prevzatia jedného z prevádzkovateľov podzemných zásobníkov zemného plynu).
Ak sa obchodník SPP stane úplne štátnym, môže to mať zásadné dôsledky pre trh so zemným plynom na Slovensku, nakoľko podobu trhu vždy určuje postavenie dominantného hráča. Vláda sa vo svojom materiáli netají, že cieľom transakcie má byť nadobudnutie kontroly nad cenami plynu. Sekundárne, minister hospodárstva tiež otvorene povedal, že sa tým zamedzujú možnosti prehier v arbitrážach z minulosti. Čo z toho vyplýva?
Možné riziko pre trh
V prvom rade sa do popredia dostáva potenciálne riziko deformácie až likvidácie trhu so zemným plynom na Slovensku. Riziko by úmerne rástlo tomu, do akej miery by štátni manažéri začali v cenotvorbe uprednostňovať politickú optiku pred ekonomickou. Nie je tajomstvom, že udržanie cien energií nízko je jedným z hlavných posolstiev súčasného premiéra, pričom na mysli máme už nielen domácnosti, ale po novom aj časť malých firiem. I keď inštanciou, ktorá určuje cenový strop, je ÚRSO, predkladateľom cenového návrhu je samotný dodávateľ. Bude teda na SPP, aký cenový návrh predloží nielen pre obdobie od roku 2014, ale aj v tých budúcich. Ak by sa SPP so štátnym manažmentom rozhodol v budúcnosti predávať plyn domácnostiam pod cenu, súčasní konkurenti SPP stratia už i tak čoraz menší záujem o podnikanie v tomto segmente. Tým by trh s domácnosťami de facto zanikol.
Štát by mal preto jednoznačne povedať, ako vidí fungovanie plynárenstva na Slovensku po transakcii, pretože prípadné dotovanie cien prostredníctvom obchodníka v štátnom vlastníctve by bolo nielen v jasnom rozpore s európskou legislatívou, ale súčasne by bolo i likvidáciou trhu ako takého.
Daň za chyby regulátora?
Po druhé, ak minister hospodárstva hovorí, že transakcia tiež ochráni štát pred škodami z prípadných prehratých arbitráží z minulosti, skrýva sa za tým i pripustenie, že cenové stropy pre domácnosti sa v minulosti neurčovali ekonomicky korektne. Nie, že by niekdajší nemecko-francúzsky manažment SPP podceňoval svoje návrhy, ale bol to regulačný úrad, ktorý odôvodnený rast cien plynu svojimi rozhodnutiami nedovolil. Netreba pripomínať, že v duchu plynárenskej smernice 2009/73/ES, ktorá spoluvytvára tzv. 3. energetický balík, by mal existovať taký regulačný orgán, ktorý ak v danej oblasti vykonáva cenovú reguláciu, táto by mala byť nestranná, oslobodená od akýchkoľvek vplyvov tretích strán (vrátane vplyvu politiky) a založená výlučne na objektívnych parametroch, pričom regulovaný subjekt má mať istotu primeranej marže z podnikania v regulovanej činnosti.
V poriadku, ak si štát vyhodnotí, že ani podnikateľské riziká spojené s transakciou neprevážia možné škody z prípadných prehratých arbitráží, je kúpa obchodníka SPP odôvodnená a v najlepšom ekonomickom záujme štátu. Na druhej strane by však mal nasledovať aj krok číslo dva, ktorým by malo byť preskúmanie, či regulačný úrad rozhoduje vo veciach cenovej regulácie transparentne, odôvodnene a primerane, teda inými slovami kompetentne. Že sa objavili isté podozrenia, naznačujú aj niektoré z dokumentov Európskej komisie, napríklad posúdenie národného programu reforiem 2013 alebo naposledy i list z DG Energy adresovaný na Bajkalskú…
Prehnaný záujem o dokument
Teda nie zmienka o firme blízkej EPH vo „vlastnostiach“ elektronickej verzie vládneho materiálu, ale samotný postoj vlády a jej vízia pre trh so zemným plynom na Slovensku by mali byť tým, čo by malo byť primárne aj v pozornosti médií. Len na okraj, ak sa objaví meno akejkoľvek firmy v atribútoch dokumentu, môže to mať najrôznejšie dôvody. Faktom však je, že daný vládny dokument popisuje pravdepodobný budúci scenár zmeny štruktúry SPP, na ktorom sa akcionári, teda štát aj EPH, už predtým zrejme dohodli. Z tohto hľadiska by nemuselo byť až tak prekvapujúce a objavné, ak by sa ukázalo, že aj firma blízka EPH sa nejakým priamym alebo nepriamym spôsobom spolupodieľala na vytvorení textovej podoby popisu už predtým dohodnutej transakcie. Dokument, hoci vládny, sa predsa týka firmy, v ktorej je akcionárom nielen štát, ale aj EPH.
K téme
